Pondelok, 27. september 2021. Meniny má Cyprián, zajtra Václav.

Fakty, ktoré boli desaťročia ukryté v minulosti: Rusi sú zodpovední za vypuknutie II. sv. vojny

Momentka z podpisu paktu. Nechýbal ani Stalin, ktorý si pripil na zdravie Hitlera.
Momentka z podpisu paktu. Nechýbal ani Stalin, ktorý si pripil na zdravie Hitlera.
Zdroj: Profimedia
21.08.2015 17:04

BRATISLAVA - Rusi sú spoluzodpovední za milióny obetí počas II. svetovej vojny. Aj vďaka Sovietskemu zväzu totiž pred 76 rokmi napadlo nacistické Nemecko nášho severného suseda Poľsko, čím rozpútalo krviprelievanie, ktoré nemalo dovtedy v dejinách ľudstva obdobu. Propaganda komunistov sa snažila v 20. storočí svoju vinu poprieť. Pritom na začiatku vojny bolo fakticky spojencom Adolfa Hitlera nie z vypočítavosti, ale pretože chcelo spoločne s nacistami pokoriť demokratický, dekandentný a kapitalistický západ.


Slová Kremľa, ktoré sa dostali aj do učebníc dejepisu v Československu a ďalších štátov socialistického bloku o tom, že chcel Stalin iba získať čas, sa dnes ukazujú ako lož. Kým nemecké zločiny sú dobre zdokumentované a málokto o nich pochybuje, tie ruské akoby boli zamlčiavané dodnes . Spojenectvo zverského nacistického režimu so Sovietmi proti imperialistickému, kapitalistickému a prehnitému Západu z 23. augusta 1939 mal pritom ďalekosiahle následky pre celý svet.  

Všetky informácie pochádzajú z knihy, ktorá vyšla pred pár mesiacmi na Slovensku pod názvom Diablovi spojenci od Rogera Moorhousa.

  1. Pytačky v Moskve

Po tom, čo nacisti pripojili k Tretej ríši Rakúsko a vyhlásili Protektorát Čechy a Morava, iba málokto čakal, že sa Hitler zastaví. V Poľsku sa pripravovali na útok, vedeli totiž, že po odmietnutí rokovaní s Nemeckom o Gdansku nacistického vodcu rozzúrili do nepríčetnosti.  Netušili však, že sa práve v Moskve chystá niečo, čo ovplyvní životy miliónov z nich. Už po obsadení Československa sa začala meniť Stalinova zahraničná politika zbližovania sa s Hitlerom. Vysvetliť to mal britskému veľvyslancovi Staffordovi Crippsovi tak, že dochádza k novému rozdeleniu sveta. „ZSSR chce zmeniť starú rovnováhu. Anglicko aj Francúzsko ju chceli udržať. Aj Nemecko chcelo túto rovnováhu zmeniť. A táto túžba zbaviť sa starej rovnováhy vytvorila základ pre nový prístup k Nemecku.“

Podobnosť nacistického a boľševického režimu počas rokovaní o pakte Molotov-Ribbentrop naznačil aj nemecký negociátor Karl Schnurre. „Existuje jeden spoločný prvok v ideológiách Nemecka, Talianska a ZSSR. Odpor voči kapitalistickým demokraciám. Nemáme nič spoločné s kapitalistickým západom. Preto sa nám javí neprirodzené, aby socialistický štát stál po boku západných demokracií,“ argumentoval.

Sovieti videli v podpise paktu oslabenie Západu a tým aj vytvorenie možnosti pre ďalšie ľudové revolúcie. Stalin otvorene pakt obhajoval aj na verejnosti, keď priznal, že mu ide o svetovú nadvládu, keď príde správny čas. Nacistické Nemecko mu v tom malo výrazne pomôcť.

23. augusta prilieta do Moskvy minister zahraničných vecí Ribbentrop, ktorého vítajú na letisku vlajky s hákovým krížom, hymna Deutschland, Deutschland uber Alles a vrelé objatia súdruhov.

Už o pár hodín si na Hitlerovo zdravie a svetový mier pripíja aj samotný diktátor Stalin. Tajný dodatok, ktorý s Hitlerovým režimom dohodol, mu umožní v nasledujúcich mesiacoch zaútočiť na krajiny, ktoré budú ruskú traumu znášať až do rozpadu ZSSR.

 

  1. Rozdelené Poľsko

Už o pár týždňov sa o spojení dvoch nedemokratických štátov, ktoré si chcú rozdeliť moc na planéte na úkor západu, dozvie celý svet. 1. septembra útočí na Poľsko Nemecko. O dva týždne nato prichádza do zdecimovaného Poľska z východu útok Červenej armády.

Presne podľa textu paktu sa obe armády stretnú pozdĺž riek Narev, Visla-San. V Poľskom Breste sa obyvatelia stanú svedkami neobyčajného predstavenia. Po stretnutí nemeckého generála Guderiana a Rusa Krivošejna nasledujú priateľské objatia, výmena cigariet, podpichovanie aj spoločné pitky medzi nemeckými a sovietskými vojakmi. Nechýba ani vojenská prehliadka oboch armád. Zverstvá, ktoré budú nasledovať v najbližších mesiacoch a rokoch na oboch obsadených častiach Poľska, však majú dve tváre. Kým tie nemecké sú dobre zdokumentované, tie sovietske sa odtajnili až po páde režimu a na príkaz Gorbačova.

  1. Deportácie NKVD

V nemeckej časti bude dochádzať k etnickým čistkám, v tej ruskej k politickým. Obetiam to asi mohlo byť jedno.

Sovieti odvliekli z Poľska do gulagov vyše 1,5 milióna nevinných ľudí. Deportácie sa uskutočnili vo februári, apríli a júni 1940 a potom ešte v júni 1941. Úmrtnosť dosahovala vyše 30 percent. Telá ľudí, ktorí umierali počas strastiplnej štvortýždňovej cesty, väčšinou iba vyhodili z vagónov a zostali ležať popri trati. Veľká väčšina z tých, ktorí dorazia na miesto určenia, sa konca vojny nikdy nedožije. Aj masaker v Katyni popierali dlhé desaťročia a ospravedlnili sa za neho až pred pár rokmi. Masové vyvraždenie vojenskej elity, inteligencie a dokonca aj obyčajných úradníkov. Na základe paktu následne Sovieti obsadili Estónsko, Litvu, Lotyšsko a zaútočili na Fínsko. O rok neskôr už obsadili Moldavsko a časť dnešného Rumunska. Vo všetkých týchto krajinách prebiehali čistky vedené príslušníkmi tajnej služby NKVD. Státisíce deportovaných a tisíce mŕtvych, taký bol ich výsledok.

  1. Hospodárska a mediálna spolupráca

 

Oba štáty výrazne spolupracovali počas rokov 1939 - 1941 v oblasti hospodárstva. Nemci napríklad postavili pre Rusov bojový krížnik triedy Admirál Hipper s názvom Lützov. Sovieti po príchode lode do Leningradu ohlasovali tento krok ako významnú transakciu medzi oboma krajinami. Rusi v rámci hospodárskej spolupráce enormne profitovali zo zisku nemeckých vojenských technológií a dostali dokonca úver vo výške 200 miliónov mariek. Naopak Sovieti sa zaviazali dodať priemyselný tovar vo výške 120 miliónov mariek a nerastné suroviny za 180 miliónov mariek. Ďalšie detaily rozpísal v knihe Diablovi spojenci Roger Moorhouse.

Fakty, ktoré boli desaťročia

Zaujímavé je aj to, ako sa oba režimy vyrovnali s nenávisťou voči sebe. Ich propagandy si našli nového spoločného nepriateľa - demokratický západ.

Cenzúra pracovala na plné obrátky tak v Goebbelsovej mediálnej mašinérii, ako aj v boľševickom Rusku. Filmy, ktoré boli namierené proti novému spojencovi, boli stiahnuté z kín a zakázané. Napríklad Profesor Mamlock a Rodina Oppenheimovcov  - drámy opisujúce nacistické prenasledovanie Židov. Najznámejší prípad čistiek propagandy bolo dielo Alexander Nevskij od Sergeja Ejzenštejna, ktorý do stiahnutia videlo 23 miliónov Rusov.

Z nemeckej tlače zase na oplátku zmizli zmienky o židoboľševizme, barbarskom komunizme a posmievanie sa zo životného štýlu Rusov.

Aj Nemci však mali film, ktorý bol zakázaný v septembri 1939. Dielo s názvom Friesennot zobrazoval brutálnu perzekúciu obyvateľstva nemeckej dediny po útoku Červenej armády. Vznikli aj nové nemecké filmy, ktoré vykresľovali Sovietov v pozitívnom svetle. Priamo na pokyn Goebbelsa vznikla takto aj snímka Bismarck, či Der Postmeister, nakrútený na motívy Puškinovej poviedky.  Ďalšie detaily fungovania propagandy sa dočítate v knihe Diablovi spojenci od Rogera Moorhousa.

Všetko sa vrátilo do starých koľají  22.júna 1941, všetky dohody padli. Sovieti sa vďaka nemeckému útoku dostali opäť do tábora Spojencov, aj keď Stalin tomu nemohol uveriť. Dokonca vydal nariadenie, aby sa jeho vojaci nebránili. Do poslednej chvíle si totiž myslel, že informácie o invázii sú dielom britskej propagandy.

Po vojne sa územie Sovietskeho zväzu, ktoré malo pred vojnou, niekoľkonásobne zväčšilo. Keď si odmyslíme obrovské ľudské obete v Rusku, tak zjednodušene povedané, ako jediný štát rozšíril vďaka vojne svoje územie.  Ako štartovacia čiara im slúžila práve dohoda Molotov-Ribbentrop, ktorá určila sféru vplyvu ZSSR v Európe. Tá sa rozšírila a vydržala až do rozpadnutia ZSSR, ktorého zašlú slávu chce súčasná moc v Moskve obnoviť.


Galéria

Momentka z podpisu paktu.

Nástroje k článku



ZDROJ: Topky.sk, vrr
FOTO: profimedia.sk

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články