Macronove tajné správy vyvolali šok: Všetci sú to hajzli! Naložil Le Penovej, Trumpovi aj spojencom

Francúzska novinárka a politická komentátorka Françoise Degoisová zverejnila v knihe Vous êtes tous trop durs avec moi (Všetci ste na mňa príliš tvrdí) obsah približne dvojročnej súkromnej komunikácie s prezidentom Emmanuelom Macronom. Správy, ktoré si vymieňali prostredníctvom aplikácie Telegram, odhaľujú jeho osobné hodnotenia francúzskej politickej scény, bývalých spolupracovníkov aj zahraničných lídrov. Ako informovali francúzske médiá Marianne a RTL či agentúra AFP, autorka si pred zverejnením korešpondencie nevyžiadala prezidentov súhlas. Macronovo okolie pritom potvrdilo, že o pripravovanej knihe sa dozvedelo až v pondelok 2. novembra, teda len niekoľko dní pred jej vydaním.

„Všetci sú to hajzli!“ Prezident sa poriadne odviazal

Nezvyčajná komunikácia sa začala koncom leta 2024, keď sa Degoisová verejne zastala Macronovej manželky Brigitte. Tá sa v tom čase stala terčom konšpiračných tvrdení a osobných útokov na internete. Novinárka na sociálnej sieti napísala, že žiadna žena si nezaslúži takéto zaobchádzanie. Prezident jej následne prostredníctvom Telegramu osobne poďakoval. Ako uvádza Marianne, zdvorilá výmena správ sa postupne zmenila na pravidelnú komunikáciu, ktorá bola čoraz otvorenejšia. Macron a novinárka si napokon začali tykať a prezident sa jej zveroval aj s názormi, ktoré by na verejnosti zrejme formuloval podstatne opatrnejšie.

Jedným z najvýraznejších výrokov je jeho reakcia na ľudí, ktorí ho kritizovali prostredníctvom médií. Podľa francúzskeho rádia RTL novinárke odkázal, že by mala povedať, že sú to „všetko hajzli“. V origináli použil výraz tous des salopards, ktorý možno preložiť aj ako „samí podliaci“. Ostré slová však nesmerovali proti všetkým jeho politickým spojencom, ale proti konkrétnym kritikom. Prezident sa podobne nevyberavo vyjadroval aj o niektorých predstaviteľoch francúzskej opozície, ktorých označoval za bláznov či nebezpečných ľudí.

Le Penovej strana mu poriadne leží v žalúdku

Významnú časť korešpondencie tvorí Macronovo hodnotenie strany Národné združenie (RN), ktorú reprezentujú Marine Le Penová a Jordan Bardella. Prezident sa podľa AFP opakovane vracal k svojmu rozhodnutiu rozpustiť v júni 2024 Národné zhromaždenie a vyhlásiť predčasné parlamentné voľby. Tento krok vyvolal vo Francúzsku politickú krízu a oslabil jeho vlastný tábor. Macron však svoje rozhodnutie naďalej obhajoval presvedčením, že sa mu podarilo zabrániť krajnej pravici v okamžitom prevzatí moci.

„Toto rozpustenie, ktoré ma stálo veľmi veľa vo všetkých ohľadoch, predsa len zastavilo RN. Som si tým istý,“ napísal podľa AFP. Prezident argumentoval, že strana Marine Le Penovej bola pripravená na voľby na jeseň, ale nie na jún. Keď sa v júni 2026 opäť diskutovalo o rastúcej podpore Národného združenia, Macron v jednej zo správ poznamenal, že politická situácia hrá v prospech krajnej pravice. Na otázku, či ho to znepokojuje, však reagoval bojovne: „Dostaneme ich! Všetkých!“

Francúzsky prezident sa podľa agentúry AFP kriticky vyjadroval aj o časti pravicových politikov, ktorých podozrieval z ochoty spolupracovať s Národným združením. Tvrdil, že mnohí z nich sa k tejto strane ponáhľajú v nádeji na získanie politických funkcií. Marine Le Penovej zároveň pripisoval proruské postoje a náklonnosť k americkému hnutiu MAGA spojenému s Donaldom Trumpom. Podľa Macrona nebude schopná tieto sympatie pred francúzskymi voličmi dlhodobo skrývať. Išlo však o prezidentovo politické hodnotenie, nie o nezávisle potvrdený záver.

Tvrdé slová o bývalom premiérovi: Dali sme mu priveľa

Macronova kritika sa neobmedzila iba na opozíciu. V súkromných správach sa nevyhol ani bývalému premiérovi Gabrielovi Attalovi, ktorý patril k najvýraznejším osobnostiam jeho politického tábora. Podľa AFP o ňom prezident napísal: „Dávali sme mu toho priveľa. Neustále. Priveľa.“ Výrok naznačuje nespokojnosť s tým, aký priestor a podporu Attal počas svojej politickej kariéry dostával. Francúzske médiá zároveň pripomínajú, že vzťahy medzi oboma politikmi sa v poslednom období ochladili.

Oveľa priaznivejšie sa prezident vyjadroval o socialistickom politikovi Olivierovi Faurovi. Podľa RTL ho dokonca povzbudzoval, aby sa uchádzal o prezidentský úrad v roku 2027. „Nech do toho ide. Ostatní sú neschopáci,“ napísal podľa zverejnenej korešpondencie. Macron sa zároveň vracal k sporom s ľavicou po parlamentných voľbách v roku 2024. Keď mu Degoisová vyčítala, že nevymenoval premiéra z ľavicového bloku, odpovedal, že ľavica voľby nevyhrala a jej jednotlivé strany by sa podľa neho nedokázali dohodnúť na stabilnej vláde.

Prezident tak v súkromnej komunikácii obhajoval rozhodnutia, ktoré mu priniesli rozsiahlu kritiku. Z jeho správ podľa francúzskych médií vyplýva, že ani po dvoch rokoch neľutuje rozpustenie parlamentu a odmieta predstavu, že by za následnú politickú nestabilitu niesol výlučnú zodpovednosť.

Trumpovi poslal odkaz zo slávneho filmu

Pozornosť vzbudili aj Macronove poznámky o americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Keď sa francúzsky prezident usiloval presvedčiť Washington, aby ustúpil od svojich ambícií týkajúcich sa Grónska, v súkromnej komunikácii použil známu hlášku z francúzskej filmovej komédie Les Tontons flingueurs z roku 1963. „Donald nepozná Raoula,“ napísal podľa AFP.

Ide o narážku na postavu Raoula Volfoniho, ktorú vo filme stvárnil francúzsky herec Bernard Blier. Hláška naznačuje, že protivník ešte nevie, s kým má do činenia. Macron ju použil v odľahčenom tóne, keď komentoval svoj diplomatický spor s Trumpom. Nemožno ju preto interpretovať ako doslovnú vyhrážku americkému prezidentovi, ale skôr ako prejav Macronovho odhodlania neustúpiť.

Zverejnené správy zároveň ukazujú, že francúzsky prezident premýšľa aj o svojom živote po odchode z Elyzejského paláca. Podľa RTL nevylúčil, že by sa po skončení mandátu venoval podnikaniu. Zdôraznil však, že nechce pracovať pre niektorého z bohatých podnikateľov ani byť od neho závislý. Ak sa rozhodne podnikať, uprednostnil by vlastný projekt, pravdepodobne mimo Francúzska.

„Demisia? Nikdy!“ Macron odmieta predčasný odchod

Súkromná korešpondencia prináša aj prezidentove reakcie na opakované výzvy, aby v dôsledku politických kríz odstúpil z funkcie. Macron podľa AFP takúto možnosť kategoricky odmietol. „Demisia? Nikdy!“ odkázal novinárke. Z jeho ďalších vyjadrení vyplýva, že napriek kritike a oslabovaniu svojho politického tábora chce zostať vo funkcii až do konca druhého prezidentského mandátu v roku 2027.

O niečo osobnejší pohľad na prezidenta ponúkajú správy z európskych rokovaní. Počas summitu v Bruseli v októbri 2024 sa podľa RTL sťažoval na atmosféru rokovaní. „Nudím sa. Je to smutné a bez tvorivosti. Mario Draghi a Angela Merkelová mi strašne chýbajú,“ napísal. Následne však svoje slová zmiernil a zdôraznil, že sa nevzdáva a nenechá sa odradiť. Degoisová v knihe opisuje Macrona ako politika, ktorý sa niekedy cíti osamelý a ktorého sa kritika dotýka viac, než dáva verejne najavo.

Elyzejský palác reaguje: Nič nové sa vraj neodhalilo

Zverejnenie súkromnej komunikácie vyvolalo vo Francúzsku otázky o hraniciach dôvernosti medzi politikmi a novinármi. Degoisová, ktorá v minulosti pôsobila ako poradkyňa socialistickej političky Ségolène Royalovej, priznala, že si prezidentov súhlas s publikovaním správ nevyžiadala. Podľa AFP Macronovo okolie potvrdilo, že o pripravovanej knihe sa dozvedelo až v pondelok 2. novembra.

Elyzejský palác sa snaží význam odhalení zmierniť. Jeden z prezidentových spolupracovníkov podľa AFP uviedol, že hoci spôsob zverejnenia komunikácie možno považovať za sporný, obsah správ v zásade zodpovedá Macronovým verejným postojom a neprináša zásadné nové politické informácie. Prezidentovo okolie teda nespochybňuje podstatu citovaných výrokov, ale kritizuje okolnosti ich publikovania.

Na zverejnené správy reagoval aj Gabriel Attal. Podľa AFP vyhlásil, že súkromné komentáre prezidenta Francúzov príliš nezaujímajú, a ironicky poznamenal, že každý môže hovoriť, čo chce a s kým chce, zjavne aj s novinármi. Ostrejšie sa vyjadrila Sabrina Roubacheová, blízka spolupracovníčka prezidentského páru, ktorá spôsob zverejnenia súkromných správ označila za mimoriadne zvláštny a dokonca za niečo horšie než zradu.

Celá kauza má pre Macrona aj nepríjemný historický rozmer. V roku 2016, keď sa pripravoval na prezidentskú kandidatúru, kritizoval svojho predchodcu Françoisa Hollanda za príliš otvorené rozhovory s novinármi, z ktorých vznikla kontroverzná kniha Un président ne devrait pas dire ça (Prezident by toto nemal hovoriť). Macron vtedy dával najavo, že chce k médiám pristupovať oveľa zdržanlivejšie. O desať rokov neskôr však čelí podobnej situácii, keď sa jeho vlastné súkromné vyjadrenia stali súčasťou knihy, nad ktorej obsahom nemal kontrolu.

Práve tento rozpor vyvoláva vo Francúzsku diskusiu o tom, nakoľko môže politik dôverovať súkromnej komunikácii s novinárom. Hoci prezidentove správy podľa jeho okolia neprinášajú zásadné politické odhalenia, verejnosti ukázali oveľa ostrejší a osobnejší spôsob vyjadrovania, než aký Macron zvyčajne používa pred kamerami.