WASHINGTON – Washington predstavil návrh, ktorý vyvolal vážne výhrady medzi európskymi spojencami a znepokojenie v Kyjeve. V hre sú obrovské finančné prostriedky zmrazené po ruskej invázii na Ukrajinu, pričom americká administratíva dúfa, že ich využitie pomôže obnoviť mierové rokovania.
Spojené štáty prišli s návrhom, ktorý môže zásadne zmeniť doterajší prístup Západu k zmrazenému ruskému majetku. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa chce, aby európske krajiny uvoľnili časť ruských štátnych aktív a previedli ich do osobitného finančného mechanizmu pod americkým dohľadom. Podľa britského denníka Financial Times zaznel návrh počas rokovaní v Miami, na ktorých sa zúčastnili americkí vyjednávači, ukrajinskí predstavitelia aj zástupcovia európskych krajín.
Washington v tomto kroku vidí jednu z možností, ako obnoviť uviaznuté rozhovory o ukončení vojny. Európski predstavitelia však odmietajú, aby sa o peniazoch zadržaných v Európe rozhodovalo bez nich. Napätie navyše sprevádza rastúca kritika amerického prezidenta zo strany Volodymyra Zelenského, ktorý v najnovšom rozhovore otvorene spochybnil smerovanie americkej politiky voči Rusku.
Návrh zaznel v Miami. Európania ho odmietli
O americkej iniciatíve informoval vo štvrtok 15. októbra Financial Times, ktorý sa odvoláva na štyroch ľudí oboznámených s priebehom rokovaní. Návrh predstavili osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner počas stretnutia v Miami minulý týždeň. Prítomní boli predstavitelia Ukrajiny, Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Európskej únie a NATO. Američania podľa zdrojov denníka predložili viacero možností, ako by sa mohli ruské aktíva postupne uvoľniť, pričom jednou z nich bolo ich prevedenie do finančného nástroja kontrolovaného Washingtonom.
Nešlo však o hotovú dohodu ani o rozhodnutie, ktoré by už európske krajiny schválili. Americký predstaviteľ vysvetlil, že osud zmrazeného ruského majetku sa posudzuje ako súčasť širšieho mierového usporiadania. Konkrétne mechanizmy jeho prípadného uvoľnenia a následného využitia zostávajú predmetom diskusií. Európski účastníci rokovaní podľa Financial Times návrh odmietli, pretože nechcú prísť o kontrolu nad peniazmi a nesúhlasia ani s ich vracaním Moskve.
Celá iniciatíva vyvolala otázky o tom, aké ústupky je Washington pripravený ponúknuť Rusku, aby ho priviedol späť k rokovaciemu stolu. Kým európske krajiny dlhodobo presadzujú využitie zmrazených aktív v prospech Ukrajiny, americká administratíva skúma možnosti, ako ich zapojiť do širšej dohody. Rozdiel medzi oboma prístupmi pritom nespočíva iba v otázke vlastníctva peňazí, ale aj v tom, kto by rozhodoval o ich budúcom použití.
Merz sa ozval priamo v Bruseli
Nemecký kancelár Friedrich Merz sa k americkému návrhu vyjadril vo štvrtok pri príchode na summit európskych lídrov v Bruseli. Jeho stanovisko bolo jednoznačné: zmrazené ruské aktíva, ktoré sa nachádzajú v Európe, majú zostať pod európskou kontrolou. Nemecko tým dalo najavo, že nie je pripravené prenechať Washingtonu rozhodovanie o finančných prostriedkoch, ktorých osud je úzko spätý s európskymi sankciami proti Rusku.
„Sú to aktíva zmrazené v Európe a v Európe musia aj zostať. Je to naša záležitosť a my o nej rozhodujeme,“ vyhlásil Merz podľa Financial Times. Jeho slová potvrdzujú odpor voči americkému návrhu, ktorý sa prejavil už počas rokovaní v Miami. Zároveň však ide o vyjadrenie nemeckého kancelára, nie o nové spoločné rozhodnutie všetkých členských štátov Európskej únie.
Nemecký postoj je významný aj preto, že Berlín patrí medzi najdôležitejších európskych podporovateľov Ukrajiny. Merzovo vyjadrenie naznačuje, že pri prípadnej dohode o ruských aktívach nebude stačiť politická vôľa Washingtonu. Americký návrh by musel prekonať zásadné právne a politické prekážky v Európe, kde sa nachádza väčšina zmrazených finančných prostriedkov.
V hre je približne 260 miliárd eur
Západné krajiny po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zablokovali ruské štátne aktíva v celkovej hodnote približne 260 miliárd eur. Väčšina z nich sa nachádza v Európskej únii, predovšetkým prostredníctvom finančných inštitúcií, ktoré spravujú cenné papiere a ďalší majetok. Zmrazenie znamená, že Rusko s týmito prostriedkami nemôže voľne nakladať, nie však automaticky to, že sa vlastníctvo peňazí previedlo na západné štáty.
Práve tento rozdiel je jedným z dôvodov, prečo sa o budúcnosti ruského majetku vedú zložité právne diskusie. Európske krajiny už umožnili využívať mimoriadne výnosy zo zmrazených aktív na podporu Ukrajiny. Krajiny skupiny G7 zároveň pripravili úverový mechanizmus, pri ktorom sa splácanie pomoci opiera o príjmy plynúce z tohto majetku. Samotná istina zmrazených aktív však zostáva citlivou otázkou.
Európski predstavitelia sa obávajú, že predčasné uvoľnenie ruského majetku by mohlo oslabiť vyjednávaciu pozíciu Ukrajiny. Peniaze totiž považujú aj za možný zdroj financovania povojnovej obnovy, najmä ak Rusko odmietne zaplatiť náhradu škôd spôsobených inváziou. Moskva naopak opakovane označuje zadržiavanie svojho majetku za nezákonné a požaduje jeho vrátenie.
Kremeľ hrozí právnymi krokmi
Ruská reakcia na otázku zmrazených aktív zostáva odmietavá. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu vyhlásil, že Moskva bude pokračovať v úsilí o získanie svojho majetku späť. Ruská strana pritom avizuje využitie právnych nástrojov vrátane súdnych konaní. Nejde teda iba o diplomatický spor, ale aj o otázku, ktorá môže vyvolať ďalšie dlhodobé právne konflikty.
Peskov podľa ruských štátnych médií povedal, že Rusko vyvinie všetko možné úsilie na vrátenie aktív, ktoré označuje za odcudzené. Spomenul pritom právne kroky, súdne spory aj ďalšie konania. Moskva však zatiaľ neoznámila, že by americký návrh prijala alebo že by súhlasila s konkrétnym mechanizmom využitia svojich peňazí v rámci mierovej dohody.
Pre Washington predstavuje otázka ruských aktív jeden z možných nástrojov diplomatického vyjednávania. Pre Európu je však zároveň skúškou toho, či si dokáže zachovať rozhodujúci vplyv na nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré boli zablokované na jej území. A pre Ukrajinu ide o peniaze, ktoré by v budúcnosti mohli zohrávať zásadnú úlohu pri obnove krajiny zničenej vojnou.
Washington zvažuje aj ústupky pri ropných tankeroch
Súbežne so sporom o ruské aktíva sa objavila ďalšia iniciatíva americkej administratívy. Podľa agentúry Reuters Washington zvažuje zmiernenie sankcií voči niektorým tankerom takzvanej tieňovej flotily, ktoré v minulosti prepravovali ropu z Ruska, Iránu či Venezuely. Americkí predstavitelia argumentujú rekordne vysokými nákladmi na námornú prepravu, ktoré komplikujú obchod s energetickými surovinami. Pripravovaný mechanizmus by mohol umožniť využívanie sankcionovaných lodí na prepravu ropy a ropných produktov, ktoré samy nepodliehajú americkým sankciám.
Takéto opatrenie by však neznamenalo automatické povolenie prepravovať sankcionovanú ruskú alebo iránsku ropu. Spoločnosti by na využitie dotknutých plavidiel potrebovali osobitné povolenie amerického ministerstva financií. Podľa amerického ministerstva energetiky by navrhované zmiernenie pravidiel nemalo Rusku pomôcť pri preprave jeho sankcionovaných surovín. Ide zatiaľ o zvažovanú možnosť, nie o definitívne prijaté rozhodnutie.
Prístup Washingtonu sa však dostáva do rozporu so snahou niektorých európskych spojencov sankcie sprísňovať. Britský minister financií John Healey vo štvrtok vyzval na tvrdšie obmedzenia služieb, ktoré umožňujú fungovanie ruskej tieňovej flotily. Nemecký minister financií Lars Klingbeil zároveň kritizoval pokusy o návrat Ruska do bežných medzinárodných hospodárskych vzťahov bez toho, aby Moskva ukončila svoju agresiu proti Ukrajine.
Zelenskyj: Trump si nevybral správnu stranu dejín
Napätie medzi Washingtonom a Kyjevom medzitým prehlbujú aj vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. V rozhovore pre reláciu Piers Morgan Uncensored, zverejnenom v stredu 14. októbra, otvorene priznal sklamanie z krokov Donalda Trumpa. Kritizoval najmä jeho dohodu s Ruskom týkajúcu sa dodávok nafty a vyjadril obavy, že Spojené štáty sa vzďaľujú od doterajšej podpory Ukrajiny. Na otázku, či sa cíti americkým prezidentom zradený, odpovedal kladne, hoci dodal, že situácia je zložitejšia než jeho osobné pocity.
„Je bolestivé, keď si prezident Trump vyberie jednu stranu, a nie je to naša strana,“ vyhlásil Zelenskyj. Zároveň zdôraznil, že Kyjev by dokázal akceptovať aj neutrálny postoj Washingtonu, ak by bol skutočne dôsledný. „Ak ste uprostred, musíte zostať uprostred, nie na nesprávnej strane,“ povedal. Následne kritizoval Trumpových poradcov a dodal: „Toto nie je správna strana dejín.“ Jeho vyjadrenia priniesla agentúra Reuters aj ukrajinský denník Ukrajinská pravda.
Zelenskyj pripomenul, že pre Ukrajinu nejde o obchodné rokovanie, pri ktorom možno jednoducho vymieňať ústupky za ekonomické výhody. „Nepredávame svoju krajinu. Pre nás to nie je o biznise. Je to náš život a naša krajina,“ zdôraznil. Jeho kritika zaznela ešte pred zverejnením najnovších podrobností o americkom návrhu týkajúcom sa zmrazených ruských aktív, a preto ju nemožno vydávať za priamu reakciu na toto odhalenie.
Aj európski lídri sa obávajú ďalšej roztržky
Situáciu komplikuje skutočnosť, že európski predstavitelia síce zdieľajú mnohé obavy Kyjeva, no zároveň nechcú úplne narušiť vzťahy s Washingtonom. Podľa ďalšieho dnešného článku Financial Times plánujú niektorí európski lídri Zelenského počas rokovaní v Bruseli vyzvať, aby zmiernil verejnú kritiku amerického prezidenta. Obávajú sa totiž, že ďalšie vyostrovanie slovného konfliktu by mohlo oslabiť spoluprácu, od ktorej Ukrajina naďalej závisí.
Jeden z predstaviteľov oboznámených s prípravami summitu podľa denníka pripustil, že Zelenského výhrady môžu byť opodstatnené, no nie vždy je podľa neho potrebné vyslovovať ich verejne. Európske krajiny sa tak ocitajú v zložitej situácii: odmietajú odovzdať Washingtonu kontrolu nad zmrazenými ruskými peniazmi, nesúhlasia s oslabovaním tlaku na Moskvu, no zároveň potrebujú udržať americkú administratívu zapojenú do podpory Ukrajiny.
Práve tento rozpor bude patriť medzi dôležité témy bruselských rokovaní. Americké návrhy zatiaľ nepredstavujú prijatú mierovú dohodu a európski spojenci dávajú najavo, že o budúcnosti ruského majetku nechcú rozhodovať pod tlakom. Pre Ukrajinu pritom zostáva zásadné, aby sa prípadné rokovania o ukončení vojny neuskutočňovali bez jej účasti a aby ekonomické ústupky Moskve neoslabili jej bezpečnosť.
