Európou sa stále šíri smrtiaci vírus: Počet prípadov desivo rastie! Rekordný počet nakazených

Európa čelí rekordnej sezóne infekcií spôsobených vírusom západného Nílu. Ochorenie, ktoré prenášajú infikované komáre, sa tento rok rozšírilo do väčšieho počtu oblastí než kedykoľvek predtým. Podľa najnovších údajov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) zaznamenali krajiny Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru už 1 715 prípadov nákazy a 130 úmrtí. Znepokojujúci je najmä postup vírusu na sever kontinentu, kde sa v minulosti vyskytoval podstatne zriedkavejšie. Odborníci preto vyzývajú na dôslednejšie sledovanie komárov, rýchle odhaľovanie infekcií a lepšiu spoluprácu medzi zdravotníckymi a veterinárnymi úradmi.

Najnovšie údaje zverejnilo ECDC vo štvrtok 15. októbra na základe hlásení dostupných k 7. októbru 2026. Ide o najvyšší počet zaznamenaných ľudských infekcií v krajinách EÚ a EHP od začiatku európskeho monitorovania. Oproti priemeru rovnakého obdobia za predchádzajúcich desať rokov, ktorý predstavoval 693 prípadov, je to približne dvaapolnásobný nárast. Úrad však zároveň zdôrazňuje, že vyšší počet nakazených automaticky neznamená, že samotný vírus spôsobuje závažnejšie ochorenie.

Najhoršie je na tom Taliansko, pribúdajú nové oblasti

Najviac prípadov hlási Taliansko, kde sa vírusom západného Nílu tento rok nakazilo 748 ľudí. Nasleduje Grécko so 445 prípadmi, Francúzsko so 144, Španielsko so 139 a Rumunsko so 117 infekciami. Grécko aj Francúzsko pritom zaznamenali najvyššie počty ľudských infekcií vo svojej doterajšej evidencii. Ochorenie sa však neobmedzuje iba na južnú Európu, kde sa tradične vyskytovalo najčastejšie.

Výrazný posun nastal v Belgicku a Holandsku. Holandské úrady nahlásili 59 prípadov, zatiaľ čo Belgicko eviduje 15 lokálne získaných infekcií, vôbec prvých zaznamenaných v krajine. Vírus sa tak dostáva do oblastí, ktoré sa ešte donedávna nepovažovali za významné ohniská jeho šírenia. Podľa ECDC sa infekcie v tomto roku objavili v 187 regiónoch trinástich krajín EÚ a EHP, čo predstavuje najrozsiahlejšie geografické rozšírenie ochorenia v doterajšej evidencii.

Prípady hlásia aj Chorvátsko, Cyprus, Rakúsko, Maďarsko, Nemecko a Bulharsko. Slovensko sa v najnovšom prehľade krajín s lokálne získanými ľudskými infekciami nenachádza. To však neznamená, že sa vírus v budúcnosti nemôže objaviť aj na ďalších územiach strednej Európy. Jeho výskyt závisí od viacerých faktorov vrátane počasia, prítomnosti vhodných druhov komárov a pohybu infikovaných vtákov.

Vírus si vyžiadal 130 životov

Tohtoročná sezóna si v krajinách EÚ a EHP vyžiadala už 130 obetí. Najviac úmrtí zaznamenali v Taliansku, kde zomrelo 56 nakazených, a v Grécku so 46 obeťami. Holandsko hlási desať úmrtí, Rumunsko sedem, Španielsko šesť a Francúzsko tri. Po jednom úmrtí evidujú Chorvátsko a Maďarsko.

Napriek týmto číslam ECDC upozorňuje, že zatiaľ neexistujú dôkazy o zvýšenej závažnosti infekcie. Podiel hospitalizovaných pacientov, ľudí s neurologickými komplikáciami aj úmrtí je podľa úradu nižší než priemer za predchádzajúce desaťročie. Približne 77 percent nahlásených pacientov bolo hospitalizovaných a 57 percent malo neurologické príznaky. Tieto vysoké podiely však nemožno vzťahovať na všetkých nakazených, pretože väčšina infekcií prebieha bez príznakov a do oficiálnych štatistík sa dostávajú najmä diagnostikované prípady.

Zdravotnícke úrady zároveň pripomínajú, že ochorenie sa v jednotlivých rokoch správa odlišne. Rozsah jeho šírenia ovplyvňujú klimatické podmienky, množstvo komárov aj dostupnosť vtáčích hostiteľov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu v prirodzenom kolobehu vírusu. Preto nie je jednoduché predpovedať, ktoré oblasti budú najviac ohrozené v nasledujúcej sezóne.

Odborníci upozorňujú na ďalšie šírenie

Vedúci oddelenia ECDC Ole Heuer zdôraznil, že výskyt vírusu západného Nílu sa medzi jednotlivými rokmi výrazne mení a jeho vývoj sa predpovedá len ťažko. Zdravotnícke úrady sa však podľa neho môžu na podobné situácie lepšie pripraviť.

„Výskyt vírusu západného Nílu sa z roka na rok značne líši a je ťažké ho predpovedať. Môžeme však zabezpečiť, aby sme boli pripravení. Včasnejšie odhaľovanie, väčšia informovanosť a účinná kontrola komárov nám môžu pomôcť zmierniť dôsledky šírenia vírusu do nových oblastí,“ uviedol Heuer.

ECDC upozorňuje, že vírus sa šíri predovšetkým medzi vtákmi prostredníctvom komárov. Človek alebo kôň sa môže nakaziť po uštipnutí infikovaným komárom, no pri bežnom kontakte sa infekcia z človeka na človeka neprenáša. Práve prepojenie medzi vtákmi, komármi, zvieratami a ľuďmi podľa odborníkov ukazuje, prečo samotné zdravotnícke opatrenia nestačia.

„Vírus západného Nílu je jasným príkladom toho, prečo je nevyhnutný prístup zahŕňajúci viacero sektorov. Vírus cirkuluje medzi komármi a vtákmi a môže spôsobovať ochorenia u ľudí aj koní, preto riziko nedokáže zvládnuť žiadny sektor samostatne,“ vysvetlila odborníčka ECDC Céline Gossnerová.

Väčšina nakazených nemá žiadne príznaky

Hoci správy o rekordnom počte infekcií môžu vyvolávať obavy, vírus západného Nílu u väčšiny ľudí nespôsobuje vážne zdravotné problémy. Približne 80 percent infikovaných nemá vôbec žiadne príznaky. Asi u pätiny sa rozvinie západonílska horúčka, ktorá sa môže prejavovať zvýšenou teplotou, bolesťami hlavy, svalov, únavou, nevoľnosťou, vracaním alebo kožnou vyrážkou. Väčšina ľudí sa z miernej formy ochorenia zotaví bez závažných následkov.

V menej než jednom percente infekcií však môže vírus napadnúť nervový systém. V takých prípadoch hrozí zápal mozgu, zápal mozgových blán alebo iné vážne neurologické komplikácie. Vyššiemu riziku sú vystavení predovšetkým starší ľudia a osoby s oslabenou imunitou. Nebezpečenstvo môže byť väčšie aj u pacientov s niektorými chronickými ochoreniami.

Pri vysokej horúčke spojenej so silnou bolesťou hlavy, stuhnutím šije, zmätenosťou alebo svalovou slabosťou je potrebné bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc. Takéto príznaky môžu signalizovať závažné postihnutie nervového systému. Proti vírusu západného Nílu zatiaľ neexistuje schválená vakcína pre ľudí ani špecifický antivírusový liek. Liečba sa preto zameriava na zmierňovanie príznakov a pri ťažkých stavoch na podporu životných funkcií.

Ako sa chrániť pred nákazou?

Najdôležitejšou ochranou zostáva predchádzanie uštipnutiu komárom. Vírus prenášajú najmä komáre rodu Culex, ktoré sú aktívne predovšetkým za súmraku a počas noci. ECDC odporúča používať repelenty, nosiť voľnejšie oblečenie s dlhými rukávmi a nohavicami a chrániť okná sieťkami proti hmyzu. Dôležité je aj odstraňovanie stojatej vody z nádob, sudov, kvetináčov a ďalších miest, kde sa komáre môžu rozmnožovať.

V oblastiach s potvrdeným výskytom vírusu sa zároveň uplatňujú osobitné opatrenia pri darovaní krvi. Ich cieľom je znížiť riziko prenosu infekcie transfúziou, ku ktorému môže vo výnimočných prípadoch dôjsť. Úrady preto podľa konkrétnej situácie zavádzajú dočasné obmedzenia darovania krvi alebo jej dodatočné testovanie.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb očakáva, že s postupujúcou jeseňou bude aktivita komárov postupne slabnúť. Ďalšie prípady sa však ešte môžu objaviť, pretože infekcie sa do štatistík dostávajú s určitým oneskorením a v niektorých oblastiach zostávajú podmienky na prenos vírusu priaznivé aj počas jesene. Tohtoročná rekordná sezóna je tak pre európske krajiny upozornením, že ochorenia prenášané komármi už nemožno považovať iba za problém najteplejších oblastí kontinentu.