MOSKVA - Ruskej ekonomike dochádza dych a Kremeľ bude musieť čoraz viac prenášať náklady vojny na obyčajných ľudí. Tvrdí to ruský ekonóm Igor Lipsic, ktorý vykresľuje budúcnosť svojej vlasti mimoriadne pochmúrne. Menšie mestá podľa neho postupne stratia pracovné miesta, zdravotníctvo aj obchody a ľudia schopní odísť sa budú sťahovať do veľkých centier. „Rusko umiera,“ hovorí bez okolkov.
Peniaze sa míňajú
Profesor Igor Lipsic, ktorý po ruskej invázii na Ukrajinu odišiel do exilu a dnes žije v Litve, v rozhovore pre Aktuálně.cz upozorňuje, že štyri a pol roka vojny začínajú na ruskej ekonomike zanechávať čoraz viditeľnejšie stopy.
Jeho hodnotenie podporujú aj najnovšie oficiálne čísla ruského ministerstva financií.
Za prvých sedem mesiacov tohto roka dosiahol deficit federálneho rozpočtu 6,455 bilióna rubľov, teda približne 2,8 percenta HDP. Pôvodne pritom Moskva na celý rok počítala s deficitom približne 3,8 bilióna rubľov.
Príjmy štátu síce medziročne stúpli o 8,8 percenta, ich štruktúra sa však výrazne zmenila. Príjmy z ropy a plynu klesli o 16,8 percenta na približne 4,6 bilióna rubľov.
Výpadok Moskva nahrádza okrem iného vyšším zdanením domácej ekonomiky. Výnos z DPH vzrástol takmer o štvrtinu na 9,8 bilióna rubľov po tom, ako Rusko od začiatku roka zvýšilo jej základnú sadzbu z 20 na 22 percent.
Kremeľ bude hľadať peniaze u Rusov
A práve tu Lipsic očakáva ďalší nepríjemný krok. Ak štátu nestačia príjmy z energetických surovín a vojnové výdavky zostávajú vysoké, peniaze musí nájsť inde.
Podľa ekonóma ich bude čoraz viac vyťahovať z civilnej ekonomiky a od samotných obyvateľov.
Nie je to úplne nová predpoveď. Lipsic už vlani pre Aktuálně.cz upozorňoval, že Kremeľ začne „pod rôznymi zámienkami sťahovať peniaze z civilnej ekonomiky, teda od občanov“ a výsledkom bude postupný pokles životnej úrovne.
Súčasné údaje ukazujú, že časť tohto procesu už prebieha prostredníctvom daní. Meduza upozorňuje, že prudký nárast príjmov z DPH pomáha vláde kompenzovať slabšie energetické príjmy.
„Ekonomika umiera“
Lipsic zároveň upozorňuje na menej viditeľný problém. Za nízkou oficiálnou nezamestnanosťou sa podľa neho skrývajú podniky, ktoré zamestnancov neprepustia, ale skracujú im pracovný čas a tým aj mzdy.
Práve zhoršujúce sa možnosti zárobku podľa neho vysvetľujú, prečo Rusko už v niektorých regiónoch nemusí ponúkať také vysoké náborové prémie mužom ochotným podpísať kontrakt s armádou.
„Druhým dôvodom je, že vojna a smrť kontraktného vojaka sa už v Rusku stali normou,“ vysvetľuje Lipsic.
A potom prichádza jeho najtvrdšie hodnotenie: „Tretím dôvodom je, že ekonomika umiera. Možností zarobiť si mimo vojny je čoraz menej.“
Ako príklad uvádza človeka, ktorý pôvodne zarábal 70-tisíc rubľov mesačne. Ak ho podnik prevedie na trojdňový pracovný týždeň, jeho príjem môže klesnúť približne na 42-tisíc rubľov. Armáda mu oproti tomu za podpis kontraktu ponúkne jednorazovo miliónové sumy.
Lipsic preto predpokladá, že ani znižovanie regionálnych náborových bonusov nemusí zastaviť prísun mužov do armády. Jeho vysvetlenie je kruté: čím horšie funguje civilná ekonomika, tým atraktívnejším zamestnávateľom sa stáva vojna.
„Rusko umiera“
Ekonom však výrazom umieranie neoznačuje iba hospodárstvo. V rozhovore opisuje oveľa širšiu premenu Ruska, ktorá podľa neho už zasahuje celé regióny.
Budúcnosť krajiny vidí ako koncentráciu ľudí a ekonomickej aktivity do niekoľkých veľkých metropol. Obyvatelia, ktorí budú mať možnosť odísť z menších miest, sa podľa neho budú sťahovať za prácou, zdravotnou starostlivosťou a službami.
„Poznáte pojem vymierajúca dedina? Zvyknite si na pojem vymierajúce mesto,“ hovorí Lipsic.
Jeho hranica je pritom prekvapivo vysoká.
„V Rusku sa dnes takmer všetky mestá s menej ako 500-tisíc obyvateľmi stávajú vymierajúcimi. Nie je tam práca, zdravotníctvo degraduje a dovážať tam tovar je veľmi nevýhodné.“
Podľa Lipsica sa hranica problémových miest postupne posúva. Kedysi sa hovorilo o zániku sídiel s menej než 10-tisíc obyvateľmi, potom s 20-, 50- či 100-tisíc obyvateľmi.
„Teraz chápeme, že v Rusku budú vymierať mestá pod 500-tisíc obyvateľov,“ tvrdí.
Ostrovy prosperity uprostred umierajúceho územia
Výsledkom podľa neho nebude náhle zmiznutie Ruska z mapy. Predstavuje si skôr krajinu, v ktorej sa ekonomický život sústredí do niekoľkých obrovských aglomerácií, zatiaľ čo rozsiahle územia budú postupne strácať obyvateľstvo a služby.
„Aby človek mohol žiť a dať svojim deťom šancu na život, musí sa presťahovať do veľkej metropoly, uchytiť sa tam a žiť. Všetko ostatné sú umierajúce územia,“ opisuje svoju predstavu budúceho Ruska.
Práve v tomto zmysle treba chápať aj jeho dramatické tvrdenie, že Rusko umiera. Lipsic nepredpovedá, že sa štát v najbližších mesiacoch zrúti. Hovorí o dlhodobom procese, pri ktorom sa zmenšuje životaschopná civilná ekonomika a čoraz väčšia časť krajiny stráca perspektívu.
Nie všetci ekonómovia s Lipsicom súhlasia
Jeho prognóza však nie je medzi odborníkmi všeobecne prijímaným záverom.
Sám Lipsic priznáva, že sa v hodnotení ruskej ekonomiky rozchádza napríklad s bývalým námestníkom ruskej centrálnej banky Sergejom Aleksašenkom či energetickým analytikom Sergejom Vakulenkom, ktorí jej pripisujú väčšiu schopnosť odolávať súčasným problémom.
Aj aktuálne čísla ponúkajú zmiešanejší obraz. Fínsky inštitút BOFIT upozorňuje, že napriek poklesu príjmov z ropy a plynu celkové príjmy ruského federálneho rozpočtu za január až júl medziročne vzrástli o deväť percent, najmä vďaka vyšším daňovým príjmom.
Lipsic napriek tomu zostáva presvedčený, že tento spôsob financovania má svoje hranice.
„Máme do činenia s mimoriadne zložitým procesom – deštrukciou ruskej ekonomiky. Je to obrovský systém, na ktorý sa možno pozerať rôznymi spôsobmi,“ priznal už v skoršom rozhovore pre ukrajinský NV. Zároveň pripustil, že nemôže tvrdiť, že existuje iba jeden správny pohľad.
Aktuálne údaje však ukazujú problém, pred ktorým varuje: vojnové výdavky pokračujú, príjmy z tradične kľúčového ropného a plynárenského sektora klesajú a štát získava čoraz väčšiu časť peňazí z domácej ekonomiky. Otázkou už preto nie je iba to, koľko vojna stojí Kremeľ, ale akú časť účtu za ňu nakoniec zaplatia samotní Rusi.
