Utorok8. október 2024, meniny má Brigita, zajtra Dionýz

Väznená nositeľka Nobelovej ceny z Iránu žiada o podporu proti útlaku žien

Narges Mohammadíová
Narges Mohammadíová (Zdroj: SITA/AP/Javad Parsa/NTB)

PARÍŽ - Väznená nositeľka Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadíová v pondelok vyzvala na medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo ukončiť útlak žien v Iráne.

Jej výzva - podľa agentúry AFP citovanej agentúrou TASR - prišla v čase, keď si občianska spoločnosť v Iráne pripomína druhé výročie začiatku protestného hnutia Ženy, život, sloboda vedeného ženami, ktoré sa zrodilo v reakcii na smrť mladej Kurdky Mahsy Amíníovej zadržanej mravnostnou políciou pre porušenie striktných pravidiel obliekania žien.

archívne video

Aké je spojenie medzi Hamasom a iránskym režimom? (Zdroj: X/Israel Defense Forces)

Mohammadíová vo svojom vyhlásení vyzýva ľudí na celom svete, aby sa vo veci Iránu angažovali. Osobitne sa obrátila na Organizáciu Spojených národov a apelovala na ňu, aby prestala mlčať pred útlakom a diskrimináciou žien zo strany teokratických a autoritárskych vlád, ktoré by mali by potrestané za "páchanie rodového apartheidu". Protesty vedené ženami vypukli v Iráne po tom, čo Amíníová 16. septembra 2022 zomrela vo väzbe. Protesty pokračovali celú jeseň i v zime, pričom otriasli režimom, ktorý ich však napokon brutálne potlačil.

Organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International uviedla, že bezpečnostné sily použili pri zásahoch proti demonštrantom útočné pušky a brokovnice. Podľa ľudskoprávnych aktivistov o život prišlo najmenej 551 ľudí. Podľa OSN boli ďalšie tisíce ľudí zadržané. Nad niekoľkými z nich súdy dokonca vyniesli tresty smrti.

Bojovníčka proti povinnému noseniu hidžábu a trestu smrti

Mohammadíová je známou bojovníčkou proti povinnému noseniu hidžábu a proti trestu smrti v Iráne. Väčšinu posledného desaťročia strávila vo väzení a opakovane držala protestné hladovky. Aj Nobelovu cenu za mier udelenú za rok 2023 museli v Osle prevziať jej deti, pretože Mohammadíová bola v tom čase vo väzení.

Skupina vplyvných žien z Iránu a Afganistanu vlani v marci pri príležitosti Medzinárodného dňa žien spustila kampaň za uznanie rodového (genderového) apartheidu ako trestného činu aj podľa medzinárodného práva.

V súčasnosti sa termín apartheid vzťahuje na systematickú diskrimináciu iných rasových skupín, nie pohlavia. Príkladom môže byť niekdajšia vláda bielej menšiny v Juhoafrickej republike. V medzinárodnom práve sa apartheid definuje ako neľudské konanie spáchané v rámci inštitucionalizovaného režimu systematického útlaku a nadvlády jednej rasovej skupiny nad inou rasovou skupinou alebo skupinami a spáchané s úmyslom tento režim udržať. Túto definíciu prijalo v roku 1973 OSN a je podporená aj Rímskym štatútom z roku 1998.

Viac o téme: PodporaŽenyVýzvaPrávaIránNarges Mohammadíová
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu