MOSKVA – Moskva ostro reaguje na posilňovanie nórskej armády v blízkosti hraníc s Ruskom. Kremeľ označil rozmiestnenie delostrelectva a plánované zavedenie raketových systémov s dlhým dosahom za bezpečnostnú hrozbu. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov už avizoval, že Rusko prijme dodatočné opatrenia.
Kremeľ hovorí o hrozbe
Napätie vyvoláva posilňovanie nórskej Finnmarkskej brigády, ktorá pôsobí na severe krajiny neďaleko ruskej hranice. Nórsko s Ruskom zdieľa približne 198 kilometrov dlhú hranicu v Arktíde.
Podľa agentúry Reuters Kremeľ kritizoval rozšírenie brigády o delostrelecký prápor a nórske plány na zavedenie nových raketových systémov s dlhým dosahom.
„Takéto vojenské posilňovanie, ktoré je namierené proti našej krajine, Rusku, nemôžeme vnímať inak ako hrozbu pre bezpečnosť Ruska,“ vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Podľa neho je situácia dôvodom na prijatie ďalších krokov.
„Je to dôvod na prijatie dodatočných opatrení na zaistenie našej bezpečnosti. Naše ministerstvo obrany, ako aj ďalšie príslušné služby sa tým zaoberajú,“ dodal Peskov.
Konkrétne opatrenia, ktoré Moskva plánuje, však nespresnil.
Nóri výrazne posilňujú obranu Arktídy
Finnmarkská brigáda vznikla v minulom roku a jej veliteľstvo sa nachádza v Porsangmoene na severe Nórska. Ide o druhú brigádu nórskej armády a prvú novú brigádu, ktorú krajina vytvorila od konca studenej vojny.
Reuters už v auguste informoval, že Nórsko brigádu výrazne rozširuje. Pribudol jej delostrelecký prápor, batéria protivzdušnej obrany a spojovacia jednotka.
„Je to úplne iná úroveň palebnej sily, než aká sa používala doteraz,“ povedal vtedy agentúre Reuters veliteľ brigády John Olav Fuglem.
Jednotka má k dispozícii juhokórejské samohybné húfnice K9 s dostrelom približne 40 kilometrov. Podľa ruského veľvyslanca v Osle Nikolaja Korčunova boli v oblasti rozmiestnené štyri tieto húfnice.
Nórsko plánuje palebnú silu brigády ďalej výrazne zvýšiť. Do konca roka 2028 má Finnmarkská brigáda dostať ďalších 24 húfnic K9.
Rakety majú dostrel až 500 kilometrov
Ešte väčšie obavy Moskvy vyvolávajú nórske plány na obstaranie raketometov K239 Chunmoo z Južnej Kórey.
Do roku 2030 má nórska armáda podľa ruských tvrdení dostať 16 odpaľovacích zariadení spolu s raketami schopnými zasahovať ciele až do vzdialenosti 500 kilometrov.
Rusko upozorňuje, že do ich dosahu by sa tým mohli dostať strategicky významné vojenské zariadenia na ruskom Kolskom polostrove. V tejto oblasti sa nachádzajú aj základne ruskej Severnej flotily.
Nórsko však posilňovanie svojich ozbrojených síl vysvetľuje zhoršenou bezpečnostnou situáciou po ruskej invázii na Ukrajinu. Oslo tvrdí, že vojna ukázala význam zbraní schopných zasahovať ciele na veľké vzdialenosti.
Nórsky minister obrany Tore Sandvik už v auguste zdôraznil, že cieľom posilňovania armády je obrana krajiny a jej spojencov.
„Odpovieme na každú hrozbu a útok proti Nórsku a NATO. Budeme brániť každý centimeter,“ povedal pre Reuters.
Moskvu dráždia aj americké rakety
Spor o nórske húfnice prichádza v čase ďalšieho napätia medzi Ruskom a NATO v Arktíde. Moskva zároveň kritizuje rozmiestnenie amerického raketového systému v Nórsku.
Podľa Reuters Spojené štáty v auguste dodali do Nórska systém využívajúci odpaľovacie zariadenia typu Mk-41, ktoré môžu byť schopné vypúšťať strely s plochou dráhou letu Tomahawk.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že takéto rakety by mohli zasiahnuť značnú časť európskeho územia Ruska vrátane Moskvy.
Rezort preto varoval, že rozmiestnenie amerických rakiet ešte viac komplikuje prípadné rokovania Washingtonu a Moskvy o kontrole strategických zbraní.
Rusko zároveň vyhlásilo, že bude venovať „osobitnú pozornosť“ miestam, kde budú americké systémy rozmiestnené, ako aj ich veliteľským centrám. V prípade vojenského konfliktu by ich Moskva považovala za možné ciele.
