LUXEMBURG - Európska komisia pochybila, keď odmietla sprístupniť textové správy medzi predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Rozhodol o tom Súdny dvor Európskej únie, čím otvoril cestu k väčšej transparentnosti pri uzatváraní očkovacích kontraktov. Prípad „Pfizergate“ tak môže vážne ohroziť dôveru občanov v európske inštitúcie.
Európska komisia sa ocitla v centre škandálu po tom, čo odmietla zverejniť textové správy medzi Ursulou von der Leyenovou a Albertom Bourlom týkajúce sa nákupu vakcín proti ochoreniu COVID-19. Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) rozhodol, že Komisia tým pochybila, a vyhovel žalobe novinárky Matiny Stevisovej z denníka The New York Times.
Novinárka požiadala Európsku komisiu na základe nariadenia o prístupe k dokumentom o sprístupnení všetkých textových správ, ktoré si medzi sebou vymenili von der Leyenová a Bourla v období od 1. januára 2021 do 11. mája 2022. "Komisia túto žiadosť odmietla s odôvodneným, že dokumenty, ktorých sa týka, nemá k dispozícii," opísal dnes súd EÚ s tým, že novinárka a NYT následne podali žalobu na Všeobecný súdny dvor EÚ, aby rozhodnutie komisie zrušil. "Tribunál svojím rozsudkom žalobe vyhovel a rozhodnutie komisie zrušil," informoval súd v tlačovom vyhlásení.
EK podľa vyhlásenia súdu „neposkytla hodnoverné vysvetlenie, ktoré by odôvodnilo neexistenciu držby požadovaných dokumentov. Okrem toho Komisia dostatočne neobjasnila, či boli požadované textové správy odstránené, a ak áno, či k odstráneniu došlo dobrovoľne alebo automaticky, alebo či bol mobilný telefón predsedníčky medzičasom nahradený.“
Politické následky
Tento verdikt môže mať zásadný dopad na budúcu prax európskych inštitúcií v oblasti transparentnosti. Ak sa potvrdí, že textové správy politikov s predstaviteľmi súkromných spoločností patria medzi dokumenty verejného záujmu, môže to byť precedens, ktorý ovplyvní nielen očkovacie zmluvy, ale aj ďalšie strategické dohody uzatvárané v Bruseli.
Rozhodnutie súdu môže mať zásadný vplyv aj na vnímanie transparentnosti EK. Podľa portálu Politico môže mať významné dôsledky nielen na spôsob, akým najvyšší predstavitelia EÚ vedú rokovania za zatvorenými dverami, ale môže vrhnúť tieň aj na druhé päťročné funkčné obdobie von der Leyenovej. Oficiálne sa začalo 1. decembra 2024. Šéfka EK sa snaží udržať relevanciu svojej inštitúcie v období, keď v Európe silnie nacionalistická rétorika. Často je tiež kritizovaná za centralizáciu moci a za ústup od ekologických záväzkov.
Prípad Pfizergate je pre šéfku EK právne zložitý, keďže osobne schválila najväčší vakcinačný kontrakt EÚ v hodnote niekoľkých miliárd eur. Zároveň stojí na čele Európskej komisie, ktorá má dohliadať na dodržiavanie práva EÚ, vrátane princípov transparentnosti a zodpovednosti. Rozsudok preto podľa Politica poskytne politickú muníciu pre široké spektrum jej kritikov.
NYT v apríli 2021 odhalil osobné konzultácie o zabezpečení vakcín medzi von der Leyenovom a Bourlem, okrem iného aj prostredníctvom textových správ. EK pri zamietnutí prístupu k nim argumentovala, že je povinná poskytovať iba archivované dokumenty. SMS správy či podobné formy komunikácie podľa nej do tejto kategórie nespadajú a preto nemala povinnosť ich poskytovať.
Podľa dohody z mája 2021 sa EK zaviazala nakúpiť až 1,8 miliardy dávok vakcíny proti COVID-19; 900 miliónov dávok bolo objednaných okamžite s možnosťou ďalších 900 miliónov na roky 2022 a 2023. Okolnosti nákupu vakcín skúma aj Úrad Európskej prokuratúry (EPPO). Hlavná európska prokurátorka Laura Kövesiová v marci uviedla, že EPPO už vypočul niektorých úradníkov EK. Prebiehajúce vyšetrovanie EPPO odmietol komentovať. V samostatnom prípade súd EÚ minulý rok rozhodol, že EK neposkytla verejnosti dostatočný prístup k zmluvám na nákup vakcín proti COVID-19.
