MOSKVA – Rusko má už niekoľko rokov potajomky poskytovať Iránu technológie, ktoré mu doteraz v jeho raketovom arzenáli chýbali. Uniknuté dokumenty odhaľujú program s krycím označením C430L, do ktorého sa zapojili skúsení ruskí raketoví konštruktéri. Výsledkom by mohli byť nové nadzvukové strely schopné ohrozovať americké lietadlové lode a ďalšie vojnové plavidlá na Blízkom východe.
Tajný projekt beží už tri roky
Podrobnosti o rusko-iránskej spolupráci odhalilo vyšetrovanie britského denníka Financial Times. Novinári analyzovali uniknutú ruskú korešpondenciu, záznamy o cestách odborníkov aj vojenské patenty.
Program s označením C430L sa začal už v roku 2023 a podľa získaných dokumentov pokračoval aj počas tohtoročnej vojny Iránu so Spojenými štátmi a Izraelom.
Jeho cieľom nie je jednoducho dodať Teheránu hotové ruské rakety. Oveľa cennejšia môže byť pomoc pri získaní technológie, ktorú by potom Irán dokázal ďalej rozvíjať sám.
Rusko má Iráncom pomáhať predovšetkým s vývojom náporového motora typu ramjet, ktorý umožňuje strele udržiavať vysokú nadzvukovú rýchlosť počas letu.
Odborníci oslovení Financial Times predpokladajú, že technológia je určená najmä pre nové protilodné strely s plochou dráhou letu, prípadne pre zbrane určené na útoky proti pozemným cieľom.
Mohli by ohrozovať americké lietadlové lode
Pre americké námorníctvo je podstatná kombinácia rýchlosti a spôsobu letu takejto zbrane.
Nadzvuková strela s plochou dráhou letu môže letieť nízko nad povrchom, čo skracuje čas, počas ktorého ju protivzdušná obrana dokáže odhaliť, sledovať a zničiť.
Práve v Perzskom zálive a širšom regióne Blízkeho východu by takáto schopnosť mohla byť pre Irán mimoriadne významná.
Bývalý analytik CIA Jim Lamson, ktorý sa špecializoval na Irán, pre Financial Times povedal, že úspešný projekt by Teheránu poskytol kvalitatívne nový strategický zbraňový systém schopný ohrozovať plavidlá amerického námorníctva.
Irán počas súčasného konfliktu dokázal dronmi a presnými raketovými útokmi spôsobiť škody na amerických vojenských základniach a ďalších pevných cieľoch v regióne. Porovnateľný úspech proti americkým námorným silám však zatiaľ nedosiahol.
Ruskí experti cestovali do Iránu
Za projektom má stáť ruský štátny vývozca zbraní Rosoboronexport, ktorý ho koordinoval so spoločnosťou NPO Mašinostrojenija – jedným z najvýznamnejších ruských výrobcov raketovej techniky.
Spojené štáty na túto spoločnosť uvalili sankcie už v roku 2014. Firma má skúsenosti s vývojom protilodných striel aj ďalších raketových systémov.
Záznamy získané britským denníkom ukazujú, že vysokopostavení predstavitelia Rosoboronexportu a skúsení konštruktéri NPO Mašinostrojenija opakovane cestovali do Iránu ešte pred podpisom samotnej zmluvy.
Dohodu s iránskym ministerstvom obrany podpísali v novembri 2023.
Do projektu boli zapojení špecialisti na náporové motory, aerodynamiku, balistiku a vysokorýchlostné raketové systémy. Niektorí z nich sú zároveň uvedení ako vynálezcovia v ruských patentoch týkajúcich sa práve pohonu nadzvukových a hypersonických striel.
Irán už motor vyskúšal vo vzduchu
Spolupráca podľa uniknutých dokumentov pokročila ďaleko za hranicu teoretických konzultácií.
Do roku 2025 dostali ruskí odborníci rozsiahle technické údaje o iránskom náporovom motore. Analyzovali výsledky jeho letovej skúšky a následne poslali iránskej strane otázky a pripomienky.
Zaujímala ich stabilita spaľovania, fungovanie palivového systému, prívod vzduchu či konštrukcia výstupnej dýzy.
To zároveň ukazuje, že Irán už vlastný náporový motor skonštruoval a otestoval počas letu.
Zatiaľ však neexistuje dôkaz, že by Teherán už mal operačne nasadenú nadzvukovú strelu vyvinutú s ruskou pomocou.
Do Iránu mali vyraziť dve desiatky odborníkov
Rozsah ruskej pomoci naznačuje aj korešpondencia z apríla 2025.
Rosoboronexport vtedy navrhoval vyslať do Iránu delegáciu približne dvoch desiatok ruských špecialistov, ktorí mali viesť technické konzultácie v rámci programu C430L.
Podľa Financial Times mali ešte pred cestou dostať odpovede na svoje otázky týkajúce sa výsledkov iránskeho letového testu.
Expert na iránske rakety Fabian Hinz z organizácie Conflict Armament Research upozornil, že práve osobné skúsenosti ruských konštruktérov môžu byť pre Teherán mimoriadne cenné.
Transfer vojenských technológií totiž nemusí znamenať iba odovzdanie plánov alebo súčiastok. Skúsený raketový konštruktér, ktorý dokáže priamo pomôcť vyriešiť technický problém, môže podľa neho poskytnúť oveľa hodnotnejšie know-how.
Irán sa o takúto zbraň usiluje celé roky
Teherán už disponuje rozsiahlym arzenálom balistických rakiet a vyrába aj pomalšie strely s plochou dráhou letu.
Zvládnutie spoľahlivého náporového pohonu pre nadzvukovú strelu však predstavuje podstatne náročnejšiu technologickú úlohu.
Irán sa o ňu usiluje najmenej desať rokov. V roku 2016 vtedajší minister obrany oznámil zámer vyvinúť nadzvukové protilodné rakety. O dva roky neskôr boli na Ukrajine zadržaní dvaja iránski diplomati, ktorí sa podľa vyšetrovania snažili získať súčiastky a dokumentáciu k sovietskej nadzvukovej protilodnej strele Ch-31A.
V roku 2019 iránska spoločnosť napojená na obranný priemysel dokonca predstavila vtedajšiemu najvyššiemu vodcovi Alímu Chameneímu komponenty domáceho náporového motora.
O štyri roky neskôr iránske médiá tvrdili, že krajina začala skúšať prototyp nadzvukovej strely s plochou dráhou letu.
Spolupráca pokračovala aj počas vojny
Najnovšie dokumenty ukazujú, že projekt nezastavila ani vojna, ktorú vo februári tohto roka proti Iránu začali Spojené štáty a Izrael.
Ešte v júni 2026 si Rosoboronexport s iránskou stranou vymieňal informácie o technických správach a rokoval o ďalšej fáze programu. Nie je však jasné, či sa táto etapa už reálne začala.
Rusko a Irán sa pritom v posledných rokoch vojensky výrazne zblížili. Teherán poskytol Moskve útočné drony Šáhid a pomohol Rusku rozbehnúť ich domácu výrobu. Moskva na druhej strane poskytuje Iránu rôzne formy vojenskej podpory.
Ruský prezident Vladimir Putin navyše minulý týždeň pri stretnutí s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom povedal, že Moskva sa v súčasnom konflikte snaží Iránu poskytnúť pomoc a dodávať mu potrebný materiál. Podrobnosti však neuviedol.
Kremeľ, Rosoboronexport, NPO Mašinostrojenija ani iránska vláda na otázky Financial Times týkajúce sa tajného programu nereagovali.
Ak sa Iránu podarí technológiu zvládnuť, význam programu C430L nemusí spočívať iba v jednej konkrétnej rakete. Teherán by získané know-how mohol použiť pri vývoji ďalších generácií vlastných zbraní a postupne znižovať závislosť od zahraničných dodávateľov.
