BRATISLAVA - August 1968 je pripomienkou odvahy ľudí, ktorí sa odmietli zmieriť s tým, že o ich krajine a ich budúcnosti rozhodne niekto iný. Aj preto si dnes musíme uvedomovať hodnotu slobody, demokracie a suverenity. V súvislosti s 58. výročím okupácie Československa to uviedol na sociálnej sieti prezident SR Peter Pellegrini.
archívne video
Nie sú samozrejmosťou a ich zachovanie si vyžaduje našu každodennú zodpovednosť. „Našou úlohou je urobiť všetko pre to, aby sa už nikdy neopakovala doba, keď o osude našej krajiny rozhodovala cudzia moc a sloboda jej občanov bola pošliapaná,“ uviedol prezident.
„Pred 58 rokmi sa pre ľudí v našej vlasti zo dňa na deň zmenil život. Príchod okupačných vojsk 21. augusta 1968 znamenal nielen koniec nádejí na reformu spoločnosti, ale aj ďalšie desaťročia, počas ktorých sloboda nebola samozrejmosťou,“ poznamenala hlava štátu. Mnohí prišli o možnosť slobodne hovoriť, študovať, pracovať či rozhodovať o vlastnom živote.
„Deň obetí okupácie Československa je príležitosťou vzdať úctu všetkým, ktorým okupácia zmenila život, vzala sny a možnosť žiť podľa vlastného presvedčenia,“ povedal prezident. Ako dodal, spomíname aj na tých, ktorí za svoju túžbu po slobode zaplatili najvyššiu cenu.
Na dátum 21. augusta 1968 nesmieme zabudnúť, nesie v sebe silný odkaz, uviedol Raši
Na dátum 21. augusta 1968 nesmieme zabudnúť. Aj po desaťročiach v sebe nesie silný odkaz. V súvislosti s 58. výročím okupácie Československa to uviedol na sociálnej sieti predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD). „Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa násilne ukončil nádej ľudí na slobodnejší život. Tanky v uliciach nám pripomenuli krutú pravdu, že o osude žiadneho národa nesmie rozhodovať cudzia moc a sila zbraní,“ uviedol predseda parlamentu. Pripomenul, že aj po desaťročiach má august 1968 silný odkaz pre súčasnosť. „Sloboda, mier a suverenita nie sú samozrejmosťou. Vidíme to aj dnes. Musíme ich chrániť, vážiť si ich a nikdy nepripustiť, aby právo silnejšieho stálo nad právom národov rozhodovať o vlastnej budúcnosti,“ povedal.
Úctu si podľa Rašiho zaslúžia všetci, ktorí za svoju odvahu postaviť sa okupácii zaplatili životom, aj tí, ktorí sa vtedy odmietli zmieriť s neslobodou. „Nezabúdajme. Pretože národ, ktorý pozná svoju minulosť, dokáže zodpovednejšie chrániť svoju budúcnosť. Pripomínajme si udalosti z tohto roku a buďme vždy ostražití, ak chce na slobodný život a demokratické zriadenie siahnuť ktokoľvek,“ uzavrel.
Na udalosti 21. augusta 1968 podľa Božíka nesmieme zabudnúť
Na udalosti 21. augusta 1968 nesmieme zabudnúť. Nielen preto, aby sme si pripomínali minulosť, ale najmä preto, aby sme si uvedomovali hodnotu slobody, demokracie, suverenity a práva ľudí rozhodovať o budúcnosti svojej krajiny. V súvislosti s 58. výročím okupácie Československa to uviedol predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. „Pred 58 rokmi sa začala jedna z najtemnejších kapitol našich moderných dejín, keď hranice Československa prekročili vojská Varšavskej zmluvy. Do našej krajiny vstúpili cudzie tanky a vojaci, aby zastavili reformný proces a nádeje ľudí na slobodnejšiu, otvorenejšiu a demokratickejšiu spoločnosť,“ uviedol predseda ZMOS. Invázia priniesla obete na životoch, strach, ponižovanie a následné desaťročia neslobody a normalizácie.
Pre ZMOS má tento odkaz osobitný význam. „Samospráva je založená na princípe, že o veciach verejných sa má rozhodovať čo najbližšie k ľuďom. Obce a mestá sú miestom, kde demokracia nie je iba slovom v ústave, ale každodennou realitou. Rozhodnutia, ktoré prijímame, priamo ovplyvňujú školy, verejné priestory, sociálne služby, kultúru, rozvoj územia a predovšetkým kvalitu života ľudí,“ uviedol Božik. Ako doplnil, august 1968 nám zároveň pripomína, aké následky môže mať, keď je slobodné rozhodovanie nahradené mocou a silou. História nás podľa jeho slov „učí, že sloboda ani suverenita nie sú samozrejmosťou a vyžadujú si našu ochranu a zodpovednosť“.
Podľa Božika teraz, keď v Európe opäť prebieha vojna a medzinárodné právo a suverenita štátov sú vystavené vážnym skúškam, je tento historický odkaz mimoriadne aktuálny. „O to dôležitejšie je stáť na strane mieru, demokracie, medzinárodného práva a rešpektovania práva každého štátu a jeho občanov rozhodovať o svojej budúcnosti,“ uviedol. Povinnosťou podľa šéfa ZMOS-u je hovoriť o auguste 1968 aj mladým ľuďom. „Generácia, ktorá túto udalosť zažila, postupne odchádza a pre čoraz viac mladých Slovákov je 21. august iba dátumom v učebnici dejepisu. Nemal by ním zostať,“ poznamenal. Zároveň dodal, „nech je odkaz 21. augusta 1968 pre nás všetkých jasný, že o budúcnosti Slovenska, našich miest a obcí musíme rozhodovať slobodne, demokraticky a sami“.
Český historik rozobral okupáciu 1968
Dramatické chvíle po obsadení Československa v roku 1968 zažívali okrem iných aj zamestnanci Československej televízie (ČST), ktorí sa napriek prekážkam snažili za každú cenu udržať vysielanie. Pripájali sa z utajených provizórnych štúdií, z ktorých po odhalení okupantmi utekali, aby hľadali ďalšie vhodné miesta. Kľúčové okamihy krízového vysielania priblížil český historik médií, dokumentarista a vedúci Katedry mediálnych štúdií na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej (FSV UK) v Prahe Martin Štoll.
Podobne ako v celej spoločnosti, aj v televízii sa v roku 1968 po nástupe Alexandra Dubčeka k moci prejavilo uvoľňovanie režimu. Vznikli nové relácie, v ktorých zaznievala kritika systému, redaktori poukazovali na chyby a problémy. „Bol to nádejeplný dynamický rok, keď sa dokonca podarilo oficiálne zrušiť cenzúru. Keď ste sa pozerali na televíznu obrazovku, chodili tam bežne aj politici, rôzni ministri, ktorí hovorili úplne otvorene. Rozprávali z hlavy, nemali to napísané, nikde to nečítali,“ podotkol Štoll.
To sa však nepáčilo Sovietom. A hoci generálny tajomník Komunistickej strany ZSSR Leonid Brežnev opakovane žiadal vedenie ČSSR, aby odvolalo vtedajšieho riaditeľa ČST Jiřího Pelikána, Dubček to neurobil. Keď v auguste 1968 vtrhli do ČSSR vojská Varšavskej zmluvy, v televízii boli ľudia odhodlaní informovať otvorene a vysielať za každú cenu. Podobne ako rozhlas, aj ČST bola kľúčovým cieľom okupantov. Vďaka vynaliezavosti a odvahe sa zamestnancom podarilo utajene vysielať s rôznymi prerušeniami dva týždne.
Udalosti od 21. augusta do 4. septembra označil Štoll za kovbojku alebo aj takzvaný „eastern“, ktorý by si podľa neho zaslúžil filmové spracovanie, aké sa nedávno dostalo Československému rozhlasu vo filme Vlny. Situácia v televízii bola totiž podľa neho ešte dramatickejšia. „Keď sa zamestnanci dozvedeli, že sa toto deje, prišli ráno do Měšťanskej besedy (dom na Jungmannovej ulici v centre Prahy - pozn. TASR), kde bolo hlavné štúdio, a začali vysielať. Skončilo sa to, keď do štúdia vstúpili prví okupanti. Takže pracovníci televízie utiekli do ďalšieho štúdia, ktoré bolo neďaleko - do bývalého kina Skaut -, a znovu sa pripojili do vysielania. Okupanti to našli veľmi rýchlo, dokonca to skončilo streľbou v priamom prenose, keď jednu kameru rozstrelil okupant. Potom sa tí zamestnanci rozhodli, že sa rozdelia na tri skupiny a pokúsia sa vysielať z rôznych miest, ako to len pôjde. A tým, samozrejme, toho okupanta dezorientovali,“ priblížil historik.
Prvá skupina odišla na rozostavané Kavčí hory, ktoré sú v súčasnosti sídlom Českej televízie. Vtedy to bol len skelet budovy, ktorý nemal ani všetky okná. Napriek tomu sa im odtiaľ podarilo vysielať prostredníctvom prenosového vozu. Druhé provizórne pracovisko vzniklo v pracovisku Tesly Hloubětín, kde sa vyrábali rozhlasové a televízne prijímače. Táto skupina sa však neskôr presúvala na ďalšie miesta v Prahe.
Tretia skupina bola podľa slov Štolla najakčnejšia, lebo sa vydala za Prahu. Najskôr odišla na vysielač Cukrák v okrese Praha-Západ. Tam ju však okupanti čoskoro našli. „Posledný záber vysielania bol tank, ktorý sa blíži a vchádza do toho areálu. Oni sa zobrali, utiekli zadom, nasadli do áut a išli ďalej - na vysielač Krašov pri Plzni,“ pokračoval Štoll s tým, že zakrátko boli odhalení aj na tomto mieste. Utiekli preto na vysielač Kleť pri Českých Budějoviciach, odkiaľ prerušovane vysielali až do návratu československej delegácie z Moskvy 27. augusta. Podobne sa podľa historika snažili v provizórnych podmienkach vysielať aj pracovníci štúdií v Brne, Ostrave či Bratislave. Na ostravskom okruhu vydržali až do 4. septembra, keď bolo obnovené pravidelné vysielanie. Aktivitu zamestnancov televízie bežní ľudia podľa Štolla podporovali a snažili sa im pomáhať, nosili im napríklad jedlo.
Podotkol, že televízia už vtedy zohrávala v spoločnosti významnú úlohu. Pripomenul, že kým milión koncesionárov (majiteľov televízora) v ČSSR dosiahla v roku 1961, teda osem rokov po začiatku vysielania, dva milióny mala už v roku 1963 a ďalší milión v roku 1969. Šesťdesiate roky podľa neho pre televíziu znamenali raketový rast. „Takže tie pokusy o vysielanie medzi 21. augustom a 4. septembrom videlo skutočne veľa ľudí: 2,9 milióna koncesionárov krát diváci, ktorí pri tom sedeli a chodili k susedom a podobne, takže to bolo skutočne masové,“ zdôraznil. Okrem toho sa niekoľkým filmárom aj televíznym pracovníkom podarilo dostať so zábermi okupácie do Viedne a z rakúskej ORF sa tieto obrázky rozšírili do celého sveta.
Následky na seba nenechali dlho čakať - v septembri bola obnovená cenzúra. Aj napriek tomu ľudia verili, že sa situácia zmení a okupačné vojská odídu. Ich nádeje však postupne mizli. Zásadný moment pre pracovníkov televízie aj rozhlasu podľa Štolla nastal, keď v apríli 1969 ÚV KSČ prijal uznesenie, že vysielanie od 21. augusta do 4. septembra bolo ilegálne. Na základe toho, ako sa účastníci protiokupačného vysielania k udalostiam postavili, bolo rozhodnuté o ich osude.
„Novinári boli vyzvaní: kto sa bude verejne kajať, bude mu odpustené. No, samozrejme, nebolo im odpustené. Kajali sa, zlomili sa a nakoniec už nikdy nedostali tie miesta, ktoré mali predtým,“ podotkol Štoll. Dodal, že v dôsledku toho, ako sa televízia zbavila najschopnejších ľudí, prvé roky nového desaťročia výrazne klesla jej kvalita a v 70. rokoch v spoločnosti zohrávala najmä „umŕtvovaciu a zábavnú rolu“.
Babiš: Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy začalo obdobie neslobody a útlaku
Okupácia Československa, ktorá sa začala v auguste 1968 obsadením krajiny vojskami Varšavskej zmluvy, bola podľa českého premiéra Andreja Babiša obdobím neslobody a útlaku. V deň 58. výročia vpádu vojsk do ČSSR to uviedol na sociálnej sieti X. Zároveň vyzdvihol statočnosť ľudí, ktorí bojovali za slobodu. „Pred 58 rokmi vtrhli vojská Varšavskej zmluvy do Československa a začala sa okupácia našej krajiny, ktorá trvala viac než 20 rokov. Bolo to obdobie neslobody, útlaku, ale aj obrovských príbehov statočných ľudí, ktorí po celú dobu za slobodu neprestali bojovať. Na tých by sme dnes mali spomínať predovšetkým. Vážme si našu slobodu,“ napísal Babiš.
Výročie začiatku okupácie si politici každoročne pripomínajú pred budovou Českého rozhlasu na Vinohradskej ulici v Prahe. Išlo o jedno z hlavných miest odporu proti okupačným vojskám. Na tohtoročnej spomienke sa zúčastní prezident Petr Pavel, predsedovia oboch komôr parlamentu, pražský primátor a ďalší politici. Premiér Babiš sa medzi hosťami nespomína. V stredajšom videu z agrosalónu Zem živiteľka v Českých Budějoviciach, ktoré zverejnil na sociálnych sieťach, povedal, že na mieste bude až do soboty.
Armády piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska) prekročili hranice ČSSR v noci z 20. na 21. augusta 1968. Tanky a obrnené transportéry s bielymi inváznymi pruhmi násilne ukončili reformný a demokratizačný proces v Československu. Išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od konca druhej svetovej vojny. Na invázii pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií.
Pavel na piete vyzval na obranu nezávislých médií, pokladá ich za pilier demokracie
Nezávislé médiá sú jedným zo základných pilierov demokracie, povedal dnes prezident Petr Pavel pri budove Českého rozhlasu (ČRo) v Prahe pri pietnom akte k 58. výročiu okupácie Československa vojskami krajín Varšavskej zmluvy. Ľudia podľa neho nesmú dovoliť, aby sme o nich v dôsledku postupného rozkladu prišli. Postavme sa na ich obranu, keď to budú potrebovať, uviedol prezident. Snemovňa začne na jeseň prejednávať vládny návrh na zmenu financovania Českej televízie (ČT) a ČRo.
Pavel povedal, že Československý rozhlas zohral v roku 1968 zásadnú úlohu v informovaní obyvateľov o vpáde sovietskych vojsk. "Český rozhlas, ale aj Česká televízia dnes zohrávajú zásadnú úlohu v českom mediálnom priestore nielen v oblasti spravodajstva, ale aj investigatívy alebo vzdelávania, kultúry a športu," dodal.
Verejnoprávne médiá podľa Pavla dnes čelia tlaku na obmedzenie ich slobody a nezávislosti, hoci je plíživejšie, než aký predstavovali rusky hovoriaci vojaci so samopalmi. Nezávislé médiá sú pritom pilierom akejkoľvek demokracie, zdôraznil. "Sú s nami - buďme s nimi," parafrázoval dobovú výzvu pracovníkov rozhlasu Sme s vami, buďte s nami.
Trauma zo zrady, ktorú invázia v roku 1968 predstavovala, je v našej spoločnosti stále hlboko zakorenená, uviedol Pavel. "V dôsledku tejto traumy by sme ale ako národ mohli a mali byť vnímavejší a citlivejší k agresívnym a rozpínavým tendenciám dnešného Ruska a snáď aj odolnejší voči jeho propagande. Bohužiaľ sa stále nájde mnoho ľudí, ktorí pre Vladimíra Putina a ruský režim hľadajú pochopenie a ospravedlnenie za jeho akcie," konštatoval.
Invázia mala podľa neho veľa spoločného s inváziou na Ukrajinu pred štyrmi rokmi. "Obe spoločnosti sa nachádzali v období nádeje na slobodný rozvoj, obe sa chceli vyviazať z prílišného vplyvu Sovietskeho zväzu, respektíve Ruska," uviedol. Moskva v oboch prípadoch porušila medzinárodné právo, aby si silou vynútila sféru svojho vplyvu, dodal. Obe invázie, plánované pôvodne ako bleskové operácie, sprevádzala klamlivá rétorika, uviedol.
Po invázii v oboch spoločnostiach zavládlo hlboké sklamanie a voči Rusku sa sformoval veľmi kritický postoj, povedal Pavel. "Ten u nás pretrval dlho. Ale dnes akoby časť spoločnosti radšej zabudla. Pritom je zrejmé, že historická skúsenosť s počínaním Ruska sa opakuje, ale niektorí to z rôznych dôvodov nechcú vidieť," konštatoval. Ukrajina už piatym rokom bráni nielen svoju slobodu, ale aj slobodu a bezpečnosť celej Európy, uviedol. "Je v našom záujme stáť po jej boku tak dlho, ako bude treba. Nie kvôli jej slobode, ale hlavne pre našu bezpečnú a slobodnú budúcnosť," dodal.
V roku 1968 hrubá vojenská sila zahrdúsila nevyhnutné zmeny, uviedol premiér
V roku 1968 hrubá vojenská sila zahrdúsila nevyhnutné zmeny v socialistickom zriadení. Uviedol to premiér SR Robert Fico (Smer-SD) v reakcii na 58. výročie okupácie Československa. Informovali z tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR.
„Hrubá vojenská sila Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 zahrdúsila akékoľvek šance na realizáciu Dubčekovho hesla o socializme s ľudskou tvárou. Bohužiaľ, stratili sme takmer 20 rokov, počas ktorých sa mohli realizovať také zmeny v socialistickom štátnom zriadení, ktoré by ho urobili konkurencieschopnejším a bližším k ľudom, ako si to želal samotný Alexander Dubček. O to viac boli bolestivejšie nevyhnutné zmeny v 90. rokoch,“ vyhlásil predseda vlády.
Ústavní činitelia si pripomenuli výročie začiatku okupácie Československa v 1968
Ústavní činitelia aj zástupcovia ďalších organizácií a diplomatických zborov si v piatok pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave pripomenuli 58. výročie začiatku okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer-SD), ktorý na podujatí zastupoval vládu SR, nebol príchod vojsk v roku 1968 žiadnou pomocou. Označil ho za okupácia suverénnej krajiny. Podpredseda Národnej rady SR Martin Dubéci (PS) vo svojom príhovore spomenul paralely medzi okupáciou Československa a vojnou na Ukrajine, ktorú vedie Rusko. Prezident SR Peter Pellegrini prostredníctvom príhovoru, ktorý za neho prečítal veliteľ sídla prezidenta plukovník Richard Beniak, poukázal na to, že okrem konkrétnych obetí mala invázia aj iné dôsledky.
„Pre nás a našu štátnosť, Slovenskú republiku, je odkaz augusta 1968 dôležitý aj dnes. Historická skúsenosť roka 1968 má pre nás jasný medzinárodno-politický rozmer, medzinárodné vzťahy nemôžu byť založené na práve silnejšieho rozhodovať o slabšom. O osude krajiny nemôže rozhodovať cudzia moc s použitím vojenskej sily. Toto nie je iba lekcia z minulosti, je to princíp, ktorý musí zostať pevnou súčasťou medzinárodného poriadku,“ vyhlásil Blanár, podľa ktorého dôsledky invázie neboli len politické, ale mali aj tragické následky pre rodiny, ktoré prišli o svojich blízkych.
Beniak na úvod odôvodnil neprítomnosť prezidenta SR pracovným programom hlavy štátu. Pellegrini v príhovore, ktorý Beniak prečítal, pripomenul, že invázia zastavila reformy socializmu s ľudskou tvárou. „Nedopusťme, aby sa sloboda slova zamieňala so šírením nenávisti či klamstiev. August 1968 tiež dokazuje, že politické a mocenské ciele sa nikdy nedajú dlhodobo dosahovať násilnými prostriedkami. Akokoľvek sa zdala neporaziteľná sila státisícov vojakov okupačnej armády, napokon vtedajšia totalitná moc po 21 rokoch podľahla volaniu spoločnosti po slobode,“ odznelo z príhovoru.
Podpredseda parlamentu Dubéci skonštatoval, že obdobie rokov 1968 až 1989 sa dnes používa na rozdelenie spoločnosti. Namiesto toho by podľa neho malo byť využité na jej spojenie. „Veď invázia zmarila rovnako možnosti slobodných demokratických volieb, slobody vierovyznania a ideu rovnosti. Invázia tiež potvrdila, že Československo bolo štátom, o ktorého smerovaní nesmela rozhodnúť vôľa jeho ľudu, ale veľmocenská logika. Veľmi podobná veľmocenská logika už vyše štyri roky spôsobuje plnoformátovú agresiu proti nášmu susedovi Ukrajine, a s ňou spojené obete,“ myslí si Dubéci. Ako dodal, želá si, aby slová o jednote, ktoré na výročie zaznievajú, platili aj po ňom. Pripomenul úlohu politikov v tomto procese.
Spomienku v centre Bratislavy narušili dvaja muži. Ministrovi Blanárovi vyčítali spoluprácu s Ruskom. Incidenty po ich výkrikoch riešila polícia. Blanár po skončení udalosti pre médiá reagoval, že sloboda vyjadrovania je aj posolstvom obetí z roku 1968. Poukázal však, že vyjadrovať sa je potrebné kultivovane.
