BRATISLAVA - Nedeľné prvé kolo francúzskych prezidentských volieb vyhral socialistický kandidát François Hollande (57), ktorý doterajšieho pravicového prezidenta Nicolasa Sarkozyho predbehol o 1,55 percenta hlasov. Či sa mu podarí obstáť aj v druhom kole, nie je ešte úplne isté. Za mienku však už teraz stojí fakt, že hlavou štátu sa možno stane kedysi nenápadný muž, ktorý robil obyčajného hovorcu strany. Tak ako Erik Tomáš (36), ktorý by sa zo šéfa tlačového odboru strany Smer mohol prepracovať až na štátneho tajomníka. A ktohovie, kde skončí jeho kariéra.
François Hollande, ktorý sa narodil v roku 1954 vo francúzskom Rouen, je vyštudovaný právnik. Z predchádzajúceho vzťahu má štyri dospelé deti: Thomasa, Clémence, Juliena a Floru. V súčasnosti žije s novinárkou Valérie Trierweilerou.
Okrem lokálnych mandátov pracoval v rokoch 1994 - 1995 ako tajomník Socialistickej strany, ekonomická sekcia, 1995 - 1997 hovorca, tajomník Socialistickej strany, sekcia tlače a 1997 - 2008 bol členom národného centra a prvým tajomníkom Socialistickej strany. Medzitým v roku 1999 pôsobil aj ako poslanec v Európskom parlamente.
"Keď som v 96-tom počas štúdia v Paríži robila s Hollandom rozhovor, bol ešte hovorcom socialistov," zaspomínala si na Facebooku poslankyňa KDH Jana Žitňanská. Jeho súčasná pozícia sa však s predchádzajúcou nedá porovnať. Vyzerá to tak, že 6. mája, kedy sa bude konať druhé kolo prezidentských volieb, siahne aj na post hlavy štátu.
Voličov má o tom presvedčiť jeho 60-bodový manifest, ktorý zahŕňa:
- podporu zamestnanosti - 60-tisíc nových pracovných miest v školstve do piatich rokov, 150-tisíc nových miest pre mladých
- zníženie platov ministrov a prezidenta o 30%,
- zastavenie rastu DPH a väčšie zdanenie bánk a korporácií,
- reguláciu cien nájmov, vody, elektriny a plynu,
- zníženie veku odchodu do dôchodku zo 62 na 60 rokov pre ľudí, ktorí začali pracovať v 18 rokoch a prispeli nevyhnutným počtom rokov do dôchodkového systému.
Hollandemu vyčítajú hlavne jeho neskúsenosť, čo by mohlo znamenať pre úniu menšiu stabilitu, a to je nepriaznivá správa aj pre trhy. Súčasný prezident Sarkozy zase tvrdí, že pošle krajinu do bankrotu, rovnako ako aj zahraničie, ktoré si nemyslí, že za danej situácie je vhodné zvyšovať rozpočtové výdavky na ďalšie desaťtisíce miest vo verejnej správe. Priazeň voličov však svedčí v jeho prospech. Odhady druhého kola zatiaľ ukazujú, že by v ňom Hollande mal poraziť Sarkozyho s pomerom 54 ku 46 percentám hlasov.
Ako sa zdá, ani vo svete politiky nie je nič nemožné. Príklad z Hollandeho by si mohol zobrať aj Erik Tomáš, bývalý redaktor televízie Markíza a denníka Plus jeden deň, ktorý sa zo šéfa tlačového odboru strany Smer chce presunúť na ministerstvo vnútra ako štátny tajomník.
„Pravdou je, že som dostal zaujímavú ponuku pokračovať vo svojej kariére už v politickej línii. Ale zároveň je tu aj silné želanie vedenia strany, aby som ešte určitý čas riadil komunikáciu a mediálnu stratégiu. Môžem potvrdiť, že budem riaditeľ komunikačného odboru Úradu vlády,“ vyhlásil Tomáš koncom marca pre denník Sme. Polepšil by si tak nielen platovo, keďže štátni tajomníci podľa majetkových priznaní zarábajú od 3 000 eur mesačne, ale zároveň by to mohol byť veľmi slušný odrazový mostík k ďalšiemu pôsobeniu vo vrcholovej politike.
