Leyenová odhalila veľké plány pre EÚ: Menej byrokracie, lacnejšia energia a väčšia bezpečnosť

„Boli to najlepšie časy, boli to najhoršie časy. Takto opisuje Charles Dickens Európu v období Francúzskej revolúcie. A je to tiež výstižný popis sveta, v ktorom dnes žijeme. Rýchlosť zmien je neuveriteľná. Výzvy sú mimoriadne. Keď sa teda pozriem na dnešnú Európu, môj názor je takýto. Stav našej Únie je najsilnejší, aký kedy bol. Stav našej Únie sa však môže javiť aj ako najneistejší, aký kedy bol,“ začala von der Leyenová svoj šiesty prejav o stave Únie. Prvý predniesla v septembri 2020 niekoľko mesiacov po nástupe do funkcie predsedníčky EK. Jej druhé funkčné obdobie sa začalo v decembri 2024 a v novom zložení Európskej komisie aj Európskeho parlamentu ide o druhé hodnotenie situácie v Európe.

Naživo z Európskeho parlamentu:

Prejav má dlhú tradíciu

Správa o stave Únie (SOTEU) je každoročným vystúpením predsedu/predsedníčky EK, v ktorom hodnotí uplynulý rok a predstavuje hlavné priority a politické zámery na nasledujúce obdobie. Prvý oficiálny prejav o stave Únie predniesol 7. septembra 2010 vtedajší predseda EK José Manuel Barroso. Formát vznikol v rámci dohody medzi EP a EK a odvtedy sa koná každoročne počas septembrovej plenárnej schôdze.

EÚ rieši viacero kríz

Najnovší prejav reaguje na pokračujúcu vojnu na Ukrajine, prírodné katastrofy a napäté vzťahy so Spojenými štátmi pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. EÚ zároveň čelí tlaku na posilnenie vlastnej obrany a bezpečnosti, zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a zníženie strategických závislostí od tretích krajín. Výzvou zostávajú aj migrácia, klimatické zmeny, rýchly rozvoj umelej inteligencie a meniace sa podmienky v globálnom obchode.

Príprava prejavu trvala niekoľko mesiacov a jeho obsah bol až do poslednej chvíle výsledkom rokovaní a konzultácií medzi predstaviteľmi EÚ. V súčasnom EP sa v poslednom období prehlbujú rozdiely medzi politickými skupinami, ktoré podporujú Európsku komisiu von der Leyenovej. Časť stredopravicových skupín je čoraz otvorenejšia spolupráci s pravicovými a krajne pravicovými frakciami, stredoľavicové skupiny požadujú jasné odmietnutie takejto spolupráce.

V pléne je prítomný aj kanadský premiér Mark Carney, ktorý chce prehĺbiť strategické vzťahy Kanady s EÚ v čase zhoršujúcich sa vzťahov Ottawy s Washingtonom. Konkrétne návrhy, ktoré von der Leyenová predstaví, budú následne predmetom rokovaní medzi členskými štátmi v Rade EÚ a europoslancami, ktorí sa podieľajú na prijímaní únijných právnych predpisov.

EK zriadi alianciu na lepšie poistenie proti klimatickým škodám

Uplynulé leto označila za leto pravdy. „V súčasnosti je v Európe súkromným poistením krytých len približne 25 percent škôd spôsobených katastrofami. To znamená, že štátne rozpočty sa až príliš často stávajú poisťovateľom poslednej inštancie,“ uviedla šéfka EK. Podľa jej slov je potrebné zmierňovať dôsledky klímy, no zároveň sa ním prispôsobovať. Budúci mesiac EK predstaví nový rámec pre klimatickú odolnosť. „Identifikujeme 100 najzraniteľnejších území v Európe. A posúdime riziká - ako aj úroveň, na ktorej by sa mali riadiť,“ doplnila von der Leyenová.

Podľa nej to EÚ poskytne celospoločenský prístup - až po lokálnu úroveň, kde na adaptácii záleží najviac. Jeho cieľom bude spraviť z Európy lídra v oblasti adaptačných technológií, čo je obrovský vznikajúci trh, ozrejmila predsedníčka EK. „Toto leto sa nesmie opakovať. Preto čoskoro predstavíme aj Európsky plán pre vlny horúčav. Potrebujeme lepšie systémy včasného varovania a lepšiu pripravenosť zdravotníctva. Potrebujeme urbanistickú adaptáciu a chladenie miest. A musíme podporiť tých najzraniteľnejších,“ zdôraznila.

Komisia chce zároveň zabezpečiť, aby sa odolnosť voči zmene klímy zohľadňovala pri rozhodovaní o investíciách do infraštruktúry, tvorbe legislatívy a ďalších politikách na európskej aj vnútroštátnej úrovni. Dôraz na adaptáciu prichádza v čase, keď Európa čelí čoraz výraznejším prejavom klimatickej zmeny vrátane sucha, vĺn horúčav a rozsiahlych lesných požiarov. Komisia zároveň obhajuje svoj cieľ znížiť do roku 2040 emisie, pričom čelí tlaku priemyslu a niektorých členských štátov na obmedzenie ekonomických nákladov zelenej transformácie.

EÚ chce s Kanadou vytvoriť Alianciu pre budúcnosť

„Moc nepatrí najsilnejším, najbohatším alebo najhlasnejším, ale nám všetkým. Demokracie majú slobodu vybrať si, s kým budú spolupracovať,“ vyhlásia von der Leyenová. Podľa jej slov partnerstvo nie je namierené proti žiadnej krajine. „Chceme posunúť naše vzťahy s Kanadou na najvyššiu možnú úroveň,“ doplnila. Vytvorením Aliancie pre budúcnosť vznikne spoločný priestor prosperity a ekonomickej bezpečnosti, povedala von der Leyenová. „Budeme pracovať na inteligentnej výrobe, vytvoríme technologickú alianciu, integrujeme obranné priemyselné základne. Z Arktídy spravíme vlajkový spoločný projekt. Budeme pracovať na energiách, kritických mineráloch a batériách,“ doplnila šéfka EK.

Carney, ktorý je v Štrasburgu na zasadnutí Európskeho parlamentu, má vo štvrtok pred europoslancami vystúpiť s prejavom o vzťahoch medzi Kanadou a EÚ. Obe strany plánujú o ďalšom prehĺbení partnerstva rokovať aj na summite 29. a 30. októbra v Kanade. Vzťahy EÚ a Kanady sa v posledných mesiacoch dostávajú do popredia aj v súvislosti s politikou Spojených štátov pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Ottawa sa snaží diverzifikovať svoje obchodné a politické vzťahy a EÚ vníma ako významného partnera v oblasti obchodu, energetiky, bezpečnosti či strategických surovín. Obe strany zároveň rokujú o užšej spolupráci v oblasti vzdelávania, digitálnej infraštruktúry a bezpečnosti v Arktíde.

Zobraziť galériu (3)

Základom vzťahov EÚ a Kanady je Dohoda o strategickom partnerstve a Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA), ktorá sa predbežne uplatňuje od roku 2017. Kanadský premiér Mark Carney v utorok vyzval desať členských krajín EÚ, ktoré dohodu ešte neratifikovali, aby tak urobili. CETA pritom výrazne zjednodušila vzájomný obchod a odstránila väčšinu ciel. Strategické partnerstvo zahŕňa spoluprácu v zahraničnej politike, bezpečnosti, energetike, klimatickej politike a digitálnej oblasti.

Spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany sa výrazne prehĺbila v júni 2025, keď EÚ a Kanada podpísali partnerstvo v tejto oblasti. Dohoda počíta s užšou spoluprácou pri podpore Ukrajiny, vojenskej mobilite, námornej a vesmírnej bezpečnosti, kybernetických a hybridných hrozbách či v obrannom priemysle. Kanada sa následne stala prvou krajinou mimo Európy, ktorá sa zapojila do únijného nástroja SAFE na spoločné obstarávanie v oblasti obrany. O užšom prepojení Kanady s EÚ sa diskutovalo aj v posledných dňoch. Denník The Wall Street Journal informoval, že Ottawa zisťuje, či by sa Kanada mohla stať „asociovaným členom“ EÚ. Carney však v nedeľu uviedol, že Kanada neusiluje o členstvo v Únii, ale chce s ňou vytvoriť „jedinečné spojenectvo“ založené na spoločných hodnotách a prioritách.

Leyenová: EÚ musí stavať na lacnejšej a čistej energii z vlastných zdrojov

Európska únia musí viac stavať na cenovo dostupnej a čistej energii z vlastných zdrojov. Uviedla to v stredu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie (SOTEU), ktorý predniesla v pléne Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu. Pred europoslancami upozornila, že Európa si nemôže udržať postavenie priemyselnej veľmoci, ak sú jej ceny energií štrukturálne príliš vysoké. Pripomenula, že keď Rusko zastavilo dodávky plynu, EÚ zareagovala a teraz sú dodávky do eurobloku diverzifikovanejšie. Únia tiež investovala do vlastných čistých zdrojov energie - obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie.

Spresnila, že uzavretie Hormuzského prielivu opäť bolestne pocítila európska ekonomika vyššími nákladmi spojenými s jej celkovou závislosťou od dovážaných fosílnych palív. „Od začiatku konfliktu nás dovážané fosílne palivá stáli o 90 miliárd eur viac, pričom sme nezískali ani jedinú molekulu energie navyše,“ vysvetlila. Preto podľa nej Únia musí ešte viac stavať na cenovo dostupnej čistej energii z vlastných zdrojov. Či už ide o obnoviteľné zdroje a jadrovú energiu, alebo o biometán a ďalšie možnosti. „Tieto zdroje nám musia zabezpečiť nezávislosť,“ odkázala.

S tým podľa nej súvisia aj snahy elektrifikovať Európu, pričom cieľom EÚ je do roku 2040 zdvojnásobiť podiel elektrickej energie. Vďaka tomu by Únia mohla znížiť výdavky na dovoz fosílnych palív o 260 miliárd eur ročne. „Musíme však zabezpečiť, aby bola nami vyrábaná elektrina skutočne k dispozícii. V minulom roku sme nainštalovali kapacity na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s výkonom viac ako 80 gigawattov. Na pripojenie však stále čakajú kapacity šesťkrát väčšie. Práve preto tak naliehavo potrebujeme balík opatrení pre energetické siete,“ prezradila plány EK na úpravu legislatívy v tejto oblasti. „Musíme však investovať rýchlejšie, zrýchliť pripájanie k sieťam, rozvíjať kapacity na skladovanie energie. Stručne povedané: urobme budúcnosť Európy elektrickou,“ povedala.

Von der Leyenová navrhla vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady

„Vzhľadom na povahu a rozsah hroziacich rizík je to teraz ešte naliehavejšie. Preto predstavíme naše nápady, ako premeniť Európsku bezpečnostnú radu na realitu,“ poznamenala šéfka EK. Návrh vychádza z myšlienky, o ktorej sa v EÚ diskutuje už niekoľko rokov a ktorá získala nový impulz po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Za jej vytvorenie sa opakovane zasadzoval aj eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius.

Von der Leyenová zároveň navrhla nový bezpečnostný „protokol“ podľa vzoru článku 4 Severoatlantickej zmluvy. „Verím, že je čas na vlastný Článok 4 Európy - alebo Protokol o núdzovej bezpečnosti,“ uviedla a spresnila, že po jeho aktivácii jedným členským štátom by sa zišli všetky členské štáty, aby skoordinovali európsku reakciu. Článok 4 NATO umožňuje členským krajinám požiadať o konzultácie, ak sa podľa ich názoru ocitne ohrozená ich bezpečnosť alebo územná celistvosť. Návrhy von der Leyenovej prichádzajú v čase, keď EÚ posilňuje spoluprácu s NATO a zároveň hľadá spôsoby, ako zlepšiť vlastnú schopnosť reagovať na bezpečnostné hrozby. 

„Nemali by sme mať žiadne ilúzie o tom, čo sa tu deje: hybridné hrozby, ktorým Európa čelí, sú čoraz menej hybridné a čoraz menej len hrozbami. Kybernetické útoky či sabotáže, podpaľačstvo alebo nálety dronov. Stupňujú sa každý deň. Tak ako rastie úroveň hrozby, musí rásť aj pripravenosť Európy,“ zdôraznila predsedníčka eurokomisie. Členské štáty čelia v poslednom období dronovým incidentom, sabotážam, kybernetickým útokom, špionáži a narúšaniu kritickej infraštruktúry. EÚ a jej členské krajiny za jednu z hlavných hrozieb označujú dlhodobé hybridné aktivity Ruska.

Výrazným prípadom bol zmarený útok pomocou dronu naloženého výbušninami na letisku Lipsko/Halle zo začiatku augusta. Nemecko ho označilo za ruský hybridný útok a EÚ vyjadrila Berlínu solidaritu. Nemecká vláda následne uviedla, že krajina zostáva terčom ruských hybridných aktivít a prijala ďalšie opatrenia na ochranu kritickej infraštruktúry, ako aj boj proti špionáži a sabotáži. Napätie sa v posledných dňoch zvýšilo tiež na východnom krídle NATO. Poľsko upozornilo na možné ďalšie ruské provokácie v blízkosti hraníc európskych krajín s Ukrajinou. V Litve NATO v utorok zostrelilo dron, ktorý prenikol do vzdušného priestoru tejto pobaltskej krajiny a podľa prvotných informácií niesol výbušniny. Dánsko zároveň obvinilo ruskú loď z vypálenia svetlíc smerom k jeho vojenskému vrtuľníku nad Baltským morom.

Von der Leyenová ďalej oznámila, že nevyužité prostriedky z únijného nástroja SAFE, ktorý poskytuje výhodné pôžičky na zvýšenie výdavkov Európy na obranu, sa investujú do spoločných európsko-ukrajinských obranných projektov. V rámci nástroja zostalo nevyužitých 10 až 15 miliárd eur po tom, čo sa viaceré členské štáty napokon rozhodli znížiť svoje pôvodné požiadavky. Doteraz nebolo jasné, ako budú zostávajúce úvery sprístupnené. Von der Leyenová chce pri využití týchto prostriedkov nasledovať príklad projektu Freyja, modulárneho systému protiraketovej obrany, na ktorom spolupracujú krajiny EÚ a Ukrajina s cieľom posilniť protivzdušnú obranu Kyjeva v čase, keď Rusko zintenzívňuje svoje vzdušné útoky.

Šéfka EK navrhla posilnenie Frontexu a nový migračný rámec

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu navrhla posilnenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a vytvorenie nového európskeho rámca pre mimoriadne situácie v oblasti migrácie. Uviedla to v prejave o stave Únie pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Opatrenia prichádzajú po nedávnej migračnej kríze v španielskej exkláve Ceuta na severe Afriky.

Európsky rámec núdzovej reakcie by sa aktivoval iba po splnení presne stanovených kritérií a členským štátom by následne na obmedzený čas umožnil odchýliť sa od štandardných postupov. „Nikdy nebudeme robiť kompromisy pri ochrane našich hraníc,“ podčiarkla predsedníčka EK. Von der Leyenová zároveň navrhla posilnenie Frontexu, najmä s cieľom urýchliť návraty migrantov, ktorí nemajú právo zostať v EÚ, a zintenzívniť spoluprácu s tretími krajinami. Komisia už skôr navrhovala zvýšenie počtu príslušníkov stáleho zboru Frontexu zo súčasných približne 7000 na 30.000. EÚ chce zároveň zlepšiť schopnosť predvídať a včas identifikovať migračné toky s využitím monitorovania online prostredia.

Návrhy prichádzajú po letnej migračnej kríze v španielskej exkláve Ceuta na severe Afriky, kam z Maroka prenikli desaťtisíce migrantov. Prípad vyvolal v EÚ politickú diskusiu o pripravenosti Únie reagovať na náhle migračné tlaky. V júni pritom začal platiť nový Pakt o migrácii a azyle. Jeho cieľom je posilniť kontrolu vonkajších hraníc EÚ, urýchliť azylové konania a zefektívniť návraty ľudí, ktorí nemajú právo zostať v Únii.

V lete sa členské štáty a Európsky parlament súčasne dohodli na novom systéme návratov, ktorý počíta aj s možnosťou vytvárania návratových centier v tretích krajinách. Dánsko, Nemecko, Rakúsko, Grécko a Holandsko sa už dohodli na spoločnom postupe pri vytváraní takýchto centier, kam by mohli byť umiestňovaní ľudia s právoplatným rozhodnutím o návrate. Päť krajín rokuje o možných miestach najmä s africkými štátmi a centrá chce začať využívať od roku 2027. Napriek poklesu počtu žiadostí o azyl zostáva tlak na členské štáty vysoký. EK zároveň upozorňuje, že návraty sú stále jedným z najslabších článkov systému – v roku 2025 sa uskutočnilo približne 28 percent nariadených návratov. Nový systém EÚ má preto zjednotiť postupy a uľahčiť vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate.

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré dlhodobo odmietajú povinné prerozdeľovanie migrantov. Premiér Robert Fico presadzuje, aby Slovensko v rámci takzvaného fondu solidarity namiesto prijímania migrantov prispievalo finančne. Bratislava súčasne podporuje posilňovanie ochrany vonkajších hraníc a efektívnejšiu návratovú politiku.

EÚ chce vyrovnať obchodné vzťahy s Čínou, otvára sa strednej Ázii

Európska únia (EÚ) chce vyrovnať obchodné vzťahy s Čínou, pokračuje v uzatváraní obchodných dohôd a cez projekt Stredný koridor chce lepšie prepojenia s južným Kaukazom a strednou Áziou. Na stredajší prejav predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej o stave Únie (SOTEU) v pléne Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu. S dôrazom na význam obchodnej spolupráce šéfka EK upozornila, že všetky snahy EÚ o znižovanie cien energií, o viac investícií a inovácii a reformu ekonomiky budú ohrozené, ak naše európske spoločnosti nebudú súťažiť vo svete za rovnakých podmienok.

Spresnila, že súčasný obchodný deficit EÚ s Čínou je miliarda eur denne. Dodala, že niektorí hovoria o „čínskom šoku“, ktorý sa prejavuje dosahom na európske komunity a továrne, vedie k deindustrializácii v hlavných priemyselných regiónoch Európy. „Toto je neudržateľné. Preto vedieme dialóg s Čínou s cieľom vyvážiť náš obchod. Tento dialóg však musí viesť k výsledkom,“ odkázala. Podľa jej slov slabší domáci dopyt Číny znamená, že Čína potrebuje európsky trh, a preto je v záujme oboch strán, aby spolupracovali na hľadaní riešení. Zdôraznila, že Únia využije všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na vyváženie vzťahov s Čínou.

Okrem toho upozornila, že EÚ má ešte stále príliš veľa „nebezpečných závislostí“, keď je viac ako na 80 percent závislá od Číny v prípade mnohých kritických surovín a na 90 percent v prípade niektorých vzácnych zemín. „Nie sme jediní, ktorí sa snažia diverzifikovať. Musíme urýchlene obstarať a vybudovať si vlastné rezervy. Žiadna krajina to nedokáže sama. Musíme myslieť inak, a preto založíme novú Európsku spoločnosť pre kritické suroviny. Pomôže nám získať a uskladniť to, čo potrebujeme. Pre elektromobily, čipy a batérie, čisté technológie a obranu,“ vysvetlila s dodatkom, že od toho závisí nielen priemysel EÚ, ale aj celková európska nezávislosť a bezpečnosť.

Von der Leyenová zároveň spomenula, že EÚ tento rok podpísala dohody o voľnom obchode s Indiou, skupinou Mercosur, Mexikom, Austráliou a Indonéziou. Ocenila, že v súčasnosti má EÚ obchodné dohody s viac ako 80 krajinami - viac ako ktokoľvek iný na svete. „Ale podniky nás žiadajú o viac. Preto dnes chcem oznámiť nový projekt medzinárodného prepojenia - Stredný koridor. Spojí región južného Kaukazu a Strednú Áziu priamo s európskym trhom,“ oznámila. Podľa jej slov Stredný koridor sa prostredníctvom iniciatívy EÚ Globálna brána bude snažiť prilákať až 12 miliárd eur vo verejných a súkromných investíciách. Cieľom EÚ je diverzifikovať obchodné trasy, strojnásobiť obchodné toky a skrátiť prepravné časy nákladnej dopravy do roku 2030. Upozornila, že aby sa to stalo skutočnosťou, EÚ spolu s Bulharskom zorganizuje summit o regionálnej prepojenosti.

Šéfka EK v prejave o stave Únie zdôraznila význam Únie úspor a investícií

Podniky v rámci členských krajín Európskej únie (EÚ) musia mať príležitosti prilákať investície a rásť, a preto je dôležité pokračovať v budovaní Únie úspor a investícií. Uviedla to v stredu v pléne Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v rámci prejavu o stave Únie (SOTEU). Šéfka eurokomisie s odkazom na spoločný rozpočet uviedla, že je to „rozpočet o našej budúcnosti“ a spresnila, že každý moderný rozpočet si vyžaduje aj nové vlastné rozpočtové zdroje. „Musíme vytvoriť podmienky na to, aby naše podniky mohli prilákať investície a rásť. Práve preto je naša práca na Únii úspor a investícií taká kľúčová,“ odkázala.

Podľa jej slov si však rozvoj kapitálových trhov vyžaduje čas, zatiaľ čo potreby európskych podnikov sú naliehavé. Upozornila, že práve preto Únia potrebuje bankový systém, ktorý je nastavený na rast - nielen na stabilitu. Oznámila, že EK sa chystá predložiť nový balík opatrení pre bankový sektor, ktorý sa zameria na zjednodušenie pravidiel a riešenie roztrieštenosti trhu. Podľa nej EK eviduje, že dopyt po kapitále existuje, ale Únia potrebuje väčšiu kapacitu a ochotu podstupovať riziko.

Dodala, že európske technologické startupy v oblasti prelomových technológií (deep-tech) sú na dobrej ceste prilákať v roku 2026 rekordný objem rizikového kapitálu. Toto eurokomisia podporuje. V roku 2025 EK oznámila vznik fondu „Scaleup Europe Fund“ a podľa Von der Leyenovej v priebehu prvého roku fungovania fondu boli realizované prvé investície do spoločností. Za príklad úspechu označila spoločnosť ICEYE, ktorú založili dvaja mladí Európania - Rafal z Poľska a Pekka z Fínska, technologický startup na základe technológie satelitného snímkovania. Dnes táto spoločnosť patrí medzi popredné svetové spoločnosti v oblasti vesmírnych technológií.