WASHINGTON/KYJEV - Americký prezident Donald Trump sa v utorok vo Francúzsku zúčastní na pracovných rozhovoroch skupiny G7 s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, oznámil v sobotu predstaviteľ vlády USA. Informovala o tom agentúra AFP. Situáciu sledujeme online.
Naživo z Ukrajiny
ONLINE
19:25 Americký prezident Donald Trump sa zúčastní pracovného stretnutia s prezidentom Volodymyrom Zelenským počas summitu G7 vo Francúzsku, ktorý sa uskutoční budúci týždeň.
16:47 OSN zaznamenala najvyšší počet civilných obetí na Ukrajine od roku 2022. Misia overila najmenej 274 civilných úmrtí a 1 763 zranení počas mesiaca, čo je najvyšší mesačný počet obetí zaznamenaný za posledné štyri roky.
16:23 Keďže ruské bojisko sa spomaľuje a náborové kampane slabnú, Ukrajina varuje, že Kremeľ by mohol konečne siahnuť po opatrení, ktorému dlho odolával – nútenej mobilizácii. Analytici sa však domnievajú, že Rusko by toto riziko podstúpilo iba v prípade bezprostredného kolapsu frontovej línie alebo zásadného prechodu na vojnovú ekonomiku – čo by mohlo signalizovať prípravy na presunutie konfliktu za hranice Ukrajiny.
15:20 Ukrajinská armáda v noci na sobotu zasiahla zariadenie na spracovanie a čerpanie ropy vo Volgogradskej oblasti na juhu Ruska. Oznámil to generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, podľa ktorého došlo na mieste incidentu k požiaru. Informuje o tom agentúra Reuters. Generálny štáb v príspevku na platforme Telegram objasnil, že zasiahnuté zariadenie v meste Kotovo zabezpečuje spracovanie, prepravu a čerpanie ropy potrubiami do ruských ropných rafinérií a ich exportnej infraštruktúry. „Bolo potvrdené zasiahnutie cieľa a požiar v areáli podniku,“ uviedla armáda.
14:53 Ukrajinské sily v noci z 13. júna na 16. júna zaútočili na mosty spájajúce okupovaný Krym s územím pevninskej Ukrajiny ovládaným Ruskom, potvrdila ukrajinská vojenská jednotka.
13:59 Pri rannom útoku na Dnepropetrovskú oblasť ruské sily zaútočili dronmi a navádzanými leteckými bombami na niekoľko obcí v okrese Synelnikove, pričom poškodili obytné budovy, vozidlá a miestny trh. Zabili 8 ľudí a zranili 62 ľudí.
13:19 Švédska armáda v sobotu oznámila, že v piatok vyslala do vzduchu dva páry stíhačiek JAS 39 Gripen, aby zachytili dve ruské bojové lietadlá letiace nad Baltským morom a v blízkosti švédskeho vzdušného priestoru. Informuje o tom agentúra AFP. K týmto dvom incidentom, ktoré zahŕňali ruské lietadlá Su-24 a Su-34, došlo v južnej a severnej časti Baltského mora. Armáda objasnila, že stíhačky NATO vzlietli aby „zabezpečili bezpečnosť v spoločnom vzdušnom priestore“. V súvislosti s týmito incidentmi nedošlo k narušeniu vzdušného priestoru Švédska, tvrdí armáda.
11:43 Súčasné ruské spravodajské služby nadväzujú na hlavnú sovietsku tajnú službu KGB predovšetkým svojou protizápadnou orientáciou a metódami náboru agentov založenými na peniazoch a vydieraní. V rozhovore pre ČTK to povedal profesor z Univerzity v San Francisku a autor knihy KGB Liberati Filip Kovačević, ktorý je expertom na spravodajské služby. Podľa neho sa metódy ruských tajných služieb v posledných desaťročiach stali riskantnejšími a smrteľnejšími a ruské prenikanie do západných inštitúcií predstavuje vážny problém.
10:10 Historická dohoda medzi Maďarskom a Ukrajinou o vzdelávacích, kultúrnych, jazykových a politických právach Maďarov v Zakarpatskej oblasti sa stala oficiálnou. Oznámil to v piatok večer na platforme Facebook maďarský premiér Péter Magyar, podľa ktorého sa doterajšia dohoda na expertnej úrovni schválila už aj na politickej úrovni.
6:22 Konflikt na Ukrajine má podľa Zdeňka Petráša z Univerzity obrany množstvo podobností s vojnou z rokov 1914 až 1918, napríklad takzvaný opotrebovávací spôsob boja. Rozdiel je podľa neho ale v tom, že v roku 1914 opotrebovací spôsob vedenia boja nebol strategickou voľbou ani jednej strany. Petráš to povedal ČTK. Ruská invázia na Ukrajinu v tomto týždni presiahla dĺžku prvej svetovej vojny. Dnes pokračuje 1571. deň, prvá svetová vojna trvala 1568 dní.
6:20 Útok ukrajinského dronu v ruskej prihraničnej Brjanskej oblasti zabil jedného človeka a jedného zranil. Uviedol to gubernátor oblasti Jegor Kovalčuk. Ruské jednotky za posledných 12 hodín (do piatkových 19.00 selč) zostrelili 185 ukrajinských dronov, oznámilo podľa agentúry Reuters ruské ministerstvo obrany.
Ukrajinské útoky ruskú spoločnosť nerozdelia
„Sledujeme, že nepriateľ rozširuje používanie tejto vojenskej techniky, a to predovšetkým preto, aby dosiahol jeden cieľ – vniesť rozkol do ruskej spoločnosti, spôsobiť morálne škody, vyvolať zmätok medzi ruskými občanmi a spôsobiť hospodárske škody. Nič z toho sa mu nepodarí,“ vyhlásil Putin podľa ruskej štátnej agentúry TASS.
Putin počas stretnutia s vojakmi v Kremli podľa stanice BBC ubezpečoval, že si uvedomuje závažnosť problémov, ktoré na fronte spôsobujú nepriateľské drony. Rusko podľa neho vyvíja vlastné drony s umelou inteligenciou a zároveň buduje vlastnú sieť družíc.
Tá podľa jeho slov „v ničom nezaostáva za Starlinkom a možno ho dokonca prekoná“.
Rusko pripravuje vlastnú obdobu Starlinku
Rusko podľa dostupných informácií plánuje v budúcom roku spustiť menšiu obdobu satelitného internetového systému Starlink, ktorý prevádzkuje spoločnosť SpaceX amerického podnikateľa Elona Muska.
Ruská spoločnosť Bureau 1440, ktorá sieť buduje, v marci oznámila, že do vesmíru vyslala prvých 16 komunikačných družíc. V nasledujúcich rokoch chce vypustiť celkovo 900 satelitov. Muskovu sieť Starlink v súčasnosti tvorí približne 10-tisíc satelitov.
Putin obvinil NATO zo začatia vojny
Putin, ktorý vo februári 2022 nariadil vpád ruských vojsk do susednej krajiny a rozpútal tak najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, obvinil Severoatlantickú alianciu z toho, že vojnu na Ukrajine začala ona. Podľa neho sa tak stalo zvrhnutím proruského režimu v Kyjeve začiatkom roka 2014.
„Všetky krajiny NATO – všetky bez výnimky – zvyšujú svoje úsilie a robia všetko pre to, aby organizovali nepriateľské akcie proti Rusku a doviedli, ako sa domnievajú, túto vojnu rozpútanú proti Rusku do víťazného konca. Práve ony rozpútali vojnu,“ vyhlásil Putin.
„My sme nezačali bojové operácie spustením špeciálnej vojenskej operácie, to nie. To oni uskutočnili štátny prevrat na Ukrajine, čo nás následne prinútilo vziať pod ochranu obyvateľov Krymu,“ povedal ruský líder v narážke na ruskú anexiu ukrajinského polostrova na jar 2014.
„Snažia sa nám spôsobiť strategickú porážku. Pokúšali sa o to, ale teraz si uvedomujú, že je to nemožné. Je to nesplniteľná úloha,“ zdôraznil.
Po páde Janukovyča Rusko anektovalo Krym
Proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča začiatkom roka 2014 zvrhli opoziční demonštranti v Kyjeve. Janukovyč následne utiekol do Ruska. Moskva potom anektovala Krym a podporila povstanie proruských separatistov na Donbase na východe Ukrajiny proti novej prozápadnej vláde v Kyjeve.
Keď Putin vo februári 2022 vyslal svoje vojská na Ukrajinu, veril, že krajinu porazí v priebehu niekoľkých dní. Vojna na Ukrajine však už trvá dlhšie ako prvá svetová vojna, upozornil americký denník The New York Times.
Vo svojom článku poukázal na paralely medzi oboma konfliktmi, medzi ktoré patria krvavé straty aj premeny spôsobu vedenia vojny pod vplyvom technológií. Podľa mnohých Ukrajincov sa však vojna v skutočnosti začala už v roku 2014, keď ruské vojská obsadili Krym.
Počet padlých ruských vojakov môže presahovať pol milióna
Vo vojne už zahynulo najmenej 226 055 ruských vojakov, uviedla dnes ruská redakcia BBC, ktorá spolu s nezávislým portálom Mediazona analyzuje verejne dostupné zdroje a padlých vojakov identifikuje. Viac ako 200 z nich boli iba 18-roční mladíci.
Skutočné straty budú podľa BBC pravdepodobne výrazne vyššie, ako možno zistiť z otvorených zdrojov. Vojenskí odborníci naznačujú, že analýza ruských cintorínov, vojnových pamätníkov a nekrológov môže zachytávať iba 45 až 65 percent skutočného počtu obetí.
Reálny počet padlých ruských vojakov sa tak podľa BBC môže pohybovať od 347 776 do 502 344. Toto číslo by sa ešte zvýšilo po započítaní zabitých bojovníkov zo separatistických útvarov na východe Ukrajiny a severokórejských vojakov.
Kyjev hovorí o desiatkach tisíc padlých vojakov
Ukrajina sa rozsiahlej ruskej vojenskej invázii bráni už viac ako štyri roky. Moskva vlastné vojenské straty prakticky nezverejňuje, Kyjev tak robí iba zriedkavo.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom februára uviedol, že od vpádu ruských vojsk do krajiny vo februári 2022 zahynulo približne 55-tisíc ukrajinských vojakov. Veľký počet bojovníkov je podľa neho nezvestný.
Vojna si vyžiadala aj tisíce civilných obetí
Vo vojne prichádzajú o život aj civilisti. Monitorovacia misia OSN pre ľudské práva na Ukrajine od začiatku ruskej invázie potvrdila smrť najmenej 15 850 civilistov vrátane stoviek detí.
Prevažnú väčšinu zabitých alebo zranených civilistov misia eviduje v oblastiach pod kontrolou ukrajinskej vlády, na ktoré útočí ruská armáda.
