BRUSEL – Americká vojenská prítomnosť v Európe sa môže opäť zmenšiť. Pentagon pripravuje niekoľko možností ďalšieho presunu alebo stiahnutia svojich síl a európski spojenci sa obávajú, že rozhodnutie už nebude iba symbolické. Washington zároveň otvorene žiada, aby Európa prevzala hlavnú zodpovednosť za svoju konvenčnú obranu. Do plánov navyše zasiahla vojna s Iránom, ktorá odčerpala časť amerických síl a zásob z iných regiónov sveta.
Pentagon pripravuje štyri možnosti
Americké ministerstvo obrany začalo v lete rozsiahlu revíziu rozmiestnenia svojich síl v Európe. Podľa interného dokumentu Pentagónu, ktorý koncom augusta získala agentúra Reuters, majú vzniknúť najmenej štyri varianty ďalšieho usporiadania amerických síl na kontinente. Zatiaľ teda nie je rozhodnuté, koľko vojakov odíde ani z ktorých krajín.
Dôležitý krok má prísť už 18. septembra, keď má vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe a zároveň šéf amerického európskeho velenia generál Alexus Grynkewich rokovať s námestníkom amerického ministra obrany pre politické otázky Elbridgeom Colbym. Práve na tomto stretnutí by sa mali jednotlivé možnosti podrobnejšie posúdiť.
Najmenej štyri konkrétne varianty má následne minister obrany Pete Hegseth dostať do 6. novembra. Celá revízia by mala byť dokončená v decembri.
Pentagón pritom zdôrazňuje, že výsledok ešte nie je vopred určený. Vysokopostavený predstaviteľ ministerstva Reuters povedal, že cieľom je porovnať výhody a nevýhody rôzneho počtu vojakov a spôsobov ich rozmiestnenia.
V Európe zostáva približne 80-tisíc Američanov
Obavy spojencov napriek tomu nie sú neopodstatnené. Spojené štáty už začali svoju prítomnosť na kontinente zmenšovať a podľa agentúry AP zostáva v Európe približne 80-tisíc amerických vojakov.
Washington od Európanov požaduje zásadnú zmenu doterajšieho fungovania NATO. Európske členské štáty a Kanada majú postupne prevziať hlavnú úlohu pri konvenčnej obrane kontinentu, zatiaľ čo Spojené štáty by poskytovali podporu vrátane jadrového odstrašenia.
Colby počas augustovej návštevy Bruselu ocenil napríklad Nemecko, Poľsko a škandinávske krajiny za rastúce obranné úsilie. Zároveň však verejne vyzval na väčšiu aktivitu ďalších spojencov, osobitne spomenul Spojené kráľovstvo.
Americký predstaviteľ označuje pripravovanú podobu aliancie ako „NATO 3.0“ – NATO, v ktorom Európa nesie podstatne väčšiu časť bremena vlastnej obrany.
Washington rozdal spojencom dotazník
Pentagon už európskym krajinám rozoslal aj otázky, ktoré majú pomôcť pri rozhodovaní o ďalšom rozmiestnení amerických síl.
A netýkajú sa iba samotnej obrany Európy.
Washington chce okrem iného vedieť, či budú spojenci ochotní umožniť americkým ozbrojeným silám prístup na svoje základne a využívanie vzdušného priestoru pri operáciách, ktoré nemusia priamo súvisieť s NATO.
Práve tu sa do európskej bezpečnosti premieta konflikt s Iránom.
Niektorí európski spojenci totiž váhali s poskytnutím svojho územia a vzdušného priestoru americkým silám po začiatku vojny. Colby v Bruseli zdôraznil, že americká armáda potrebuje pri svojich operáciách predvídateľnosť.
Prezident Donald Trump už predtým kritizoval spojencov, ktorí podľa neho Washington v konflikte s Iránom dostatočne nepodporili.
Vojna s Iránom americkú armádu vyčerpáva
Za americkými plánmi však nie je iba politický spor so spojencami.
Niekoľkomesačný konflikt s Iránom si vyžiadal obrovské množstvo americkej vojenskej techniky, munície aj personálu.
Podľa nedávneho zistenia denníka The Washington Post varovali najvyšší predstavitelia americkej armády ministra Hegsetha, že dlhodobé rozsiahle operácie na Blízkom východe sú neudržateľné a oslabujú schopnosť USA reagovať na hrozby v iných častiach sveta.
Americké velenia v Európe, Ázii aj Latinskej Amerike museli odovzdávať lode, lietadlá a ďalšie vybavenie na podporu operácií proti Iránu. Európske velenie upozornilo, že presuny lodí a prieskumných lietadiel už zhoršili jeho schopnosť plniť niektoré úlohy.
Jeden zo zdrojov oboznámených s utajovaným hodnotením situáciu charakterizoval slovami, že operácia proti Iránu trvá „príliš intenzívne a príliš dlho“.
Miznú aj zásoby drahých rakiet
Mimoriadne citlivým problémom je protivzdušná a protiraketová obrana. Americká armáda počas konfliktu spotrebovala veľké množstvo rakiet systémov Patriot a THAAD, ktoré sú kľúčové pri obrane proti balistickým raketám. Časť amerických zásob Patriotov už predtým smerovala aj na Ukrajinu.
Pentagon podľa Washington Post použil pri obrane amerických síl na Blízkom východe viac ako tisíc moderných protiraketových interceptorov. Konflikt zároveň zasiahol zásoby striel Tomahawk a približne štvrtina americkej flotily bezpilotných lietadiel Reaper bola stratená.
Administratíva Donalda Trumpa však tvrdenia, že Spojené štáty trpia nedostatkom munície, odmieta.
Napätie sa pritom neskončilo. Viceprezident JD Vance minulý týždeň uviedol, že Spojené štáty stále udržiavajú na Blízkom východe viac ako 50-tisíc vojakov. Washington podľa neho momentálne s Teheránom nerokuje a Vance nevedel povedať, kedy sa konflikt definitívne skončí.
Európa má prevziať hlavnú úlohu
Americký tlak na európskych spojencov preto prichádza v čase, keď sa samotná armáda USA snaží rozdeliť obmedzené kapacity medzi Európu, Blízky východ, Indo-Pacifik a obranu vlastného územia.
Pentagon pritom otvorene priznáva, že americké priority sa menia. Colby počas návštevy Európy zdôraznil, že Washington chce, aby sa prechod k európskej zodpovednosti za konvenčnú obranu NATO stal nezvratným.
Pre spojencov však zostáva najdôležitejšia otázka zatiaľ bez odpovede: koľko amerických vojakov a aké vojenské kapacity nakoniec z Európy zmiznú.
Prvé konkrétnejšie odpovede môže priniesť už septembrové rokovanie Grynkewicha s Colbym. Rozhodujúce varianty má potom Pentagon predložiť Hegsethovi začiatkom novembra.
