MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin podľa predbežných výsledkov zvíťazil v prezidentských voľbách a zaistil si ďalšie šesťročné funkčné obdobie. Ruská ústredná volebná komisia uviedla, že po sčítaní viac než 99 volebných obvodov získal Putin približne 87-percentnú podporu. Ďalší traja kandidáti skončili ďaleko za Putinom a na zisk prezidentského kresla nemali najmenšiu šancu. Ich kandidatúru pravdepodobne nikto nebral vážne a skôr Putinovi len pomohli zaistiť obraz legitimity volieb.
Prieskum agentúry Celoruské centrum pre výskum verejnej mienky (VCIOM), lojálnej Kremľu, predpovedal, že Putin môže vo voľbách získať až 82 percent hlasov. Predbežné výsledky však hovoria o rekordnom úspechu Putina. "Účasť je u nás prvýkrát rekordná, nebývalá, nikdy predtým taká nebola - 77,44 percenta," vyhlásila predsedníčka ústrednej volebnej komisie Ella Pamfilovová. Podľa agentúry Reuters hovorila Pamfilovová o postsovietskej histórii Ruska.
Druhé miesto podľa takzvaného exit pollu obsadí komunistický kandidát Nikolaj Charitonov (4,7 percenta), tretí Vladislav Davankov z parlamentnej strany Noví ľudia (3,6 percenta) a štvrtý líder nacionalistickej Liberálnodemokratickej strany Ruska (LDPR) Leonid Sluckij (2,5 %).
Nezávislí pozorovatelia a odborníci považujú prezidentské voľby v Rusku v roku 2024 za neslobodné a bez politickej konkurencie, keďže v nich nekandidoval žiadny predstaviteľ opozície. Traja kandidáti, ktorí buď otvorene podporujú alebo sa držia línie Kremľa, sú vnímaní ako uchádzači bez šance. Jediným možným kandidátom, ktorý sa otvorene vyslovil proti Putinovej politike – najmä proti pokračovaniu vojny s Ukrajinou -, bol Boris Nadeždin. Ústredná volebná komisia (ÚVK) ho však pre chyby v podpisových hárkoch odmietla zaregistrovať ako prezidentského kandidáta. Verdikt ÚVK potvrdil aj Najvyšší súd.
Nikolaj Charitonov
75-ročný veterán ruskej politickej scény je od roku 1993 poslancom Štátnej dumy a od roku 1998 je členom Komunistickej strany Ruskej federácie (KPRF). Je predsedom Výboru Štátnej dumy pre rozvoj Ďalekého východu a Arktídy a členom predsedníctva Ústredného výboru KPRF. Na prezidenta kandidoval už v roku 2004, keď skončil so ziskom 13,8 percenta hlasov na druhom mieste za Putinom.
Do roku 1990 bol členom miestnych zastupiteľstiev a v roku 1990 bol prvýkrát zvolený do parlamentu. Predtým bol členom Agrárnej strany. Je na sankčných zoznamoch EÚ a ďalších štátov kvôli podpore ruskej invázie na Ukrajinu.
Leonid Sluckij
56-ročný predseda nacionalistickej Liberálnodemokratickej strany Ruska (LDPR), na čele strany vystriedal v roku 2022 zosnulého dlhoročného šéfa strany Vladimira Žirinovského. Od roku 1999 zasadá v Štátnej dume, kde teraz pôsobí ako predseda zahraničného výboru. V roku 2018 sa stal ústrednou postavou škandálu okolo údajného sexuálneho obťažovania v parlamente, Sluckij obvinenia poprel a tiež etický výbor Štátnej dumy prípad odložil.
V roku 2022 zastupoval Rusko počas neúspešných mierových rokovaní s Ukrajinou po ruskej invázii. Podľa západných agentúr je významným podporovateľom zahraničnej, protizápadnej politiky Kremľa. Na západných sankčných zoznamoch je už od roku 2014. Počas jeho šéfovania LDPR bol do strany prijatý v USA predtým väznený ruský obchodník so zbraňami Viktor But, ktorý bol do Ruska vymenený v roku 2022 za americkú basketbalistku Brittney Grinerovú.
Vladislav Davankov
Posledné prieskumy mu prisudzovali šesť percent, no nakoniec získal len 4,2 percenta. Prezentoval ako kandidát, ktorý je pre čo najrýchlejšie ukončenie Putinovej „špeciálnej vojenskej operácie“, no podľa opozičných osobností bol skôr len "umelým produktom" prezidentskej administratívy. 40-ročný zástupca strany Noví ľudia je od roku 2021 poslancom Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, a podpredsedom Štátnej dumy.
Strana Noví ľudia existuje len od roku 2020, je síce niekedy označovaná za liberálnu stranu, proti Putinovi sa ale príliš nevymedzuje. Od decembra 2022 je strana na zozname protiruských sankcií Európskej únie, ktorými Brusel reaguje na ruskú inváziu na Ukrajinu.
