WASHINGTON/PEKING - Radosť z prvých teplých slnečných lúčov a končiacej zimy tento rok na severnej pologuli narušili prísne obmedzenia vychádzania kvôli koronavírusu. Podľa niektorých štúdií však môže teplejšie počasie v boji s pandémiou pomôcť, tak ako pomáha pri šírení iných ochorení dýchacích ciest, ako je chrípka alebo obyčajná nádcha, píše denník Financial Times.
"Na základe doterajších poznatkov to vyzerá, že sa vírus v teplejšom podnebí šíri horšie," uvádza Mohammad Sajad z virologického inštitútu univerzity v americkom Marylande. Vedec zistil, že hoci sa vírus môže šíriť kdekoľvek, najlepšie podmienky pre prenos medzi ľuďmi má pri nízkej vlhkosti vzduchu a medzi piatimi až 11 stupňami Celzia.
Túto tézu potvrdzujú aj štúdie odborníkov z univerzít v Pekingu, ktorí skúmali šírenie choroby v stovke čínskych miest. Dospeli k záveru, že "prenos COVID-19 značne znižuje vysoká teplota a vysoká vlhkosť vzduchu".
Viac informácií o koronavíruse nájdete aj na Facebooku
Koronavírus, ktorým sa do dnešného dňa nakazilo vyše 430.000 ľudí a ktoré si vyžiadal bezmála 20.000 obetí, najviac zasiahol oblasti medzi 30. až 50. rovnobežkou severnej šírky. Do tohto rozmedzie spadá väčšina Číny, Spojené štáty alebo juh Európy. Podľa vedcov z Marylande sa však tento pomyselný pás so stúpajúcimi teplotami presunie na sever Európy a do Kanady.
"Môžeme očakávať mierny pokles v nákazlivosti (vírusu) s teplejším, vlhšom počasím," súhlasí so svojimi kolegami epidemiológ Marc Lipsitch z Harvardskej univerzity, podľa neho však počasie šírenia vírusu neovplyvní natoľko, aby to pandémiu dôsledne spomalilo.
Pred prílišným optimizmom varuje aj štúdie vedeckých tímu z univerzít vo švajčiarskom Bazileji a švédskej Soľno. "Začiatok jari a leta môže vyvolať dojem, že sa (vírus) podarilo úspešne zastaviť. Počet nakazených potom ale môže vzrásť zase v zime 2020/2021," uvádzajú tamojší odborníci.
Podobne sa správala aj pandémia takzvanej španielskej chrípky v rokoch 1918 a 1919, u ktorej možno rozlíšiť tri vlny nákazy, rozdelenej niekoľkotýždňovom obdobiami relatívneho pokoja. Vedci nemôžu stopercentne určiť, prečo sa s teplejším počasím dá väčšina vírusov napádajúcich dýchacie cesty na ústup.
Jedným z dôvodov je však určite to, že hoci sa vírus v ľudskom tele najlepšie množí pri teplote 37 stupňov Celzia, okrem človeka lepšie prežíva pri teplotách omnoho nižších. Ľudia tiež v zimných mesiacoch trávia viac času pospolu v uzavretých miestnostiach a majú slabší imunitný systém, čiastočne kvôli nedostatku vitamínu D, ktoré získavame zo slnečného žiarenia.
