MOSKVA - Na vojne s Iránom najviac prerobia tí, ktorí k nej mieria, a zarobia naopak odporcovia konfliktu, vrátane ruského režimu. Uviedol to dnes ruský denník Kommersant.
Sám fakt obnovenia dialógu s Teheránom nemôže slúžiť ako meradlo pokroku v urovnaní konfliktu, poznamenal denník o ceste delegácie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) do Iránu. Obe strany sú totiž odhodlané využiť dialóg k protikladným cieľom. Západ potrebuje rokovania na to, aby sa pokúsil presvedčiť Teherán zriecť sa obohacovania uránu. Irán hľadí na dialóg výlučne ako na možnosť medzinárodne legitimizovať svoj jadrový program. K ukončeniu obohacovania uránu Irán, spúšťajúci do prevádzky nové a nové jadrové zariadenia, nepristúpi. Ani pod hrozbou vojny.
Kto potom zarobí a kto prerobí na novom konflikte, ktorý sa stáva prakticky nevyhnutným?
Nech je to akokoľvek paradoxné, na vojenskom konflikte s Iránom silne prerobia tie štáty, ktoré sú na konflikt pripravené v najväčšej miere - Izrael, USA a ich európski spojenci. Naopak najväčšie dividendy získajú tí, ktorí teraz vyzývajú vyhnúť sa konfliktu za akúkoľvek cenu. Vrátane ruského režimu.
Po prvé, svetové ceny ropy vyletia nahor (ako sa už stalo v prípade Iraku) a zaistia príliv miliárd petrodolárov do ruského rozpočtu.
Po druhé, ukončenie iránskeho jadrového programu silami USA a ich spojencov zbavia Rusko hrozby, že sa pri ruských hraniciach objaví ďalšia jadrová mocnosť, bez toho, aby Moskva za to musela zaplatiť obrovskými škodami na svojej povesti, ktoré ponesú "vojnoví štváči".
Po tretie, vojna zvýši váhu Moskvy vo svete ako alternatívneho mocenského centra voči USA. Washington bude nútený sa oveľa viac starať o spoluprácu s Ruskom v Strednej Ázii a na Blízkom východe. Irán bude musieť zabudnúť na predchádzajúce krivdy, kvôli ktorým sa na Moskvu urážal.
A konečne, horúce udalosti na Blízkom východe budú nevyhnutne späté s dianím na ruskej vnútropolitickej scéne a poskytnú ďalšiu možnosť rečniť o pravej tvári USA.
Za takejto situácie prípadná nová mníchovská reč Vladimira Putina bude môcť zaznieť ako aktuálna odpoveď na "výzvy doby", napísal denník s poukazom na ostrú kritiku USA v Putinovom prejave na bezpečnostnej konferencii v Mníchove v roku 2007, označovanú za začiatok "novej studenej vojny".
