ŠTRASBURG - Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu krátko po 9.00 h začala pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu svoj prejav o stave Únie. Očakáva sa, že medzi hlavné témy jej vystúpenia budú patriť posilnenie európskej bezpečnosti a obrany, konkurencieschopnosť EÚ, klimatická politika, umelá inteligencia, podpora Ukrajiny, migrácia a obchodné vzťahy.
„Boli to najlepšie časy, boli to najhoršie časy. Takto opisuje Charles Dickens Európu v období Francúzskej revolúcie. A je to tiež výstižný popis sveta, v ktorom dnes žijeme. Rýchlosť zmien je neuveriteľná. Výzvy sú mimoriadne. Keď sa teda pozriem na dnešnú Európu, môj názor je takýto. Stav našej Únie je najsilnejší, aký kedy bol. Stav našej Únie sa však môže javiť aj ako najneistejší, aký kedy bol,“ začala von der Leyenová svoj šiesty prejav o stave Únie. Prvý predniesla v septembri 2020 niekoľko mesiacov po nástupe do funkcie predsedníčky EK. Jej druhé funkčné obdobie sa začalo v decembri 2024 a v novom zložení Európskej komisie aj Európskeho parlamentu ide o druhé hodnotenie situácie v Európe.
Naživo z Európskeho parlamentu:
Prejav má dlhú tradíciu
Správa o stave Únie (SOTEU) je každoročným vystúpením predsedu/predsedníčky EK, v ktorom hodnotí uplynulý rok a predstavuje hlavné priority a politické zámery na nasledujúce obdobie. Prvý oficiálny prejav o stave Únie predniesol 7. septembra 2010 vtedajší predseda EK José Manuel Barroso. Formát vznikol v rámci dohody medzi EP a EK a odvtedy sa koná každoročne počas septembrovej plenárnej schôdze.
EÚ rieši viacero kríz
Najnovší prejav reaguje na pokračujúcu vojnu na Ukrajine, prírodné katastrofy a napäté vzťahy so Spojenými štátmi pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. EÚ zároveň čelí tlaku na posilnenie vlastnej obrany a bezpečnosti, zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a zníženie strategických závislostí od tretích krajín. Výzvou zostávajú aj migrácia, klimatické zmeny, rýchly rozvoj umelej inteligencie a meniace sa podmienky v globálnom obchode.
Príprava prejavu trvala niekoľko mesiacov a jeho obsah bol až do poslednej chvíle výsledkom rokovaní a konzultácií medzi predstaviteľmi EÚ. V súčasnom EP sa v poslednom období prehlbujú rozdiely medzi politickými skupinami, ktoré podporujú Európsku komisiu von der Leyenovej. Časť stredopravicových skupín je čoraz otvorenejšia spolupráci s pravicovými a krajne pravicovými frakciami, stredoľavicové skupiny požadujú jasné odmietnutie takejto spolupráce.
V pléne je prítomný aj kanadský premiér Mark Carney, ktorý chce prehĺbiť strategické vzťahy Kanady s EÚ v čase zhoršujúcich sa vzťahov Ottawy s Washingtonom. Konkrétne návrhy, ktoré von der Leyenová predstaví, budú následne predmetom rokovaní medzi členskými štátmi v Rade EÚ a europoslancami, ktorí sa podieľajú na prijímaní únijných právnych predpisov.
EK zriadi alianciu na lepšie poistenie proti klimatickým škodám
Uplynulé leto označila za leto pravdy. „V súčasnosti je v Európe súkromným poistením krytých len približne 25 percent škôd spôsobených katastrofami. To znamená, že štátne rozpočty sa až príliš často stávajú poisťovateľom poslednej inštancie,“ uviedla šéfka EK. Podľa jej slov je potrebné zmierňovať dôsledky klímy, no zároveň sa ním prispôsobovať. Budúci mesiac EK predstaví nový rámec pre klimatickú odolnosť. „Identifikujeme 100 najzraniteľnejších území v Európe. A posúdime riziká - ako aj úroveň, na ktorej by sa mali riadiť,“ doplnila von der Leyenová.
Podľa nej to EÚ poskytne celospoločenský prístup - až po lokálnu úroveň, kde na adaptácii záleží najviac. Jeho cieľom bude spraviť z Európy lídra v oblasti adaptačných technológií, čo je obrovský vznikajúci trh, ozrejmila predsedníčka EK. „Toto leto sa nesmie opakovať. Preto čoskoro predstavíme aj Európsky plán pre vlny horúčav. Potrebujeme lepšie systémy včasného varovania a lepšiu pripravenosť zdravotníctva. Potrebujeme urbanistickú adaptáciu a chladenie miest. A musíme podporiť tých najzraniteľnejších,“ zdôraznila.
Komisia chce zároveň zabezpečiť, aby sa odolnosť voči zmene klímy zohľadňovala pri rozhodovaní o investíciách do infraštruktúry, tvorbe legislatívy a ďalších politikách na európskej aj vnútroštátnej úrovni. Dôraz na adaptáciu prichádza v čase, keď Európa čelí čoraz výraznejším prejavom klimatickej zmeny vrátane sucha, vĺn horúčav a rozsiahlych lesných požiarov. Komisia zároveň obhajuje svoj cieľ znížiť do roku 2040 emisie, pričom čelí tlaku priemyslu a niektorých členských štátov na obmedzenie ekonomických nákladov zelenej transformácie.
EÚ chce s Kanadou vytvoriť Alianciu pre budúcnosť
„Moc nepatrí najsilnejším, najbohatším alebo najhlasnejším, ale nám všetkým. Demokracie majú slobodu vybrať si, s kým budú spolupracovať,“ vyhlásia von der Leyenová. Podľa jej slov partnerstvo nie je namierené proti žiadnej krajine. „Chceme posunúť naše vzťahy s Kanadou na najvyššiu možnú úroveň,“ doplnila. Vytvorením Aliancie pre budúcnosť vznikne spoločný priestor prosperity a ekonomickej bezpečnosti, povedala von der Leyenová. „Budeme pracovať na inteligentnej výrobe, vytvoríme technologickú alianciu, integrujeme obranné priemyselné základne. Z Arktídy spravíme vlajkový spoločný projekt. Budeme pracovať na energiách, kritických mineráloch a batériách,“ doplnila šéfka EK.
Carney, ktorý je v Štrasburgu na zasadnutí Európskeho parlamentu, má vo štvrtok pred europoslancami vystúpiť s prejavom o vzťahoch medzi Kanadou a EÚ. Obe strany plánujú o ďalšom prehĺbení partnerstva rokovať aj na summite 29. a 30. októbra v Kanade. Vzťahy EÚ a Kanady sa v posledných mesiacoch dostávajú do popredia aj v súvislosti s politikou Spojených štátov pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Ottawa sa snaží diverzifikovať svoje obchodné a politické vzťahy a EÚ vníma ako významného partnera v oblasti obchodu, energetiky, bezpečnosti či strategických surovín. Obe strany zároveň rokujú o užšej spolupráci v oblasti vzdelávania, digitálnej infraštruktúry a bezpečnosti v Arktíde.
Základom vzťahov EÚ a Kanady je Dohoda o strategickom partnerstve a Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA), ktorá sa predbežne uplatňuje od roku 2017. Kanadský premiér Mark Carney v utorok vyzval desať členských krajín EÚ, ktoré dohodu ešte neratifikovali, aby tak urobili. CETA pritom výrazne zjednodušila vzájomný obchod a odstránila väčšinu ciel. Strategické partnerstvo zahŕňa spoluprácu v zahraničnej politike, bezpečnosti, energetike, klimatickej politike a digitálnej oblasti.
Spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany sa výrazne prehĺbila v júni 2025, keď EÚ a Kanada podpísali partnerstvo v tejto oblasti. Dohoda počíta s užšou spoluprácou pri podpore Ukrajiny, vojenskej mobilite, námornej a vesmírnej bezpečnosti, kybernetických a hybridných hrozbách či v obrannom priemysle. Kanada sa následne stala prvou krajinou mimo Európy, ktorá sa zapojila do únijného nástroja SAFE na spoločné obstarávanie v oblasti obrany. O užšom prepojení Kanady s EÚ sa diskutovalo aj v posledných dňoch. Denník The Wall Street Journal informoval, že Ottawa zisťuje, či by sa Kanada mohla stať „asociovaným členom“ EÚ. Carney však v nedeľu uviedol, že Kanada neusiluje o členstvo v Únii, ale chce s ňou vytvoriť „jedinečné spojenectvo“ založené na spoločných hodnotách a prioritách.
Leyenová: EÚ musí stavať na lacnejšej a čistej energii z vlastných zdrojov
Európska únia musí viac stavať na cenovo dostupnej a čistej energii z vlastných zdrojov. Uviedla to v stredu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie (SOTEU), ktorý predniesla v pléne Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu. Pred europoslancami upozornila, že Európa si nemôže udržať postavenie priemyselnej veľmoci, ak sú jej ceny energií štrukturálne príliš vysoké. Pripomenula, že keď Rusko zastavilo dodávky plynu, EÚ zareagovala a teraz sú dodávky do eurobloku diverzifikovanejšie. Únia tiež investovala do vlastných čistých zdrojov energie - obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie.
Spresnila, že uzavretie Hormuzského prielivu opäť bolestne pocítila európska ekonomika vyššími nákladmi spojenými s jej celkovou závislosťou od dovážaných fosílnych palív. „Od začiatku konfliktu nás dovážané fosílne palivá stáli o 90 miliárd eur viac, pričom sme nezískali ani jedinú molekulu energie navyše,“ vysvetlila. Preto podľa nej Únia musí ešte viac stavať na cenovo dostupnej čistej energii z vlastných zdrojov. Či už ide o obnoviteľné zdroje a jadrovú energiu, alebo o biometán a ďalšie možnosti. „Tieto zdroje nám musia zabezpečiť nezávislosť,“ odkázala.
S tým podľa nej súvisia aj snahy elektrifikovať Európu, pričom cieľom EÚ je do roku 2040 zdvojnásobiť podiel elektrickej energie. Vďaka tomu by Únia mohla znížiť výdavky na dovoz fosílnych palív o 260 miliárd eur ročne. „Musíme však zabezpečiť, aby bola nami vyrábaná elektrina skutočne k dispozícii. V minulom roku sme nainštalovali kapacity na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s výkonom viac ako 80 gigawattov. Na pripojenie však stále čakajú kapacity šesťkrát väčšie. Práve preto tak naliehavo potrebujeme balík opatrení pre energetické siete,“ prezradila plány EK na úpravu legislatívy v tejto oblasti. „Musíme však investovať rýchlejšie, zrýchliť pripájanie k sieťam, rozvíjať kapacity na skladovanie energie. Stručne povedané: urobme budúcnosť Európy elektrickou,“ povedala.
Von der Leyenová navrhla vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu navrhla vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady, ktorá má umožniť užšiu koordináciu reakcií na rastúce bezpečnostné hrozby. Združovať má lídrov členských štátov Európskej únie a partnerských krajín vrátane Ukrajiny, Británie, Nórska a Kanady. Oznámila to v Správe o stave Únie pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
Šéfka EK navrhla posilnenie Frontexu a nový migračný rámec
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu navrhla posilnenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a vytvorenie nového európskeho rámca pre mimoriadne situácie v oblasti migrácie. Uviedla to v prejave o stave Únie pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Opatrenia prichádzajú po nedávnej migračnej kríze v španielskej exkláve Ceuta na severe Afriky.
