BRATISLAVA – Nadchádzajúca zima môže priniesť výrazné rozdiely medzi jednotlivými časťami Európy aj samotnými zimnými mesiacmi. Do hry totiž vstupuje mimoriadne silné El Niño, ktoré ovplyvní prúdenie vzduchu a dráhy tlakových útvarov. Najnovšia prognóza sneženia síce pre Európu ako celok nevyzerá mimoriadne priaznivo, v strednej časti kontinentu však naznačuje možný zlom. Najvýraznejší signál sa objavuje vo februári.
Novú prognózu na zimu 2026/2027 zverejnil portál Severe Weather Europe. Vychádza zo septembrových výpočtov sezónneho modelu ECMWF a ukazuje, kde môže počas zimy napadnúť viac alebo menej snehu v porovnaní s dlhodobým priemerom.
Jav El Niño ešte nedosiahol vrchol
Za výraznými zmenami počasia bude stáť predovšetkým veľmi silné, takzvané Super El Niño. Ide o prirodzený klimatický jav spojený s mimoriadnym oteplením povrchových vôd v tropickej časti Tichého oceánu. Aktuálne merania ukazujú v niektorých východných častiach sledovanej oblasti povrchové teplotné odchýlky presahujúce šesť stupňov Celzia. Ešte výraznejšie oteplenie sa ukrýva pod hladinou. V hĺbke do približne 200 metrov dosahujú lokálne odchýlky viac ako deväť stupňov.
Túto zásobu mimoriadne teplej vody presúva smerom na východ silná Kelvinova vlna. Teplo sa postupne dostáva bližšie k hladine, čím poskytuje El Niñu ďalšiu energiu a podporuje jeho zosilňovanie.
Podľa aktuálnych prognóz jav ešte nie je na svojom vrchole. Najväčšiu intenzitu by mohol dosiahnuť koncom jesene alebo začiatkom zimy. Výpočty severoamerického modelového súboru NMME naznačujú, že rozsiahla časť tropického Pacifiku môže byť od októbra do decembra výrazne teplejšia než zvyčajne.
Ovládne prúdenie nad kontinentmi
El Niño nedvíha teplotu iba v oceáne. Rozsiahle oteplenie Tichého oceánu dokáže meniť polohu tryskového prúdenia – mohutného pásu silného vetra vo výške približne osem až 11 kilometrov. Posuny tohto prúdenia ovplyvňujú, kadiaľ postupujú tlakové níže, kam sa dostáva vlhkosť a v ktorých oblastiach sa vytvoria podmienky na sneh. Najvýraznejšie a najspoľahlivejšie sú tieto účinky nad Severnou Amerikou. V Európe je situácia komplikovanejšia, pretože do vývoja vstupujú aj pomery nad Atlantikom, tlakové blokády či stav polárneho víru.
Nadchádzajúca zima preto nemusí mať jednotný charakter. Miernejšie obdobia ovplyvnené vlhkým a teplejším prúdením od Atlantiku sa môžu striedať so situáciami, pri ktorých sa studený vzduch dostane hlbšie do strednej Európy. Presné načasovanie takýchto výkyvov však sezónny model niekoľko mesiacov vopred určiť nedokáže.
Európu čakajú výrazné rozdiely, vo februári môže prísť zlom
Historické údaje ukazujú, že počas veľmi silného El Niña býva snehu menej najmä v severozápadnej, južnej a severnej časti strednej Európy. Príčinou býva mierne západné prúdenie od Atlantiku a tlaková výš zasahujúca od juhu, ktoré udržiavajú teploty príliš vysoko na rozsiahlejšie sneženie mimo horských oblastí.
Ani jedna zima však nekopíruje historický priemer úplne presne. Aktuálne septembrové výpočty ECMWF navyše priniesli oproti predchádzajúcej prognóze určité zlepšenie. V sezónnom priemere sa stále očakáva menej snehu na ďalekom severe a severozápade Európy, ako aj v jej južnej až juhozápadnej časti. V centrálnej Európe sa však začínajú objavovať oblasti s potenciálom nadpriemerného sneženia. Kontinent tak môže byť z hľadiska snehu rozdelený na regióny s výrazným deficitom a oblasti, kde môže byť zima priaznivejšia.
Najvýraznejšiu zmenu ukazuje mesačná prognóza na február. Model v strednej Európe naznačuje silnejší trend nadpriemerného množstva snehu. To znamená, že snehovo zaujímavejšia časť zimy môže prísť až v jej závere. Tento signál sa týka aj širšieho regiónu, do ktorého patrí Slovensko. Zatiaľ však nemožno povedať, koľko centimetrov snehu u nás napadne, či sa dostane aj do nížin alebo ako dlho sa udrží.
Dlhodobá prognóza sa bude s príchodom nových údajov každý mesiac meniť. Aktuálne výpočty preto treba vnímať ako prvý náznak možných trendov, nie ako definitívny scenár zimy.
