BALTSKÉ MORE – V regióne Baltského mora je situácia už dlhodobo oveľa viac napätá, ako inde v Európe. Už pred vojnou na Ukrajine boli vzdušný priestor aj medzinárodné vody pod prísnym drobnohľadom. V juhozápadnej časti Baltského mora sa totiž nachádza suverénne ruské územie, kde je vybudovaná vojenská základňa. Prelety nad touto oblasťou sú od tohto týždňa aj pod drobnohľadom švédskych síl v NATO.
archívne video
Švédsko sa stalo oficiálnym členom Severoatlantickej aliancie (NATO) v pondelok 11. marca 2024. Vojenské zoskupenie krajín na Severnej pologuli sa tak rozšírilo na celkový počet 32 členov. Už v deň vstupu do NATO zahájili Švédi akciu na ochranu vzdušného priestoru nad Baltským morom.
Kaliningrad
Radary NATO zachytili v pondelok ráno 11. marca neidentifikovateľné lietadlo, ktoré malo letieť Kaliningradu na pobreží Baltského mora smerom do Ruskej federácie. Informoval o tom Kyiv Post. Ruská vojenská námorná a letecká základňa Kaliningrad v Kaliningradskej oblasti je zo všetkých strán obklopená spojencami NATO. Toto územie sa nachádza na výbežku Litvy v juhovýchodnej časti Baltského mora. Každý pohyb lodného plavidla, alebo objektu vo vzduchu, ktoré opustilo túto základňu, je pod prísnm drobnohľadom. Inak tomu nebolo ani začiatkom tohto týždňa.
Dvakrát vo vzduchu
Do akcie na kontrolu medzinárodného vzdušného priestoru nad Baltským morom sa zapojil aj nový člen NATO, Švédsko. Centrum kombinovaných leteckých operácií NATO (CAOC) v nemeckom Uedeme vyslalo do vzduchu švédske stíhacie lietadlo JAS-39 Gripen s podporou belgickej F-16AM. Obidva stroje vyleteli z leteckej základne Šiauliai v Litve. Švédi identifikovali ruské vojenské lietadlo ako Tupolev Tu-134 "Crusty".
V ten istý deň vykonali Švédi ešte jednu leteckú akciu v rámci NATO. Nemecká základňa v Lielvarde (Lotyšsko) spozorovala cez radarový systém ďalší neznámy letiaci objekt nad Baltským morom. Nemci vyslali do vzduchu stíhačky Luftwaffe Eurofighter a Švédi opäť JAS-39 Gripeny. V tomto prípade išlo tiež o ruské lietadlo. Piloti ho identifikovali ako Antonov An 26 "Cash", ktoré používajú ruské letecké sily (VKS).
NATO opísalo túto vojenskú akciu ako "impozantnú demonštráciu hlbokej integrácie, ktorú dosiahlo švédske letectvo v rámci ochrany vzdušného priestoru nad Baltským morom v spolupráci s NATO Air Policing".
Spojenecké bojové lietadlá sú pravidelne vysielané do medzinárodného vzdušného priestoru, aby tu zachytili, identifikovali a sledovali ruské lietadlá letiace v blízkosti územia NATO. Pre Nemcov bola táto operácia druhou misiou od prevzatia misie Air Policing v Lielvarde 1. marca, zatiaľ čo belgické lietadlá boli od začiatku svojej misie na Šiauliai 1. decembra 2023 vyslané do vzduchu zhruba desaťkrát.
Reakcia ruskej strany
Rusko v utorok 12. marca opäť vzlietlo do medzinárodného vzdušného priestoru. "(Ruská) armáda použila bombardéry Tu-22M3, stíhačky MiG-31 vyzbrojené balistickým systémom Kinzhal a sprievodné stíhačky Su-30SM a Su-35S. Lietadlá s dlhým doletom ruských vzdušných a kozmických síl vykonávali pravidelné lety nad medzinárodnými vodami Baltského a Kaspického mora. Posádky MIG-31 cvičili tankovanie počas letu. Všetky lety sa uskutočnili v súlade medzinárodným právom pre využívanie vzdušného priestoru", uviedol veliteľ ruskej divízie letectva na veľké vzdialenosti, generálporučík Sergej Kobylaš.
Na záver doplnil, že piloti (ruského) diaľkového letectva pravidelne lietajú nad medzinárodnými vodami Arktídy, Severného Atlantiku, Čierneho mora, Baltského mora a Tichého oceánu.
