WASHINGTON – Spojené štáty pripravujú v Poľsku rokovanie o budúcnosti NATO, za stôl však nepustia ani niektorých zo svojich najvýznamnejších spojencov. Pozvánku nedostali Veľká Británia, Francúzsko ani pobaltské štáty. Washington si vybral iba šesť európskych krajín, s ktorými chce diskutovať o ďalšom smerovaní Aliancie. Neformálny „klub“ už medzi niektorými spojencami vyvoláva otázky, podľa jeho účastníkov však nemá NATO nahrádzať ani rozdeľovať.
V Poľsku sa má v októbri uskutočniť ďalšie rokovanie neformálnej skupiny spojencov, ktorú vedie námestník amerického ministra obrany pre politiku Elbridge Colby.
O pripravovanom stretnutí ako prvý informoval server Politico s odvolaním sa na šesť diplomatov oboznámených s jeho prípravou.
Za rokovací stôl zasadnú predstavitelia Poľska, Nemecka, Holandska, Nórska, Švédska a Fínska spolu so Spojenými štátmi.
Ide o formát známy ako Bergen Group. Jeho názov pochádza z nórskeho Bergenu, kde sa uskutočnilo prvé podobné stretnutie.
Rovnaká zostava krajín už absolvovala dve kolá rozhovorov.
Briti a Francúzi zostali za dverami
Pozornosť však vzbudilo predovšetkým to, kto na zozname chýba.
Pozvanie nedostala Veľká Británia ani Francúzsko, teda dve európske jadrové mocnosti a zároveň stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN.
Mimo zostali aj Estónsko, Lotyšsko a Litva, hoci pobaltské krajiny patria vzhľadom na veľkosť svojich ekonomík medzi štáty, ktoré na obranu vynakladajú mimoriadne vysoký podiel svojich rozpočtov.
Estónska vláda už potvrdila, že krajina pozvánku nedostala. Premiér Kristen Michal zároveň zdôraznil podstatnú okolnosť: nejde o oficiálne rokovanie NATO, ale o užší konzultačný formát vedený Spojenými štátmi.
Pozvánku nedostalo ani Slovensko. To však samo osebe neznamená jeho osobitné vyradenie – Bergen Group tvorí iba šesť európskych štátov a mimo nej zostáva väčšina z 32 členov Severoatlantickej aliancie.
„Robíme všetko, čo sa od nás žiada“
Výber účastníkov napriek tomu vyvolal medzi niektorými spojencami nevôľu.
„Robíme všetko, čo sa od nás žiada,“ povedal Politicu predstaviteľ jednej z nepozvaných krajín.
„Snažíme sa pochopiť, aké sú kritériá a aký je účel týchto stretnutí. Zatiaľ nám toho veľa oznámeného nebolo,“ dodal.
Ďalší diplomati podľa Politica upozorňujú na riziko, že by Washington mohol začať rozdeľovať spojencov podľa toho, ako vyhovujú americkým predstavám o budúcnosti Aliancie.
Niektorí európski spojenci sa podľa Politica obávajú, že vytváranie podobných úzkych formátov by mohlo NATO postupne rozštiepiť na dve skupiny – krajiny, s ktorými Washington rokuje o kľúčových otázkach, a ostatných členov Aliancie.
Biely dom na otázky Politica nereagoval a Pentagón sa k pripravovanému rokovaniu odmietol vyjadriť.
Prečo práve týchto šesť krajín?
Určité vysvetlenie už skôr ponúkol samotný Colby.
Po prvom stretnutí Bergen Group uviedol, že do formátu boli vybraní spojenci, ktorí rýchlo napĺňajú nové záväzky v oblasti výdavkov na obranu, majú dostatočnú vojenskú a ekonomickú kapacitu a sú pripravení prejsť od slov ku konkrétnym krokom.
Práve Poľsko, Nemecko, Holandsko a severské krajiny majú podľa americkej predstavy zohrávať významnú úlohu pri postupnom presúvaní väčšej zodpovednosti za konvenčnú obranu Európy z Washingtonu na samotných Európanov.
Colby dlhodobo presadzuje názor, že európski členovia NATO musia prevziať väčšiu časť bremena vlastnej obrany.
Nie konkurencia pre NATO
Jeden z diplomatov krajín zapojených do Bergen Group však odmietol interpretáciu, že Washington vytvára akési nové NATO vo vnútri NATO.
Úlohou skupiny podľa neho nie je prijímať rozhodnutia namiesto ostatných spojencov.
Šesť krajín má skôr pripravovať návrhy a konkrétne riešenia, ktoré by sa následne mohli dostať na rokovanie všetkých členov Aliancie.
Jeden z diplomatov označil tento formát za možný „motor transformácie“ NATO.
Tento rozdiel je podstatný.
O zásadných otázkach Aliancie naďalej rozhoduje NATO prostredníctvom svojich spoločných orgánov. Každý členský štát vrátane Slovenska má svojho stáleho predstaviteľa v Severoatlantickej rade, ktorá je hlavným politickým rozhodovacím orgánom Aliancie.
Pobaltie výber nedramatizuje
Zaujímavá reakcia prišla z Litvy, ktorá patrí medzi nepozvané krajiny.
Prezident Gitanas Nausėda odmietol robiť zo situácie veľký konflikt.
Pripomenul, že do formátu bolo pozvaných iba šesť štátov, zatiaľ čo NATO má viac ako tri desiatky členov. Nevylúčil ani to, že sa Bergen Group v budúcnosti rozšíri.
Podľa Nausėdu preto zatiaľ nie je dôvod robiť z nepozvania Litvy problém ani ho spájať so stavom americko-litovských vzťahov.
Washington skúša nový spôsob rokovaní
Októbrové stretnutie v Poľsku tak bude sledované najmä preto, že ukáže, akú úlohu chce americká administratíva Bergen Group prisúdiť.
Pre niektorých diplomatov ide o praktický spôsob, ako v menšej skupine rýchlejšie pripraviť návrhy na reformu Aliancie. Iní sa obávajú, že vznik užšieho kruhu vybraných spojencov môže vytvoriť dojem rozdelenia na štáty, s ktorými Washington počíta viac, a tie ostatné.
Zatiaľ však platí, že Bergen Group nie je orgánom NATO a nemá právomoc rozhodovať za celú Alianciu.
A zo samotnej absencie pozvánky preto nemožno vyvodzovať, že Veľká Británia, Francúzsko, pobaltské krajiny či Slovensko prišli o svoje postavenie alebo práva v NATO.
