HOUSTON - Spálená pokožka nie je iba nepríjemnou spomienkou na deň strávený na slnku. Rozsiahla analýza ukázala, že už jediný bolestivý či pľuzgierovitý úpal kože počas života súvisí s vyšším rizikom jedného z najčastejších druhov rakoviny kože. Mimoriadne dôležitá je ochrana detí – práve opakované vážne spálenia v detstve boli spojené s najvýraznejším nárastom rizika.
Vedci preverili viac než 320-tisíc ľudí
Výskumníci pod vedením dermatológa Isaaca Webera z MD Anderson Cancer Center analyzovali výsledky 17 predchádzajúcich štúdií zahŕňajúcich spolu 321 473 ľudí. Metaanalýzu publikoval odborný časopis JAMA Dermatology, na výskum upozornil nemecký portál n-tv.
Vedci sa zamerali na kožný spinocelulárny karcinóm (cSCC), ktorý patrí medzi nemelanómové, takzvané svetlé nádory kože.
Výsledky ukázali, že ľudia, ktorí počas života zažili aspoň jeden bolestivý, pľuzgierovitý alebo inak vážny úpal kože, mali v analýze o 38 percent vyššiu šancu na vznik tohto nádoru než ľudia bez takejto skúsenosti.
Pri stredne častých vážnych spáleniach bola vyššia o 51 percent a pri vysokej frekvencii o 69 percent.
Najväčšie varovanie sa týka detí
Ešte výraznejší výsledok prinieslo sledovanie spálení v detstve.
Ľudia, ktorí v detských rokoch utrpeli veľa bolestivých, pľuzgierovitých alebo vážnych spálení od slnka, mali podľa analýzy viac než trojnásobnú šancu na neskorší vznik spinocelulárneho karcinómu.
Nejde pritom o jediný výskum poukazujúci na dlhodobé následky spálenia. American Academy of Dermatology uvádza, že päť alebo viac pľuzgierovitých spálení medzi 15. a 20. rokom života súvisí s približne 80-percentným zvýšením rizika melanómu.
Koža si poškodenie „pamätá“
Problémom je samotné ultrafialové žiarenie. UV lúče dokážu poškodiť DNA kožných buniek. Organizmus síce časť poškodenia opraví, nie vždy sa mu to však podarí dokonale.
Jednotlivé poškodenia sa preto môžu počas života hromadiť. Skin Cancer Foundation upozorňuje, že tento proces sa začína už prvým spálením a pokračuje s ďalšou UV záťažou, dokonca aj v prípadoch, keď sa pokožka viditeľne nespáli.
Nové výsledky však neznamenajú, že človek po jednom spálení dostane rakovinu kože. Výskum ukázal štatistickú súvislosť, nie nevyhnutný následok. Osobné riziko ovplyvňujú aj genetika, typ pokožky, vek a celkové množstvo UV žiarenia, ktorému je človek počas života vystavený. Navyše išlo o metaanalýzu observačných štúdií, takže nemožno úplne oddeliť samotné spálenia od celkovej expozície slnku.
Minulosť nezmeníme, ďalšiemu poškodeniu sa dá zabrániť
Odborníci preto odporúčajú predovšetkým predchádzať ďalším spáleniam. American Academy of Dermatology radí vyhľadávať tieň, používať ochranné oblečenie a širokospektrálny opaľovací prípravok s SPF najmenej 30, ktorý treba pri pobyte vonku opakovane nanášať.
Zvláštnu pozornosť si zaslúžia deti a tínedžeri. Práve vážne spálenia v mladom veku sa v štúdiách opakovane spájajú s vyšším rizikom rakoviny kože o mnoho rokov neskôr.
Jednoduché pravidlo preto znie: opálenie zmizne a spálená koža sa zahojí, poškodenie spôsobené UV žiarením však nemusí byť iba dočasné.
