BRUSEL – Trinásť členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska a Česka žiada zásadnú zmenu v tvorbe európskych zákonov. Podľa nich už nestačí iba zjednodušovať jednotlivé predpisy. Brusel by mal preveriť aj pravidlá, ktoré platia celé roky, a sústrediť sa na ich uplatňovanie namiesto neustáleho prijímania nových. Rakúsko preto prišlo s návrhom, ktorý nazýva rokom byrokratickej diéty.
Slovensko sa pripojilo k iniciatíve Rakúska, ktorá požaduje výrazné zníženie administratívnej záťaže v Európskej únii. Spolu 13 členských krajín vyzýva na dôkladné preskúmanie existujúcich zákonov, prísnejšie posudzovanie nových predpisov a väčší dôraz na konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. O spoločnom dokumente informoval portál Euronews, ktorý získal jeho znenie.
Slovensko je medzi trinástimi signatármi
Iniciatívu podporili Rakúsko, Slovensko, Česko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Portugalsko a Slovinsko.
Krajiny podpísali neformálny diskusný dokument, označovaný ako non-paper. Žiadajú v ňom dôkladnú revíziu európskej legislatívy v jednotlivých oblastiach. Pri každom predpise by sa malo preskúmať, či je stále potrebný, či si vyžaduje aktualizáciu alebo či vytvára povinnosti, ktoré neprinášajú primeraný úžitok.
„Legislatíva EÚ nemôže byť samoúčelná,“ uvádza sa v dokumente. Signatári upozorňujú, že pri tvorbe zákonov je potrebná zdržanlivosť, aby sa predchádzalo nadmernej regulácii a ďalšiemu zvyšovaniu administratívnej záťaže.
Rakúsko navrhuje rok byrokratickej diéty
Jednou z hlavných požiadaviek je vyhlásenie európskeho roka implementácie a konsolidácie. Európska únia by sa počas neho mala sústrediť predovšetkým na uplatňovanie už prijatých predpisov, ich zjednodušovanie a odstránenie zbytočných či duplicitných povinností.
Dokument spomína aj lepšiu spoluprácu medzi jednotlivými systémami, hodnotenie celkovej administratívnej záťaže, zjednocovanie spôsobu presadzovania pravidiel a nevyhnutné legislatívne úpravy. Nejde teda o požiadavku úplne zastaviť všetku zákonodarnú činnosť.
Portál Politico, ktorý mal k dispozícii skoršiu verziu dokumentu podpísanú 11 krajinami, informoval, že iniciatíva počíta s 12-mesačnou prestávkou v prijímaní novej legislatívy. Neskoršia verzia, o ktorej písal Euronews, už obsahovala 13 signatárov vrátane Slovenska.
Rakúska ministerka pre európske záležitosti Claudia Bauerová v rozhovore pre Politico vysvetlila, prečo považuje takýto postup za potrebný.
„Nemôžeme pokračovať v predkladaní nových legislatívnych návrhov, keď existujúce pravidlá ešte neboli úplne zavedené do praxe,“ vyhlásila.
Ministerka sa k iniciatíve vrátila aj v utorok 22. septembra počas zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.
„Kto bojuje proti narastajúcej byrokracii stále novými zákonmi, ten v konečnom dôsledku hasí oheň papierom,“ uviedla podľa oficiálnej správy rakúskeho spolkového kancelárstva.
„Ide o to, aby sme sa jeden rok sústredili na vykonávanie, zjednodušovanie a rušenie nepotrebných regulácií. Naordinujeme Európskej únii rok byrokratickej diéty,“ dodala Bauerová.
Nové povinnosti chcú najprv porovnať s existujúcimi
Trinásť krajín požaduje, aby každej významnej novej povinnosti týkajúcej sa podávania hlásení alebo dodržiavania predpisov predchádzala kontrola už platných pravidiel v rovnakej oblasti.
Ak sa ukáže, že niektoré povinnosti sa prekrývajú alebo neprinášajú dostatočný úžitok, mali by sa zlúčiť, zjednodušiť alebo zrušiť. Cieľom je zabrániť tomu, aby nové zákony iba pridávali ďalšiu administratívu k povinnostiam, ktoré už podniky a občania musia plniť.
Signatári zároveň navrhujú, aby nové európske predpisy obsahovali povinné ustanovenie o pravidelnom preskúmaní, a to najmenej raz za päť rokov. Pri hodnotení by sa malo zisťovať, či zákon dosiahol svoje pôvodné ciele.
Brusel má dôkladnejšie skúmať dosah zákonov
Skupina štátov chce, aby sa pri príprave nových pravidiel systematicky posudzoval ich vplyv na hospodársku konkurencieschopnosť.
Európska únia by podľa dokumentu mala prijímať zákony iba vtedy, keď členské krajiny nedokážu stanovený cieľ dostatočne dosiahnuť samostatne a spoločný postup prináša jasnú pridanú hodnotu.
Nové predpisy by mali byť primerané, vzájomne zosúladené, predvídateľné a prakticky vykonateľné. Podľa signatárov je dôležité vytvárať prostredie, v ktorom môžu európske podniky investovať, inovovať a rozvíjať sa bez zbytočných administratívnych prekážok.
Krajiny zároveň zdôrazňujú, že zjednodušovanie legislatívy má zachovať súčasnú úroveň ochrany zdravia, bezpečnosti a pracovných práv.
Európska komisia už pripravila viacero balíkov
Znižovanie administratívnej záťaže patrí medzi priority Európskej komisie počas druhého funkčného obdobia jej predsedníčky Ursuly von der Leyenovej.
Komisia už predložila viacero legislatívnych balíkov označovaných ako omnibus. Ich cieľom je zjednodušiť existujúce predpisy v rôznych oblastiach vrátane pravidiel týkajúcich sa umelej inteligencie a klimatických povinností.
Rakúska ministerka Bauerová však upozornila, že tieto iniciatívy podľa nej ešte nezachádzajú dostatočne ďaleko. Skupina 13 krajín preto požaduje systematickejší prístup, pri ktorom sa nebude riešiť iba zjednodušovanie už prijatých zákonov, ale aj spôsob, akým nové pravidlá vznikajú.
Vzniká spojenectvo proti nadmernej byrokracii
Rakúska iniciatíva počíta aj s vytvorením stálej siete členských krajín, ktoré budú spolupracovať na znižovaní administratívnej záťaže na európskej aj vnútroštátnej úrovni. Euronews ju označuje ako Alianciu za znižovanie byrokratickej záťaže.
Pre Slovensko účasť znamená, že sa pridalo k spoločnej požiadavke na prehodnotenie európskych pravidiel a zmenu prístupu k ich tvorbe. Samotný dokument však zatiaľ nemení žiadne platné zákony. Ide o iniciatívu členských štátov, ktorej jednotlivé návrhy by sa museli premietnuť do ďalších rozhodnutí a legislatívnych postupov EÚ.
