Hrozivé varovanie Británie: Rusko pripravuje niečo strašné! Vesmírny Pearl Harbor

Rusko môže v nasledujúcich rokoch výrazne rozšíriť svoj arzenál zbraní určených na boj vo vesmíre. Vyplýva to z novej analýzy britského bezpečnostného inštitútu Royal United Services Institute (RUSI), ktorý skúmal modernizáciu ruských ozbrojených síl a jadrového odstrašovania. Odborníci upozorňujú, že Moskva sa môže sústrediť na technológie schopné narušiť alebo vyradiť západné satelitné systémy. V prípade rozsiahleho konfliktu s NATO by takýto útok mohol ochromiť časť vojenskej komunikácie, prieskumu a navigácie. Americkí vojenskí predstavitelia už pred podobným scenárom varovali a prirovnali ho ku „kozmickému Pearl Harboru“.

Britskí analytici varujú pred novými zbraňami

Britský inštitút RUSI zverejnil 8. októbra štúdiu s názvom Russia's Nuclear Deterrent and Its Weapons Procurement, ktorej autorom je bezpečnostný analytik Sidharth Kaushal. Zaoberá sa tým, ako sa môže v nasledujúcich rokoch vyvíjať ruský jadrový arzenál a aké technológie bude Moskva uprednostňovať. Podľa analýzy RUSI bude Rusko pravdepodobne klásť väčší dôraz na kvalitatívne zdokonaľovanie existujúcich zbraní než na výrazné zvyšovanie ich počtu. Jednou z priorít sa môžu stať systémy schopné zasahovať proti družiciam a ďalšej vesmírnej infraštruktúre.

Autori upozorňujú najmä na zbrane využívajúce smerovanú energiu a elektronický boj vo vesmíre. Takéto systémy by mohli rušiť komunikáciu, narúšať činnosť senzorov alebo obmedzovať schopnosť protivníka získavať spravodajské informácie. Pre Rusko by predstavovali spôsob, ako oslabiť technologickú prevahu Spojených štátov a ich spojencov. Západné armády totiž pri moderných operáciách vo veľkej miere závisia od satelitného prieskumu, presnej navigácie a bezpečného spojenia. Britská analýza však nepredstavuje dôkaz, že Moskva už rozhodla o konkrétnom útoku na západné satelity.

Čo znamená kozmický Pearl Harbor?

Označenie „kozmický Pearl Harbor“ sa používa pre scenár prekvapivého a rozsiahleho útoku na vesmírnu infraštruktúru protivníka. Odkazuje na japonský útok na americkú námornú základňu Pearl Harbor v decembri 1941, ktorý Spojené štáty vtiahol do druhej svetovej vojny. V prípade útoku na satelity by však dôsledky nemuseli zostať obmedzené na vojenské ciele. Vesmírna infraštruktúra je totiž úzko prepojená s civilnými komunikačnými, dopravnými a energetickými systémami. Jej rozsiahle narušenie by preto mohlo ovplyvniť každodenný život miliónov ľudí.

Pred podobným rizikom v apríli upozornil aj generál Stephen Whiting, veliteľ amerického Vesmírneho veliteľstva (US Space Command). Varoval pred možnosťou, že Rusko vyvinie jadrovú protisatelitnú zbraň určenú na použitie na obežnej dráhe Zeme. Takýto systém by mohol v prípade aktivácie ohroziť množstvo družíc súčasne, a to bez ohľadu na krajinu ich pôvodu. Verejne dostupné informácie však nepotvrdzujú, že Rusko už jadrovú protisatelitnú zbraň umiestnilo do vesmíru. Ide o vážne bezpečnostné podozrenie a možný scenár budúceho konfliktu, nie o potvrdený bezprostredný útok.

Jadrový výbuch by zasiahol aj civilné satelity

Jadrová zbraň použitá vo vesmíre by mala odlišné účinky než bežná protisatelitná raketa. Zatiaľ čo raketa dokáže fyzicky zničiť konkrétnu družicu, jadrový výbuch vo veľkej výške by mohol poškodiť viacero satelitov prostredníctvom elektromagnetických účinkov a zvýšenej radiácie. Rozsah následkov by závisel od výšky výbuchu, jeho sily a odolnosti jednotlivých zariadení. Ohrozené by pritom mohli byť nielen americké a európske satelity, ale aj družice ďalších štátov vrátane samotného Ruska. Práve táto nerozlišujúca povaha útoku patrí medzi najväčšie obavy odborníkov.

Historickým príkladom je americký jadrový test Starfish Prime z roku 1962. Spojené štáty vtedy odpálili jadrovú nálož vo veľkej výške nad Tichým oceánom, pričom vzniknuté radiačné pásy poškodili viacero družíc. Dnešná spoločnosť je od satelitných systémov neporovnateľne závislejšia. Zabezpečujú navigáciu, meteorologické pozorovania, komunikáciu aj presnú synchronizáciu niektorých technických a finančných sietí. Rozsiahly útok by preto mohol vyvolať problémy ďaleko za hranicami vojenského sektora.

Ruská družica sledovala satelit spoločnosti ICEYE

Obavy z ruských aktivít posilnil aj nedávny incident na nízkej obežnej dráhe Zeme. Ruský vojenský satelit Kosmos 2612 sa v polovici októbra dostal do tesnej blízkosti komerčnej radarovej družice ICEYE-X36. Tú prevádzkuje spoločnosť ICEYE, ktorá vznikla vo Fínsku a poskytuje radarové snímky zemského povrchu civilným aj vojenským zákazníkom. Jej technológie využíva tiež Ukrajina pri obrane proti ruskej invázii. Nie je však verejne potvrdené, či práve družica ICEYE-X36 zabezpečuje konkrétne ukrajinské vojenské operácie.

Podľa amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) vykonal Kosmos 2612 od konca septembra sériu manévrov, ktorými postupne zosúladil svoju obežnú dráhu s dráhou západnej družice. Ruský satelit sa tak dostal do pozície umožňujúcej ďalšie priblíženie s relatívne malou spotrebou paliva. Analytici Clayton Swope a Chantal Li upozornili, že takéto manévre môžu slúžiť na pozorovanie cudzieho zariadenia, ale aj na prípravu nepriateľskej činnosti. Ich skutočný účel zatiaľ nie je známy.

Satelity sa priblížili na neobvykle malú vzdialenosť

Nezávislí pozorovatelia zaznamenali ďalšie priblíženie oboch družíc počas 17. a 18. októbra. Podľa holandského odborníka na sledovanie satelitov Marca Langbroeka sa zariadenia mohli dostať na vzdialenosť niekoľkých stoviek metrov, prípadne ešte bližšie. Niektoré správy uvádzajú dokonca desiatky metrov. Presnú minimálnu vzdialenosť však nemožno spoľahlivo určiť z verejne dostupných údajov o obežných dráhach. Dôležité je, že podľa pozorovateľov nešlo o náhodné priblíženie, ale o výsledok cielených manévrov.

Ako upozornil odborný portál AeroTime, verejné údaje zatiaľ nepreukazujú, že by ruský satelit družicu ICEYE-X36 poškodil. Nie je známe ani to, aké zariadenia Kosmos 2612 nesie a na akú konkrétnu úlohu bol určený. Spoločnosť ICEYE uviedla, že situáciu sleduje a jej satelitná sieť je navrhnutá tak, aby dokázala pokračovať v poskytovaní služieb aj pri prípadných problémoch s jednotlivými zariadeniami. Incident napriek tomu vyvolal pozornosť, pretože ukazuje schopnosť Ruska cielene manévrovať v blízkosti západných satelitov.

Rusko už dokázalo zničiť družicu raketou

Ruské protisatelitné schopnosti nie sú iba teoretické. V novembri 2021 Moskva uskutočnila test rakety, pri ktorom zničila vlastnú nefunkčnú družicu Kosmos 1408. Vzniklo pritom množstvo úlomkov, ktoré ohrozovali ďalšie zariadenia na obežnej dráhe vrátane Medzinárodnej vesmírnej stanice. Test vyvolal ostrú kritiku Spojených štátov a ich spojencov. Zároveň potvrdil, že Rusko disponuje technológiou schopnou fyzicky zasiahnuť satelit zo zemského povrchu.

Moskva vyvíjala aj ďalšie protisatelitné systémy vrátane projektu Nudol a sovietskeho programu Kontakt, ktorý počítal s použitím špeciálne upraveného lietadla MiG-31. Ich súčasný stav a operačná pripravenosť však nie sú vo všetkých prípadoch verejne známe. Vývoj nových technológií môže podľa analytikov súvisieť aj s obmedzeniami klasických protisatelitných rakiet. Na vyradenie väčšieho počtu družíc by totiž bolo potrebné značné množstvo zbraní a presne koordinovaných útokov. Práve preto odborníci upozorňujú na možný záujem Moskvy o systémy schopné narušiť viacero cieľov naraz.

Západ sa pripravuje na nové hrozby

Vesmírna infraštruktúra sa stala neoddeliteľnou súčasťou moderného vedenia vojny. Satelitné snímky umožňujú sledovať pohyb vojsk, komunikačné družice zabezpečujú spojenie medzi jednotkami a navigačné systémy pomáhajú pri presnom navádzaní zbraní. Vojna na Ukrajine zároveň ukázala význam komerčných spoločností, ktorých služby využívajú ozbrojené sily. Práve preto môžu byť ich zariadenia vystavené rastúcemu tlaku zo strany štátov, ktoré ich považujú za súčasť nepriateľskej vojenskej infraštruktúry. Takéto konanie však prináša vážne právne aj bezpečnostné otázky.

Na nové riziká reaguje aj Veľká Británia. Kráľovské letectvo RAF v septembri vytvorilo špecializovanú jednotku No. III Space Effects Squadron, ktorej úlohou je podporovať ochranu britských záujmov vo vesmíre a rozvíjať schopnosti reagovať na nepriateľské aktivity. Podobné opatrenia prijímajú aj ďalšie západné krajiny. Cieľom je zvýšiť odolnosť satelitných systémov a obmedziť následky prípadného rušenia alebo útoku. Význam má aj budovanie záložných kapacít, aby vyradenie jednej družice neznamenalo prerušenie celej služby.

Hrozba rastie, útok však nie je potvrdený

Britská analýza RUSI a najnovšie manévre ruských družíc ukazujú, že vesmír sa stáva čoraz významnejšou oblasťou vojenského súperenia. Moskva už preukázala schopnosť ničiť satelity raketami a jej zariadenia dokážu cielene manévrovať v blízkosti západnej vesmírnej techniky. Západní odborníci zároveň upozorňujú na riziko vývoja pokročilejších zbraní vrátane systémov, ktoré by mohli zasiahnuť veľké množstvo satelitov súčasne. Verejne dostupné informácie však nepotvrdzujú, že Rusko bezprostredne pripravuje rozsiahly útok na satelity NATO alebo že už umiestnilo jadrovú protisatelitnú zbraň na obežnú dráhu.

Označenie „kozmický Pearl Harbor“ preto treba chápať ako varovanie pred možnými následkami prekvapivého útoku, nie ako oznámenie, že takýto útok je nevyhnutný. Ak by však došlo k rozsiahlemu vyradeniu vesmírnej infraštruktúry, následky by mohli zasiahnuť armády, civilnú dopravu, komunikáciu aj ďalšie kľúčové služby. Práve preto bezpečnostní analytici vyzývajú západné krajiny, aby sa na podobné scenáre pripravovali vopred. Najnovší incident s ruskou družicou ukazuje, že riziká už nie sú iba predmetom teoretických úvah.