ŠTRASBURG - Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu navrhla posilnenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a vytvorenie nového európskeho rámca pre mimoriadne situácie v oblasti migrácie. Uviedla to v prejave o stave Únie pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Opatrenia prichádzajú po nedávnej migračnej kríze v španielskej exkláve Ceuta na severe Afriky.
Európsky rámec núdzovej reakcie by sa aktivoval iba po splnení presne stanovených kritérií a členským štátom by následne na obmedzený čas umožnil odchýliť sa od štandardných postupov. „Nikdy nebudeme robiť kompromisy pri ochrane našich hraníc,“ podčiarkla predsedníčka EK.
Von der Leyenová zároveň navrhla posilnenie Frontexu, najmä s cieľom urýchliť návraty migrantov, ktorí nemajú právo zostať v EÚ, a zintenzívniť spoluprácu s tretími krajinami. Komisia už skôr navrhovala zvýšenie počtu príslušníkov stáleho zboru Frontexu zo súčasných približne 7000 na 30.000. EÚ chce zároveň zlepšiť schopnosť predvídať a včas identifikovať migračné toky s využitím monitorovania online prostredia.
Pakt o migrácii a azyle
Návrhy prichádzajú po letnej migračnej kríze v španielskej exkláve Ceuta na severe Afriky, kam z Maroka prenikli desaťtisíce migrantov. Prípad vyvolal v EÚ politickú diskusiu o pripravenosti Únie reagovať na náhle migračné tlaky. V júni pritom začal platiť nový Pakt o migrácii a azyle. Jeho cieľom je posilniť kontrolu vonkajších hraníc EÚ, urýchliť azylové konania a zefektívniť návraty ľudí, ktorí nemajú právo zostať v Únii.
V lete sa členské štáty a Európsky parlament súčasne dohodli na novom systéme návratov, ktorý počíta aj s možnosťou vytvárania návratových centier v tretích krajinách. Dánsko, Nemecko, Rakúsko, Grécko a Holandsko sa už dohodli na spoločnom postupe pri vytváraní takýchto centier, kam by mohli byť umiestňovaní ľudia s právoplatným rozhodnutím o návrate. Päť krajín rokuje o možných miestach najmä s africkými štátmi a centrá chce začať využívať od roku 2027.
Napriek poklesu počtu žiadostí o azyl zostáva tlak na členské štáty vysoký. EK zároveň upozorňuje, že návraty sú stále jedným z najslabších článkov systému – v roku 2025 sa uskutočnilo približne 28 percent nariadených návratov. Nový systém EÚ má preto zjednotiť postupy a uľahčiť vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate.
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré dlhodobo odmietajú povinné prerozdeľovanie migrantov. Premiér Robert Fico presadzuje, aby Slovensko v rámci takzvaného fondu solidarity namiesto prijímania migrantov prispievalo finančne. Bratislava súčasne podporuje posilňovanie ochrany vonkajších hraníc a efektívnejšiu návratovú politiku.
