KYJEV - Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak včera uviedol, že akékoľvek rokovania o mierovom urovnaní konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom by boli podmienené prímerím a stiahnutím ruských jednotiek z ukrajinského územia. Situáciu sledujeme ONLINE.
Naživo z Ukrajiny
Po vyplávaní prvej lode s obilím z Odesy je ešte priskoro na oslavu, tvrdí Zelenskyj
ONLINE
22:00 Dnešný online sa skončil. Ďakujeme za pozornosť.
21:30 Tri ďalšie lode naložené obilím vyplávajú z Ukrajiny v piatok. Umožňuje to dohoda medzi Moskvou a Kyjevom, sprostredkovaná Tureckom a Organizáciou Spojených národov (OSN), ktorá ruší ruskú blokádu ukrajinského pobrežia. Vo štvrtok to oznámil turecký minister obrany Hulusi Akar, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra AFP. "Je naplánované, že zajtra vyplávajú od ukrajinského pobrežia tri lode," citovala ministra turecká tlačová agentúra Anadolu. Oznam prišiel deň po tom, ako prvá loď s ukrajinskými obilninami preplávala cez Istanbul (Bosporským prielivom) a pokračovala do cieľa, do Libanonu.
20:48 Kanada vyšle až 225 inštruktorov na výcvik ukrajinských vojakov vo Veľkej Británii. Prví inštruktori dorazia budúci týždeň, uviedla agentúra Reuters. Väčšina z nich bude z 3. práporu, kanadskej ľahkej pechoty princeznej Patricie so sídlom v Edmontone, Alberta. Informuje The Kyiv Independent.
20:11 Členovia Severoatlantickej aliancie (NATO) úzko spolupracujú so zbrojárskymi spoločnosťami, aby Ukrajina dostala viac dodávok zbraní a vojenského vybavenia a pripravila sa na dlhú vojnu s Ruskom. Vo štvrtok to pre tlačovú agentúru Reuters povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. "Poskytujeme veľa pomoci, ale musíme jej poskytovať ešte viac a byť pripravení na dlhé boje," povedal Stoltenberg v interview pre Reuters. "Preto teraz .... úzko spolupracujeme so zbrojárskym priemyslom, aby vyrábal a dodával viac rôznych typov munície, zbraní a vybavenia," spresnil. Spojené štáty a ďalšie západné krajiny začali v posledných mesiacoch dodávať Ukrajine vyspelejšie konvenčné zbraňové systémy. Napríklad mobilný raketový systém HIMARS má dlhší dolet a je presnejší.
19:23 Severné Macedónsko odovzdalo Ukrajine 4 lietadlá Su-25 Severné Macedónsko kúpilo tieto lietadlá od Ukrajiny ešte v roku 2001. Informáciu priniesla Nexta.
18:41 Kanada posiela armádnych inštruktorov do Spojeného kráľovstva, kde budú Ukrajincov cvičiť pre boj proti ruským inváznym silám, oznámila v stredu kanadská ministerka obrany Anita Anandová. Správu priniesla vo štvrtok tlačová agentúra AP. Na prvé štvormesačné obdobie bude do Spojeného kráľovstva vyslaných 225 príslušníkov kanadských ozbrojených síl, dodala Anandová. Spolu s kolegami z Británie, Holandska a Nového Zélandu budú ukrajinských vojakov cvičiť pre boj proti ruským inváznym silám.
18:15 Spory za návrat turbíny pre plynovod Nord Stream 1, čo je podľa Moskvy príčinou obmedzovania dodávok plynu do Európy, sa stále nepodarilo vyriešiť. Rusko tvrdí, že potrebuje dokumenty, ktoré by potvrdili, že zariadenie nespadá pod západné sankcie voči Moskve. Ako uviedol ruský plynárenský koncern Gazprom, návratu turbíny bránia sankcie uvalené na Rusko zo strany Kanady, Európskej únie a Británie. Rovnako sa vyjadril hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "Gazprom by turbínu veľmi rád získal späť, nebol to však Gazprom, ktorý zaviedol sankcie," povedal na margo problému medzi Ruskom a Európskou úniou. Podľa Peskova sa ruská firma musí chrániť pred rizikom uvalenia sankcií.
17:45 Uvádza sa, že ozbrojené sily Ukrajiny zasiahli objekty okupantov v Novej Kachovke.Informáciu priniesla Nexta na sociálnej sieti.
16:59 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba kritizoval vo štvrtok ako "nespravodlivú" správu ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI). Kyjev podľa nej ohrozuje civilistov umiestňovaním vojakov bojujúcich proti ruskej invázii v obytných oblastiach. Informovala o tom agentúra AFP. "Toto správanie Amnesty International nie je o nájdení a oznamovaní pravdy svetu, ale o vytváraní falošnej rovnosti – medzi páchateľom a obeťou, medzi krajinou, ktorá ničí stovky a tisíce civilistov, miest a území, a krajinou, ktorá sa zúfalo bráni," uviedol Kuleba vo videu na sociálnej sieti.
15:24 Vyše 250 vojakov z Bieloruska sa zúčastní na veľkom ruskom vojenskom cvičení, ktoré sa začne koncom augusta. Príslušníci brigády mechanizovanej pechoty zo Západného vojenského okruhu v Bielorusku budú vyslaní na cvičenie Vostok 2022 (Východ 2022). Vo štvrtok o tom informovala bieloruská štátna tlačová agentúra BELTA, na ktorú sa odvolala agentúra DPA. Ruskí a bieloruskí vojaci mali naposledy spoločné vojenské cvičenie krátko pred inváziou Ruska na Ukrajinu, ktorú prezident Vladimir Putin spustil 24. februára. Toto cvičenie sa konalo v Bielorusku práve v čase zhromažďovania ruských vojakov popri ukrajinských hraniciach.
14:58 Osem ľudí prišlo o život a štyria sú zranení po štvrtkovom ruskom ostreľovaní vo východoukrajinskom meste Toreck v Doneckej oblasti. Terčom útoku bola autobusová zastávka. S odvolaním sa na tamojšieho gubernátora Pavla Kyrylenka o tom informovala agentúra AFP. Kyrylenko na sociálnej platforme Telegram uviedol, že ruské sily zasiahli zastávku mestskej verejnej dopravy, na ktorej čakalo na spoj množstvo ľudí. Medzi zranenými sú podľa jeho slov aj tri deti. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak útok podľa denníka The Guardian označil za ďalší teroristický čin Ruska. Apeloval na ďalšie krajiny, aby Ruskú federáciu vyhlásil za štát, ktorý podporuje terorizmus. To by znamenalo ďalšie sankcie voči Moskve.
14:31 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtkovom prejave na nórskom ostrove Utöya vyhlásil, že vojna na Ukrajine je pre Európu najnebezpečnejším obdobím od druhej svetovej vojny. Zdôraznil tiež, že NATO a jeho spojenci nesmú Rusku dovoliť zvíťaziť a preto budú možno ešte dlhý čas musieť podporovať Kyjev dodávkami zbraní a ďalšou pomocou. "Je v našom záujme, aby tento typ agresívnej politiky nedosahoval úspech," vyhlásil šéf NATO, ktorý bol v rokoch 2005-2013 nórskym premiérom. "To, čo sa deje na Ukrajine, je hrozné, ale oveľa horšie by bolo, keby došlo k vojne medzi Ruskom a NATO," dodal.
14:02 Bývalý nemecký kancelár Schröder, naklonený Kremľu, povedal, že Rusko je otvorené rokovaniam. Gerhard Schroeder, priateľ ruského diktátora Vladimira Putina, povedal pre týždenník Stern a televízne stanice RTL/ntv, že Rusko chce "vyjednané riešenie" vojny na Ukrajine. Uviedol to The Kyiv Independent.
13:30 Ukrajinská armáda porušuje medzinárodné právo a ohrozuje civilistov tým, že si vytvára základne a manipuluje so zbraňami v obývaných oblastiach. Vo štvrtok na to upozornila ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI). Informuej o tom agentúra AFP.
Generálna tajomníčka AI Agnes Callamardová konštatovala, že brániť svoju krajinu nezbavuje ukrajinskú armádu povinnosti dodržiavať medzinárodné humanitárne právo. Zdôraznila, že jej taktiku neospravedlňujú ani nevyberané útoky ruských síl. Obytné štvrte, kde si ukrajinskí vojaci urobili základne, sú podľa správy AI vzdialené niekoľko kilometrov od frontových línií, pričom existovali aj alternatívne riešenia, ktoré by neohrozovali civilistov. Vojaci navyše nevyzvali obyvateľov na evakuáciu napriek tomu, že začali útočiť na ruské sily, ktoré paľbu opätovali.
10:57 Hraničnými priechodmi prešlo na Slovensko v stredu z Ukrajiny 2917 osôb. Z toho bolo 751 mužov, 1528 žien a 638 detí. O dočasné útočisko požiadalo 146 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hranicu počas stredy 3241 osôb. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva vnútra SR Zuzana Eliášová. "Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 27 policajtov, 19 hasičov, 77 colníkov, 83 vojakov, 34 dobrovoľníkov a 28 zamestnancov migračného úradu," priblížila Eliášová.
06:16 Ukrajina hľadá príležitosť, ako si pohovoriť priamo s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to povedal v rozhovore s novinármi zo South China Morning Post. Zelenskyj tiež vyzval Čínu, aby využila svoj politický a ekonomický vplyv na Rusko na ukončenie bojov. Informovala o tom ruskojazyčná verzia spravodajského webu BBC.
"Rád by som sa porozprával priamo. So Si Ťin-pchingom som hovoril raz, a to pred rokom. Od začiatku rozsiahlej agresie 24. februára oficiálne žiadame o rozhovor, ale s Čínou sme zatiaľ žiadny rozhovor neviedli, aj keď si myslím, že by bol užitočný," cituje Zelenského BBC.
Misia OSN bude zbierať fakty o útoku na väznicu na Ukrajine
Generálny tajomník OSN António Guterres v stredu oznámil, že vytvorí misiu, ktorej úlohou bude zistiť fakty a odhaliť pravdu o útoku na väznicu v Kremľom ovládanom meste Olenivka na východe Ukrajiny. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. Z bombového útoku, pri ktorom minulý týždeň zahynuli desiatky ukrajinských vojnových zajatcov, sa navzájom obviňujú Kyjev a Moskva. "Dostali sme od Ruskej federácie aj od Ukrajiny žiadosti o vyšetrovanie," povedal Guterres na tlačovej konferencii.
"Rozhodol som sa zriadiť v súlade s mojimi kompetenciami a právomocami misiu na zhromažďovanie faktov," pokračoval Guterres s tým, že nemá právomoc vyšetrovať trestné činy. Podmienky misie sa spresňujú a ako šéf OSN doplnil, dúfa, že Rusko a Ukrajina sa na nich dohodnú. "Dúfame, že obe strany nám umožnia prístup a poskytnú všetky údaje, ktoré sú potrebné na objasnenie toho, čo sa stalo," povedal Guterres. Informoval tiež, že hľadajú "do tímu misie kvalifikovaných, nezávislých ľudí".
Pri útoku na väznicu v Olenivke zahynulo vyše 50 ľudí. Moskva tvrdí, že medzi mŕtvymi boli príslušníci ukrajinských síl, ktorí sa vzdali po dlhých týždňoch obrany oceliarní Azovstaľ v Mariupole. Podnik vytrvalo bombardovali a ostreľovali ruské invázne jednotky. Ruské ministerstvo obrany obvinilo z útoku na väznicu Ukrajinu, pričom ho údajne mala podniknúť raketami dlhého doletu, ktoré dodal Washingtonom. Ministerstvo uviedlo, že išlo "odpornú provokáciu" s cieľom zabrániť ukrajinským vojakom, aby sa podvolili a rozprávali o vojnových zločinoch Ukrajincov. Kyjev však jednoznačne obvinil z útoku Rusko a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to označil za "úmyselnú masovú vraždu ukrajinských vojnových zajatcov".
Zelenskyj v prejave skritizoval globálnu bezpečnostnú architektúru aj Schrödera
Konfliktné situácie na Balkáne a okolo Taiwanu a potenciálne aj na Kaukaze sú dôsledkom nefunkčnej globálnej bezpečnostnej architektúry, vyhlásil v pravidelnom nočnom prejave dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Nepriamo kritizoval tiež styky bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Zelenskyj znovu obvinil Rusko z porušovania medzinárodného práva vedením agresívnej vojny proti Ukrajine. Svet dlho nechával Rusko, aby mu tieto prehrešky prechádzali - či už išlo o anexiu Krymu alebo zostrelenie boeingu malajzijských aerolínií nad Donbasom, uviedol prezident krajiny, ktorá od februára čelí ruskej invázii.
"Sloboda každého národa v Európe i inde vo svete je krehká. Túto krehkosť je možné ochrániť len spoločným postupom a aby to dlhodobo fungovalo, musí existovať účinná globálna bezpečnostná architektúra, ktorá zabezpečí, že žiadny štát sa už nikdy nebude môcť uchýliť k teroru voči inému štátu, "povedal Zelenskyj.
Bez toho, aby vymenoval, kritizoval Zelenskyj Schrödera, ktorý po svojej nedávnej ceste do Moskvy vyhlásil, že Rusko je ochotné vyjednávať o prímerí. "Je jednoducho nechutné, keď bývalí predstavitelia mocných štátov s európskymi hodnotami pracujú pre Rusko, ktoré proti týmto hodnotám bojuje," uviedol ukrajinský prezident.
