ŠTOKHOLM – Švédsko sa po vstupe do NATO pripravuje na vojnu spôsobom, ktorý môže pôsobiť až mrazivo. Počas rozsiahleho vojenského cvičenia si armáda spolu s civilnými inštitúciami vyskúšala celý postup starostlivosti o veľký počet padlých – od ich vyzdvihnutia a identifikácie až po prevoz a pochovanie. Nešlo pritom o symbolické cvičenie na papieri. Do nácviku nasadili stovky figurín a vakov na telá a pripravili aj dočasné hroby.
Cvičili s 500 fiktívnymi padlými
Nácvik bol súčasťou veľkého cvičenia Aurora 26, ktoré sa vo Švédsku uskutočnilo na prelome apríla a mája. Zapojilo sa doň približne 18-tisíc vojakov z 13 krajín a jeho cieľom už nebola iba obrana samotného Švédska, ale aj spoločná obrana NATO.
Jednou z jeho najnezvyčajnejších častí bola takzvaná vojnová pohrebná služba.
Ako uvádza portál Defence24, švédska armáda spolu so Švédskou cirkvou a ďalšími štátnymi inštitúciami nacvičovala celý reťazec postupov, ktoré by boli potrebné pri veľkom počte obetí vojny – prevzatie tiel, identifikáciu, evidenciu, transport a napokon pochovanie. Išlo o prvé spoločné cvičenie tohto druhu so všetkými príslušnými inštitúciami.
Oficiálne údaje švédskych ozbrojených síl spresňujú aj rozsah nácviku. Pri kostole Väddö severne od Štokholmu nacvičili dočasné pochovanie 500 fiktívne padlých vojakov. Spolupracovali armáda, Švédska cirkev, daňový úrad a úrad zodpovedný za odvody a posudzovanie brancov.
Stovky vakov na telá a simulovaná krv
Cvičenie bolo nezvyčajne realistické. Podľa čerstvej odbornej štúdie publikovanej v časopise Frontiers in Psychiatry použili viac než 500 figurín a vojenských vakov na telá. Niektoré boli zaťažené a doplnené osobným vybavením či simulovanou krvou, aby podmienky čo najviac pripomínali skutočnú vojnovú situáciu.
Na samotnom spracovaní padlých sa podieľalo viac ako 300 príslušníkov ozbrojených síl. V jednom zo scenárov museli počas pokračujúcich simulovaných bojov evakuovať približne stovku ranených a mŕtvych z pobrežia súostrovia.
Medzi fiktívnymi obeťami neboli iba Švédi. Cvičenie zahŕňalo aj padlých spojeneckých vojakov a nepriateľských bojovníkov, aby si účastníci precvičili rozdielne administratívne a oznamovacie postupy.
Takto rozsiahle praktické cvičenie starostlivosti o vojnových mŕtvych sa podľa autorov štúdie vo Švédsku neuskutočnilo od začiatku 50. rokov minulého storočia.
Masové hroby odmietajú
Hoci predstava stoviek padlých môže evokovať masové hroby, švédsky prístup je presne opačný. Defence24 upozorňuje, že každý mŕtvy má dostať samostatný hrob. Pravidlo sa má vzťahovať na vlastných vojakov, spojencov aj nepriateľských bojovníkov bez ohľadu na ich náboženstvo či pôvod.
Cieľom je podľa možnosti pochovať padlého na cintoríne v jeho domovskom meste. Ak to vojnové podmienky neumožnia, môže byť pochovaný dočasne na inom mieste, pričom dočasný hrob má byť pripravený tak, aby sa prípadne mohol stať trvalým.
Ani v podmienkach vojny nemá zmiznúť pietny rozmer. Pri dočasnom pochovaní švédskeho vojaka sa používa krátky pripravený obrad. Text podľa Defence24 pripomína, že padlý zomrel za Švédsko, splnil svoju povinnosť a dočasný pohreb sa uskutočňuje z nevyhnutnosti. Osobitné verzie obradu pripravili aj pre spojeneckých a nepriateľských vojakov.
Cirkev má počas vojny dôležitú úlohu
Zapojenie Švédskej cirkvi nie je náhodné. Hoci bola v roku 2000 formálne oddelená od štátu, vo väčšine krajiny naďalej plní zákonom zverenú úlohu správcu pohrebníctva. Práve preto je súčasťou švédskeho systému civilnej obrany aj príprav na veľké množstvo obetí.
Cirkev po cvičení sama uviedla, že jej úlohou bolo precvičiť starostlivosť o veľký počet vojnových obetí a ich dôstojné pochovanie.
Švédsko tým rozširuje pojem obrany ďaleko za hranice tankov, lietadiel či vojakov. V prípade vojny musia podľa tamojšieho konceptu fungovať tiež úrady, zdravotníctvo, doprava, zásobovanie, polícia či pohrebné služby.
Pol milióna mŕtvych nie je odhad obetí vojny
V súvislosti so švédskymi prípravami sa objavilo aj mimoriadne vysoké číslo – 500-tisíc mŕtvych.
Tu je však dôležité vysvetlenie. Nejde o predpoveď, podľa ktorej Švédsko očakáva vo vojne pol milióna obetí, a toto číslo nesúvisí priamo s cvičením Aurora 26.
Švédske pohrebné orgány majú v rámci krízového plánovania počítať s kapacitou zodpovedajúcou približne piatim percentám populácie krajiny, čo predstavuje približne pol milióna ľudí. Ide o plánovací scenár pre mimoriadne podmienky a zahŕňa civilné aj vojenské obete, nie očakávaný počet mŕtvych v konkrétnom konflikte.
Práve toto rozlíšenie je dôležité, pretože samotná Aurora pracovala so 500 fiktívnymi padlými, nie s pol miliónom.
Rusko považujú za hlavnú hrozbu
Za výrazným posunom švédskeho prístupu k obrane stojí zhoršenie bezpečnostnej situácie po ruskej invázii na Ukrajinu.
Švédsko po desaťročiach vojenskej neutrality vstúpilo v marci 2024 do NATO a odvtedy svoju armádu aj systém civilnej obrany výrazne prispôsobuje možnosti rozsiahleho konfliktu.
Veliteľ cvičenia Aurora 26 kontradmirál Jonas Wikström označil Rusko za základnú hrozbu v bezprostrednom okolí Švédska. Ruská vojna proti Ukrajine podľa neho vytvorila najvážnejšiu bezpečnostnú situáciu od druhej svetovej vojny a núti krajinu zvyšovať svoje obranné schopnosti.
Aurora 26 preto zahŕňala nielen bojové operácie, ale aj logistiku, podporu spojeneckých vojsk, obranu strategického ostrova Gotland či spoluprácu s ukrajinskými špecialistami na drony.
Cvičenie pochovávania padlých ukazuje možno najtemnejšiu časť tejto prípravy. Švédsko nacvičuje nielen to, ako prípadnú vojnu viesť a prežiť, ale aj ako fungovať v situácii, keď si vyžiada veľký počet obetí.
