PARÍŽ - Líderka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová si podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky zachováva veľký náskok pred ostatnými kandidátmi budúcoročných prezidentských volieb a má šancu vyhrať ich prvé kolo. V pondelok o tom informovala agentúra AFP.
Z prieskumu verejnej mienky agentúry Ipsos-BVA, v ktorom bolo oslovených viac ako 13.000 voličov, vyplýva, že Le Penová by mohla v prvom kole prezidentských volieb, 18. apríla 2027, získať tretinu hlasov. Le Penovej súperom v druhom kole volieb, 2. mája, by mohol byť aj centristický kandidát Édouard Philippe, no len v prípade, že jeho súper z rovnakého politického tábora Gabriel Attal sa vzdá kandidatúry, vyplýva z výsledkov prieskumu zverejnených v denníku Le Monde.
Ak by však obaja bývalí premiéri zostali vo volebnom súboji, čím by rozdelili hlasy v centristickom tábore, do druhého kola volieb by sa namiesto nich prebojoval kandidát krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon, naznačil prieskum pri testovaní viacerých možných volebných scenárov.
Frustrácia a negatívne emócie
Brice Teinturier z agentúry Ipsos-BVA uviedol, že medzi voličmi vo Francúzsku čoraz viac prevládajú negatívne nálady, pričom mnohých znepokojuje stav verejných financií a stúpajúce životné náklady. Takmer tri štvrtiny respondentov sa domnievajú, že situácia v krajine sa čoskoro "zhorší" - v porovnaní s len 45 percentami pred poslednými prezidentskými voľbami v roku 2022, v ktorých bol prezident Emmanuel Macron zvolený na svoje druhé a zároveň posledné funkčné obdobie.
"Z 13 ponúknutých pocitov opisujúcich ich rozpoloženie uviedlo 91 percent respondentov aspoň jeden negatívny pocit a 68 percent uviedlo výlučne negatívne pocity: obavy, neistotu, únavu, hnev, vzburu, úzkosť, depresiu," napísal Teinturier v denníku Le Monde. "Doteraz nikdy nebola požiadavka na radikálnosť a zmenu taká silná," upozornil.
Túžba po zmene
Sedem z desiatich Francúzov dúfa, že budúcoročné prezidentské voľby prinesú krajine "skutočnú spoločenskú a politickú zmenu". Pred piatimi rokmi tento postoj vyjadrilo 51 percent respondentov. Teinturier však dodal, že "aj keď populistická kultúra čoraz viac preniká do krajiny, bod zlomu sa zatiaľ nezdá byť nevyhnutný" - hoci "tradičných kandidátov núti navrhovať radikálne opatrenia, ak nechcú byť odsunutí nabok".
Le Penová sa v prezidentských voľbách rozhodla kandidovať napriek tomu, že odvolací súd v júli potvrdil jej odsúdenie za spreneveru. Po treťom mieste v prezidentských voľbách v roku 2012 postúpila v rokoch 2017 a 2022 do druhého kola hlasovania, ktoré však v oboch prípadoch prehrala s Macronom po tom, čo vyzval voličov, aby sa zjednotili s cieľom zabrániť nástupu krajnej pravice k moci.
