SOFIA - Viktor Orbán po volebnej porážke v Maďarsku z európskej politickej scény ustúpil, no v Bruseli už sledujú politika, ktorý by mohol zaujať jeho miesto večného rebela. Bulharský premiér Rumen Radev síce ubezpečuje partnerov o vernosti EÚ a NATO, jeho prvé mesiace vo funkcii však priniesli sériu krokov, ktoré vyvolávajú otázniky nad ďalším smerovaním krajiny.
Z prezidenta premiérom so silným mandátom
Bývalý veliteľ bulharského letectva Rumen Radev opustil začiatkom roka prezidentský palác a vstúpil do straníckej politiky. Jeho Progresívne Bulharsko následne v aprílových parlamentných voľbách získalo 44,6 percenta hlasov a väčšinu v 240-člennom parlamente.
Agentúra Reuters v máji označila Radeva za proruského euroskeptika. Po získaní mandátu na zostavenie vlády sľuboval predovšetkým znižovanie cien a návrat stability po rokoch politických otrasov, počas ktorých Bulhari absolvovali opakované parlamentné voľby.
Silný mandát mu zároveň poskytol priestor na výraznú zmenu zahraničnej politiky. A práve tá začína pútať pozornosť za hranicami Bulharska.
Pomoc Ukrajine stopol
Britský denník The Guardian upozorňuje, že Radev počas prvých mesiacov v premiérskom kresle začal presadzovať výrazne transakčnejšiu zahraničnú politiku.
V máji vyhlásil, že ukrajinská vec je „odsúdená na zánik“. Jeho vláda následne zastavila bulharskú vojenskú pomoc Ukrajine. Sofia sa tiež nepripojila k 36 krajinám zapojeným do osobitného tribunálu, ktorý má stíhať najvyšších predstaviteľov zodpovedných za ruskú agresiu proti Ukrajine.
Ďalší signál prišiel v júli. Počas návštevy Paríža Radev oznámil odchod Bulharska z takzvanej koalície ochotných podporujúcich Ukrajinu a argumentoval, že ďalšia vojenská pomoc môže vojnu iba predlžovať.
Moskve sa vzďaľuje, Washingtonu otvára dvere
Radevova politika však nemá jednoznačne proruský smer. Krátko po krokoch voči Ukrajine jeho vláda povolila rozmiestnenie až ôsmich amerických tankovacích lietadiel na základni Bezmer, ktoré mali podporovať americké operácie na Blízkom východe.
Práve táto kombinácia vyvoláva otázku, kam sa vlastne Radev snaží Bulharsko nasmerovať.
„Pre Európu je už teraz nepohodlným lídrom,“ povedala pre The Guardian šéfka sofijskej kancelárie Európskej rady pre zahraničné vzťahy Maria Simeonová.
Podľa nej Radev síce zachováva záväzky Bulharska voči EÚ a NATO, zároveň však krajinu izoluje od vznikajúcej európskej bezpečnostnej architektúry a súčasne očakáva, že bude naďalej využívať americké bezpečnostné záruky.
Podobný rozpor si už skôr všimol rakúsky denník Der Standard. Ten upozornil, že Radev niekedy vysiela v Bruseli iné signály než doma a jeho zahraničnopolitické postoje môžu byť do značnej miery určené domácemu publiku.
Zastal sa ruského patriarchu
Kontroverzie vyvolal Radev aj pri ďalších sankciách proti Rusku.
Bulharský premiér pohrozil vetovaním 21. sankčného balíka EÚ, pretože nesúhlasil so zaradením patriarchu Kirilla, hlavy Ruskej pravoslávnej cirkvi, medzi sankcionované osoby.
„O ruského patriarchu ako jednotlivca nemám záujem. Zaujíma ma skutočnosť, že je hlavou Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá je východná pravoslávna, rovnako ako naša cirkev,“ vysvetľoval svoje stanovisko Radev.
Premiér zároveň začal oveľa výraznejšie pracovať s pravoslávnou a konzervatívnou časťou spoločnosti. Jeho strana podporila kresťanský a vlastenecký Pochod rodiny, ktorý sa prezentoval ako protipól pochodu Sofia Pride.
Sedí na dvoch stoličkách
Radevova taktika pripomína podľa analytikov balansovanie medzi rozdielnymi skupinami voličov aj zahraničnými partnermi.
Hosťujúci výskumník German Marshall Fund of the United States Dimitar Keranov to pre The Guardian vystihol bulharským príslovím. Radev podľa neho momentálne „sedí na dvoch stoličkách“.
„V bulharčine máme príslovie: Kto sedí na dvoch stoličkách, spadne,“ povedal Keranov. Ak bude premiér v súčasnej politike pokračovať, podľa analytika sa mu skôr či neskôr môže vypomstiť.
Radev sa na jednej strane nechce rozísť s EÚ, NATO ani Spojenými štátmi, na druhej strane oslovuje voličov skeptických k ďalšej podpore Ukrajiny a vysiela ústretové signály smerom k Moskve.
Bude z neho druhý Orbán?
Porovnávanie s Viktorom Orbánom sa preto ponúka, analytici však zatiaľ pred jednoduchou paralelou varujú.
Maria Simeonová tvrdí, že Radev pravdepodobne nebude schopný narúšať fungovanie EÚ v takej miere ako dlhoročný maďarský premiér. Rozdiel môže byť predovšetkým v následkoch jeho politiky. Kým Orbánove kroky ovplyvňovali Maďarsko aj celú Úniu, Radev podľa nej riskuje najmä marginalizáciu a izoláciu samotného Bulharska.
Podobne situáciu hodnotí aj český Deník Referendum, ktorý upozorňuje na veľkú závislosť Bulharska od európskych peňazí. Otvorená a dlhodobá konfrontácia s Bruselom by preto Radeva mohla doma stáť podstatne viac politického kapitálu než Orbána v Maďarsku.
Ani Keranov zatiaľ Radeva nepovažuje za plnohodnotného Orbánovho nástupcu. Bulharskému premiérovi podľa neho chýba politická infraštruktúra, ktorú si Orbán budoval celé roky.
Ak však dostane dostatok času, situácia sa môže zmeniť. Radev by podľa analytika mohol postupne upevňovať svoju moc, brzdiť reformy, ktoré mu nevyhovujú, a zosilňovať proruskú rétoriku.
Zatiaľ tak nie je jasné, či Bulharsko skutočne získava svojho Viktora Orbána. Prvé mesiace Radevovej vlády však ukazujú, že nový premiér skúša, ako dlho dokáže sedieť na dvoch stoličkách bez toho, aby z jednej z nich spadol.
