TOKIO - Japonská premiérka Sanae Takaičiová v pondelok vyjadrila ochotu viesť dialóg s Čínou, ktorá v rovnaký deň Tokio varovala pred „nezodpovednými krokmi“ a pohrozila dôraznou reakciou. Informovala o tom agentúra AFP
Takaičiová, ktorej Liberálnodemokratická strana (LDP) zvíťazila v nedeľňajších voľbách do dolnej komory parlamentu so ziskom 316 mandátov, na tlačovej konferencii ubezpečila, že Japonsko je otvorené rôznym formám dialógu s Čínou. „Už teraz si vymieňame názory a budeme v tom pokračovať, no vždy pokojne a vhodným spôsobom,“ povedala. Peking v pondelok Tokio varoval, že akékoľvek jeho nezodpovedné kroky budú mať za následok „rozhodnú odpoveď“.
Spor oboch krajín
Spor medzi oboma krajinami vypukol po vyjadreniach Takaičiovej z novembra 2025, že Japonsko by mohlo vojensky zasiahnuť v prípade útoku na samosprávny demokratický Taiwan. Čína si tento ostrov nárokuje ako súčasť svojho územia a neodmieta ani použitie sily na jeho anektovanie. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien v pondelok vyzval Japonsko, aby Takaičiovej výroky stiahlo, a upozornil na možné dôsledky „nezodpovedného konania“.
„Ak krajne pravicové sily v Japonsku zle vyhodnotia situáciu a budú konať nerozvážne, nevyhnutne sa stretnú s odporom japonského ľudu a dôraznou reakciou medzinárodného spoločenstva,“ upozornil Lin, ktorý v mene Číny opäť vyzval japonskú stranu, aby stiahla Takaičiovej vyhlásenia o Taiwane. V súvislosti s nimi Peking odrádzal svojich občanov od cestovania do Japonska, pričom poukazoval na zhoršujúcu sa bezpečnosť a prípady páchania trestnej činnosti voči čínskym občanom.
Kríza eskalovala v decembri 2025
Kríza eskalovala v decembri 2025, keď čínske vojenské lietadlá zamerali svoje radary na japonské stíhačky, čo viedlo Tokio k predvolaniu si čínskeho veľvyslanca. Peking vtedy údajne obmedzil aj vývoz vzácnych zemín do Japonska - ide o komoditu kľúčovú pri výrobe rôznych druhov tovarov - od elektromobilov po rakety.
V dôsledku napätých vzťahov s Pekingom v januári z Japonska odviezli dve populárne pandy. Čína využíva tieto zvieratá ako nástroj svojej zahraničnej politiky: pandy sú zvyčajne požičiavané iným krajinám na stanovené obdobie, často s podmienkami spolupráce alebo poplatkami. Ak sa politické vzťahy medzi krajinami zhoršia, Čína môže pandy odviezť alebo nepredĺžiť ich pobyt, čím symbolicky vyjadruje svoj nesúhlas a vyvíja diplomatický tlak.
