MOSKVA – Rusko otvorene pomenovalo, ako si predstavuje Ukrajinu po skončení vojny. Podľa ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova by sa krajina mala stať nárazníkovou zónou medzi Ruskom a Západom. Moskva zároveň odmieta povojnové usporiadanie, pri ktorom by v Kyjeve zostalo súčasné vedenie. Vyjadrenia prichádzajú v čase, keď Spojené štáty opäť skúšajú rozhýbať mierové rokovania.
„Nech sa Ukrajina stane nárazníkovou zónou“
Lavrov predstavil svoju predstavu počas vystúpenia v ruskej štátnej televízii. Podľa poľského portálu Polsat News dostal otázku, ako chce Moskva zabrániť tomu, aby po skončení súčasnej vojny vypukol o niekoľko desaťročí ďalší konflikt.
Šéf ruskej diplomacie odpovedal bez okolkov. „Všetci hovoria, že Rusko potrebuje nárazníkovú zónu. Nech sa touto nárazníkovou zónou stane Ukrajina,“ vyhlásil Lavrov.
Takéto postavenie Ukrajiny by podľa jeho argumentácie malo Rusko chrániť pred budúcimi hrozbami prichádzajúcimi zo Západu.
Lavrov však nezostal iba pri otázke bezpečnostného postavenia krajiny. Moskva podľa neho neakceptuje ani možnosť, že by po vojne zostala pri moci súčasná ukrajinská vláda.
Moskva nechce súčasné vedenie Ukrajiny
Lavrov označil súčasné ukrajinské vedenie za „rusofóbny, agresívny, neonacistický režim“, ktorý podľa neho predstavuje hrozbu pre Rusko. Ide o dlhodobo používanú rétoriku Kremľa, ktorou Moskva odôvodňuje aj inváziu na Ukrajinu.
„Rusko nikdy nebude súhlasiť s tým, aby režim, ktorý teraz vládne v Kyjeve, zostal pri moci,“ vyhlásil Lavrov.
Súčasné ukrajinské úrady obvinil z porušovania „ľudských práv, jazykových práv a práva na výber náboženstva“.
Zmena politického smerovania Ukrajiny pritom nie je novou ruskou požiadavkou. Moskva od začiatku invázie používa pojmy „denacifikácia“ a „demilitarizácia“, ktorých konkrétny obsah však často formuluje veľmi široko. Analytici z amerického Institute for the Study of War upozorňujú, že Putin naďalej trvá aj na neutralite Ukrajiny a jej vylúčení z NATO.
Rusko chce aj celý Donbas
Nárazníková zóna nie je jedinou požiadavkou Moskvy. Rusko naďalej trvá na územných ústupkoch, ktoré Kyjev odmieta.
Podľa agentúry Reuters Moskva požaduje, aby sa Ukrajina vzdala zostávajúcich častí Donbasu, ktoré má stále pod kontrolou. Rusko si celé územie nárokuje, hoci ho ani po viac ako štyroch rokoch rozsiahlej vojny nedokázalo vojensky obsadiť.
Polsat News zároveň pripomína informácie zo zdrojov oboznámených s postojom Kremľa, podľa ktorých chce Vladimir Putin zachovať okupované územia v Sumskej a Charkovskej oblasti ako trvalé nárazníkové pásmo. Moskva sa má zároveň naďalej usilovať o získanie celého Doneckého regiónu.
Lavrov: Bojovať budeme ďalej
Šéf ruskej diplomacie dal zároveň najavo, že Moskva zatiaľ nevidí dôvod na ukončenie vojenských operácií bez ústupkov druhej strany.
Lavrov obvinil západných spojencov Ukrajiny z toho, že opakovane marili možnosť dosiahnuť mierovú dohodu. Rusko podľa neho bude pokračovať v bojoch dovtedy, kým Západ neustúpi.
K novým návrhom západných krajín sa postavil odmietavo. Západ by podľa neho nemal „robiť rozruch“ okolo svojich „nových nápadov“.
Vyjadrenia ruského ministra tak ukazujú, aká veľká priepasť zostáva medzi predstavami Moskvy a Kyjeva o podmienkach ukončenia vojny.
Američania sa pokúšajú rozhovory oživiť
Diplomatické úsilie sa pritom v posledných dňoch opäť rozbehlo. Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner navštívili Moskvu aj Kyjev a rokovali s Vladimirom Putinom a Volodymyrom Zelenským.
Zelenskyj následne povedal, že americká strana priniesla niekoľko „veľmi slušných a hodnotných nápadov“. Podrobnosti však odmietol zverejniť, pretože na návrhoch chce Kyjev najskôr pracovať so Spojenými štátmi a európskymi partnermi.
Kremeľ bol zdržanlivejší. Jeho hovorca Dmitrij Peskov v stredu povedal, že zatiaľ neexistuje žiadny ucelený mierový plán.
„Nechceli by sme a nebudeme verejne diskutovať o žiadnych bodoch, najmä preto, že momentálne neexistujú žiadne formalizované, ucelené programy alebo cestovné mapy,“ vyhlásil.
Moskva však podľa neho má politickú vôľu obnoviť rokovania a zostáva v kontakte s Washingtonom.
Nové rokovania by mohli prísť v októbri
Posun môže nastať už o niekoľko týždňov. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Budanov cez víkend uviedol, že Kyjev sa pripravuje na možné obnovenie trojstranných rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi. „Pripravujeme sa. V októbri,“ povedal novinárom.
Kremeľ zatiaľ konkrétny termín nepotvrdil. Peskov uviedol, že Moskva obnovenie rozhovorov nevylučuje, ale hovoriť o presnom dátume a mieste je predčasné. Posledné trojstranné rokovania sa uskutočnili vo februári v Ženeve.
Zásadný problém však zostáva rovnaký. Kyjev odmieta odovzdať Rusku ďalšie územie, zatiaľ čo Moskva práve územné ústupky a zásadnú zmenu bezpečnostného i politického postavenia Ukrajiny naďalej považuje za podmienku mieru.
