KODAŇ - Dánsko sa rozhodlo pre odvážny krok: umožní Ukrajine vyrábať zbrane priamo na svojom území. Moskva reaguje ostrou výstrahou – podľa ruskej diplomacie ide o nebezpečný precedens, ktorý by mohol premeniť vojnu na Ukrajine na otvorený konflikt medzi NATO a Ruskom.
Kodaň otvorila dvere ukrajinskému zbrojárstvu – Kremeľ zúri
Dánsko a Ukrajina uzavreli dohodu, ktorá môže podľa Ruska predstavovať novú etapu vojenskej eskalácie v Európe. Koncom júna sa tieto dve krajiny dohodli, že ukrajinské zbrojárske firmy budú môcť vyrábať zbrane priamo na dánskom území – mimo dosahu ruských rakiet a dronov. Informáciu priniesla verejnoprávna stanica Danmarks Radio.
Ruský veľvyslanec bije na poplach
Ruský veľvyslanec v Dánsku Vladimir Barbin obvinil Kodaň z priameho zasahovania do vojny na Ukrajine. „Dánsko poskytlo svoje územie, aby ukrajinská vojenská výroba mohla prebiehať mimo dosah ruských ozbrojených síl. Netají sa tým, že zbrane vyrobené v Dánsku budú nasadené proti Rusku,“ vyhlásil Barbin.
Podľa neho ide o „bezprecedentný krok“ medzi členskými štátmi NATO, ktoré sa doteraz oficiálne dištancovali od priameho zapojenia do vojnového konfliktu.
Cieľ: viacero ukrajinských zbrojárskych fabrík v Dánsku
Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen v rozhovore pre denník Berlingske prezradil, že vláda chce už v priebehu najbližších mesiacov pritiahnuť do krajiny tri až päť ukrajinských spoločností. Konkrétne by sa malo jednať o výrobcov bezpilotných lietadiel, pričom za vhodnú lokalitu označil napríklad Odense, kde už dnes funguje dánske vývojové centrum pre drony.
„Nestačí pozvať len jednu firmu. Mali by sme byť ambiciózni,“ vyhlásil Poulsen.
Dánsko pod drobnohľadom Moskvy
Podľa ruského experta a výskumníka Dánskeho inštitútu pre medzinárodné štúdie Flemminga Splidsboela nie je pochýb, že Kremeľ si danú dohodu zapíše „do čiernej knihy“. Moskva podľa neho takýto krok nenechá bez odozvy.
„Rusko už dávno vedie proti Dánsku kybernetickú vojnu. Po invázii v roku 2022 výrazne vzrástol počet útokov na dánske inštitúcie aj firmy,“ varuje Splidsboel. Dodáva, že štát sa musí pripraviť aj na iné formy sabotáží, ktoré nemusia zostať len v digitálnom priestore.
Ruská reakcia: kyberútoky aj sabotáž?
Odborník upozorňuje, že ruská odpoveď nemusí byť výlučne diplomatická. „Keď sú Rusi zatlačení do kúta, často siahajú po primitívnych nástrojoch – napríklad po fyzickej sabotáži,“ uzatvára Splidsboel.
Z dánskeho rozhodnutia sa tak môže stať geopolitická rozbuška. A Európa bude musieť počítať s tým, že v tejto vojne už nie je len divákom.
