BERLÍN – Nemecká vláda po týždňoch vyšetrovania ukázala prstom priamo na Moskvu. Za augustovým pokusom o útok výbušnými dronmi na letisko Lipsko/Halle podľa nej stálo Rusko. Berlín už nezostal iba pri slovnom odsúdení. Predvolal si ruského veľvyslanca, zatvorí ruský generálny konzulát v Bonne a pripravuje ďalšie opatrenia proti Moskve. Rusko obvinenia odmieta a avizuje odvetu.
Stopy podľa Nemcov vedú do Ruska
Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt v utorok oznámil, že polícia, spravodajské služby aj poznatky získané od európskych partnerov podľa vlády poskytli dostatok podkladov na pripísanie útoku Rusku.
„Celkové posúdenie zapadá do známeho vzorca ruských hybridných operácií v Európe,“ vyhlásil Dobrindt. Spravodajské poznatky podľa neho poukazujú na ľudí, ktorí konali v mene ruských štátnych orgánov.
Vyšetrovatelia podľa nemeckej verejnoprávnej televízie ARD zaistili konfiguráciu dronov, výbušniny a zapaľovaciu techniku, ktoré poznajú z predchádzajúcich ruských hybridných operácií a z vojny proti Ukrajine.
Samotná príprava útoku bola podľa Dobrindta technicky náročná a vyžadovala značné organizačné úsilie. Jeho vykonanie však podľa ministra zodpovedalo práci takzvaných low-level agentov, označovaných aj ako „jednorazoví agenti“.
ARD s odvolaním na bezpečnostné zdroje uvádza, že vyšetrovatelia narazili najmenej na jednu osobu, ktorá mala preukázateľné napojenie na ruskú tajnú službu. Konkrétnych podozrivých sa však zatiaľ nepodarilo zadržať.
Pri ukrajinskom lietadle našli dron s výbušninou
K incidentu došlo v noci zo 4. na 5. augusta na letisku Lipsko/Halle, ktoré patrí medzi významné logistické uzly a využíva sa aj pri preprave pomoci Ukrajine.
Krátko pred polnocou objavili v areáli letiska neďaleko ukrajinského nákladného lietadla Antonov dron vybavený výbušninou. Nálož sa pre technickú poruchu nepodarilo odpáliť.
Vyšetrovanie neskôr odhalilo, že zrejme nešlo o jediný stroj.
Približne o desať dní neskôr našla polícia na poli v Kabelsketale západne od letiska časti ďalšieho dronu. V jeho bezprostrednej blízkosti objavila malé množstvo rovnakej výbušniny.
V Kursdorfe pri letisku vyšetrovatelia našli aj anténu pripevnenú na strome, stopy po výbuchu a kovové časti, ktoré mohli patriť ďalšiemu dronu. Stroje boli podľa ARD vybavené SIM kartami, čo umožňovalo ich ovládanie prostredníctvom mobilnej siete. Na jednom z dronov sa údajne našla aj DNA stopa, ktorú sa podarilo priradiť ku konkrétnej osobe.
Nemecko predvolalo ruského veľvyslanca
Po oficiálnom pripísaní útoku Rusku Berlín oznámil sériu odvetných opatrení.
Minister zahraničných vecí Johann Wadephul nariadil predvolanie ruského veľvyslanca Sergeja Nečajeva. Fotograf agentúry Reuters ho v utorok zachytil pri príchode na nemecké ministerstvo zahraničných vecí.
„Naše posolstvo ruskému vedeniu je jasné: nedovolíme, aby nás ruské útoky rozdelili alebo zastrašili v našej spoločenskej súdržnosti,“ vyhlásil Wadephul.
Minister zašiel ešte ďalej. Povedal, že Nemecko síce nie je vo vojne s Ruskom, ale je jeho „vojnovým cieľom“. Berlín podľa neho predpokladá, že podobné ruské operácie proti Nemecku budú pokračovať.
Ruský konzulát v Bonne musí skončiť
Najvýraznejším diplomatickým opatrením bude zatvorenie ruského generálneho konzulátu v Bonne k 18. septembru.
Wadephul v rozhovore pre Tagesthemen naznačil aj bezpečnostné dôvody. Moskva podľa neho budovu využíva a nemecká vláda si nie je úplne istá, či sa odtiaľ nevykonávajú aj aktivity, ktoré by mohli ohrozovať bezpečnosť Nemecka.
Po zatvorení konzulátu zostane Rusku v krajine jeho veľvyslanectvo v Berlíne. Nemecko teda ruskú ambasádu neruší.
Berlín zároveň vypovedá zmluvu týkajúcu sa Ruského domu v Berlíne, ktorý oficiálne slúži ako kultúrne centrum. Wadephul tvrdí, že zariadenie už dávno neplní pôvodný účel kultúrneho spojenia medzi oboma krajinami.
Prídu ďalšie opatrenia
Tým sa nemecká odpoveď nekončí.
Vláda sprísni vstupné kontroly ruských občanov a na úrovni Európskej únie chce presadiť sankcie proti ďalším osobám spájaným s hybridnými operáciami. Zvýšiť chce tiež tlak na ruskú takzvanú tieňovú flotilu a posilniť európsku obranu proti hybridným útokom.
Nemecko má zároveň v stredu predložiť svoje poznatky o útoku Severoatlantickej rade, v ktorej zasadajú veľvyslanci všetkých členských štátov NATO.
Podporu Berlínu už vyjadrili Európska únia aj NATO. Generálny tajomník NATO Mark Rutte zdôraznil, že Aliancia bude svojich členov brániť proti akejkoľvek hrozbe.
V Sasku hovoria o štátnom terorizme
Po oznámení výsledkov vyšetrovania ešte pritvrdil saský minister vnútra Armin Schuster.
Pokus o útok označil za „štátny terorizmus“ a vyhlásil, že nemecké bezpečnostné zložky čelia novej úrovni teroristickej hrozby.
Podľa Schustera je preto potrebné poskytnúť polícii a tajným službám potrebné právomoci aj technické prostriedky, aby dokázali podobným operáciám čeliť.
Moskva všetko odmieta a sľubuje odvetu
Rusko zodpovednosť za incident odmietlo.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová označila nemecké obvinenia za vykonštruovanú zámienku na ďalšie vyostrovanie vzťahov medzi Berlínom a Moskvou. Rusko podľa nej na nemecké „protiruské opatrenia“ odpovie.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov argumentoval, že Nemecko verejne nepredložilo dôkazy, na základe ktorých by bolo možné ruskú zodpovednosť posúdiť.
K prípadu sa vyjadril aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý Berlín obvinil z falšovania dôkazov s cieľom pripísať útok Moskve.
Nemecké bezpečnostné orgány pripúšťajú, že časť dôkazov nemôžu zverejniť. Ide podľa nich o spravodajské informácie, niektoré získané zo zahraničia, a tiež o údaje týkajúce sa siete agentov, ktorá môže byť stále aktívna. Vyšetrovanie prípadu naďalej vedie spolková generálna prokuratúra.
