KÁTHMANDÚ – Mohutná masa ľadu, skál a vody sa dala do pohybu a v priebehu chvíle premenila himalájske údolie na ničivú rieku bahna. Katastrofa v Nepále a Tibete si vyžiadala už viac ako tisíc životov. Vedci však upozorňujú, že nemuselo ísť o ojedinelú tragédiu. Otepľovanie destabilizuje vysokohorské oblasti a podobné nebezpečenstvo existuje od Himalájí cez Andy až po európske Alpy.
Hora sa zrútila aj s ľadovcom
Katastrofa z 26. augusta spočiatku vyzerala ako následok zemetrasenia. Seizmické prístroje totiž zaznamenali taký silný otras, že bol pôvodne vyhodnotený ako pohyb zemskej kôry.
Neskoršia analýza však ukázala niečo iné.
Na svahu pri Langtang Lirung sa zrútila obrovská masa horniny ležiaca pod ľadovcom a strhla so sebou aj ľad. Geomorfologička Kristen Cooková z Université Grenoble Alpes pre National Geographic vysvetlila, že zlyhalo samotné podložie pod ľadovcom.
Masa ľadu, skál a vody sa následne dostala do riečneho systému. Podľa nepálskeho hodnotenia povodňová vlna niesla približne 57,4 milióna kubických metrov vody a prešla približne 168 kilometrov od nepálsko-čínskej hranice.
Výsledkom bola jedna z najhorších prírodných katastrof, aké región v posledných desaťročiach zažil. Počet potvrdených obetí už prekročil tisíc ľudí a ďalšie tisíce zostávajú nezvestné.
Vedci čakajú ďalšie nestability
Práve mechanizmus katastrofy znepokojuje odborníkov.
Ľadovce totiž nielen ustupujú. Keď mizne ľad, ktorý dlhé roky podopieral alebo stabilizoval okolité svahy, mení sa celé vysokohorské prostredie.
„Očakávame viac nestabilít vo vysokých horách,“ upozornila Cooková. Podľa nej bola nepálska udalosť mimoriadne rozsiahla, menšie kolapsy podobného typu však budú s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať.
Nepálsky glaciológ Mohan Bahadur Chand z Káthmándskej univerzity upozorňuje, že rastúce teploty urýchľujú topenie ľadovcov. V kombinácii so vznikom nových ľadovcových jazier a krehkou geológiou vysokých pohorí to môže destabilizovať celé svahy. „Prichádza čoraz viac katastrof,“ varoval Chand.
Nebezpečenstvo sa ukrýva aj v jazerách
Ďalším problémom sú ľadovcové jazerá. Pri ustupovaní ľadovcov zostáva voda, ktorá sa môže zhromažďovať za prirodzenými hrádzami vytvorenými z ľadu, kameňov a morénového materiálu.
Takáto hrádza však nie je betónová priehrada. Môže ju poškodiť zosuv pôdy, lavína, zemetrasenie, padajúci ľad alebo jednoducho rastúci tlak vody.
Ak sa pretrhne, nastáva jav známy ako GLOF – glacial lake outburst flood, teda náhla povodeň spôsobená vyliatím ľadovcového jazera.
Do údolia sa vtedy nerúti iba voda. Prúd strháva kamene, stromy, bahno a ďalší materiál a môže sa zmeniť na rýchlo postupujúcu masu schopnú ničiť prakticky všetko, čo jej stojí v ceste.
V ohrození je 15 miliónov ľudí
Rozsah problému je oveľa väčší než samotný Nepál.
Analýzy citované španielskym denníkom El País odhadujú, že v oblastiach potenciálne ohrozených náhlym vyliatím ľadovcových jazier žije na svete približne 15 miliónov ľudí.
Približne polovica z nich pripadá iba na štyri krajiny – Indiu, Pakistan, Peru a Čínu. Počet a rozloha ľadovcových jazier sa pritom v dôsledku ústupu ľadovcov výrazne zväčšujú.
Podľa údajov zhromaždených odborníkmi sa ich počet aj celková plocha od roku 1990 zvýšili približne o polovicu. Zaznamenaná frekvencia náhlych povodní z ľadovcových jazier sa za posledné storočie zvýšila približne šesťnásobne.
Mimoriadne ohrozené je Peru
Pozornosť vedcov sa po nepálskej katastrofe obracia aj na Andy.
Riziko sa týka Čile, Argentíny aj Peru, no práve Peru má s podobnými katastrofami mimoriadne bolestivé skúsenosti.
V roku 1941 sa pretrhlo ľadovcové jazero nad mestom Huaraz. Povodeň zničila približne tretinu mesta a podľa historických odhadov zahynulo okolo 5 000 ľudí.
Ešte ničivejšia katastrofa prišla v roku 1970. Silné zemetrasenie destabilizovalo severnú stenu najvyššej peruánskej hory Huascarán. Obrovská lavína ľadu a hornín pochovala mesto Yungay a okolité sídla. Išlo o jednu z najhorších ľadovcových katastrof v zaznamenanej histórii.
Nebezpečenstvo pritom nezmizlo. Aktuálne peruánske hodnotenie podľa zverejnených údajov označilo 152 ľadovcových jazier za vysoko alebo veľmi vysoko rizikové. Z nich 58 patrí do kategórie veľmi vysokého rizika.
Himaláje zostávajú časovanou bombou
Veľké obavy však naďalej vyvolávajú Himaláje.
V Nepále, Číne a Indii vedci už v roku 2020 identifikovali 47 potenciálne nebezpečných ľadovcových jazier. Podľa aktuálnych údajov OSN je ich skutočný počet dnes pravdepodobne podstatne vyšší.
Námestníčka generálneho tajomníka OSN a regionálna riaditeľka Rozvojového programu OSN Kanni Wignarajaová v utorok pre Reuters upozornila, že počet ľudí vystavených riziku v Himalájach ide do miliónov.
Situáciu komplikuje skutočnosť, že obyvatelia regiónu sú na ľadovcoch zároveň existenčne závislí. Poskytujú vodu a napájajú rieky, na ktorých stoja vodné elektrárne.
Nepálska katastrofa podľa UNDP zasiahla 15 veľkých rozostavaných vodných elektrární a ukázala, aká zraniteľná je infraštruktúra postavená v úzkych horských údoliach.
Varovné signály boli viditeľné už pred katastrofou
Vyšetrovanie tragédie navyše prinieslo nepríjemné zistenie.
Medzinárodný tím vedcov HiRISK pri rýchlom hodnotení satelitných údajov našiel náznaky zmien na povrchu ľadovca ešte pred jeho kolapsom.
Geológ Jakob Steiner, ktorý sa na hodnotení podieľal, uviedol, že systémy včasného varovania pre pracovníkov na stavbách vodných elektrární boli veľmi slabé.
Vedci však zároveň upozorňujú, že ľudí priamo pod miestom kolapsu by pravdepodobne nebolo možné zachrániť ani dokonalým alarmom. Lavína sa pohybovala príliš rýchlo.
Ďalej po prúde už mohla byť situácia iná. Podľa hodnotenia HiRISK by na miestach, kde mali obyvatelia k dispozícii desať a viac minút, dobre fungujúci systém včasného varovania mohol zachrániť značný počet životov.
Predpovedať presný deň zatiaľ nevedia
Satelity dnes dokážu sledovať pohyb ľadovcov, rast jazier, deformácie prirodzených hrádzí či zmeny na horských svahoch.
Vedci tak dokážu identifikovať miesta, kde je riziko vyššie. Oveľa ťažšie je povedať, kedy presne príde katastrofa.
Aj čerstvý výskum využívajúci bezplatné satelitné údaje ukazuje, že kombinácia deformácie terénu a počasia môže pomôcť určiť nebezpečné jazerá a obdobia zvýšeného rizika. Autori však výslovne upozorňujú, že vytvorený zoznam je nástrojom na určovanie priorít monitorovania, nie spoľahlivou predpoveďou budúcej katastrofy.
Práve preto odborníci zdôrazňujú význam monitorovania a systémov včasného varovania.
Katastrofe totiž nemusí byť možné zabrániť. Rozdiel medzi stovkami obetí a úspešnou evakuáciou však môže predstavovať niekoľko minút varovania.
Riziko rastie aj v európskych Alpách
Nebezpečné zmeny sa netýkajú iba Himalájí a Ánd. Vedci ich pozorujú aj v európskych Alpách, kde ustupujúce ľadovce a rozmŕzajúci permafrost menia stabilitu horských svahov. Švajčiarsky výskumný ústav WSL upozorňuje, že topenie permafrostu môže prispievať k vzniku sutín, zosuvov a nestabilite horskej infraštruktúry. Ústup ľadovcov zároveň vytvára nové jazerá, pri ktorých existuje riziko náhleho vyliatia vody.
Nový výskum švajčiarskeho Inštitútu pre výskum snehu a lavín SLF z júla 2026 navyše ukazuje, že v Alpách treba počítať aj s častejšími a silnejšími extrémnymi povodňami. Vedci analyzovali hodinové údaje z 384 riek vo Švajčiarsku a Rakúsku a zistili, že dnešná takzvaná storočná povodeň by mohla byť do konca storočia približne o 5 až 15 percent intenzívnejšia. Namiesto raz za sto rokov by sa pritom mohla objavovať približne každých 45 až 80 rokov. Hlavným dôvodom sú čoraz intenzívnejšie krátkodobé prívalové zrážky, ktorých vplyv staršie modely založené na denných údajoch nedokázali dostatočne zachytiť.
Odborníci preto upozorňujú, že budúcnosť Álp neznamená iba menej snehu a miznúce ľadovce. Kombinácia silných dažďov, nestabilných svahov, skalných rútení, sutín a vody môže vytvárať reťazové katastrofy, pri ktorých jeden jav spustí ďalší. Osemročný švajčiarsky výskumný program CCAMM dokonca dospel k záveru, že meniaca sa klíma už mení charakter prírodných rizík v Alpách a v nasledujúcich desaťročiach môžu prísť udalosti v rozsahu, aký si dnes len ťažko dokážeme predstaviť.
