Nedokázal skryť slzy a dal priechod svojim emóciám.
BRATISLAVA - Najstarší finalista reality show TV JOJ VyVolení Milan Šakal Maruniak (49) v duši už takmer tridsať rokov skrýva bolestné tajomstvo. Vtedy totiž nedokázal zabrániť zbytočnej smrti dvojročného synčeka, ktorého zo sveta vlastnými rukami zniesla jeho krkavčia matka, Šakalova prvá manželka.
Na prvý pohľad tvrdý chlap o tejto hroznej tragédii vo vile nikdy nehovoril. Spomenul
ju až 1. novembra na Sviatok všetkých svätých. A za mŕtve dieťa zapálil sviečku...
Ani VyVolení nezabudli na tých, ktorí tento svet už opustili. Pálili sviečky, vilou zneli modlitby a tiché spomínanie na blízkych, ktorých už stratili. Vládla pokojná, ale smutná atmosféra a všetci sa ponorili do vlastných myšlienok. Ani jeden súťažiaci však neprežíval tento deň tak bolestivo ako Šakal. Prvýkrát spomenul svojho syna, o ktorom predtým nikto nevedel. Rozhovoril sa o tragédii, ktorá sa stala pred takmer tridsiatimi rokmi, keď navždy stratil svojho prvorodeného potomka. Zbytočnú a krutú smrť dvoj ročného chlapčeka zapríčinila Šakalova psychicky narušená manželka.
V záchvate zlosti chytila a odhodila dieťa tak nešťastne, že v tú chvíľu vydýchlo naposledy. Finalista sa dodnes nedokáže s tou to tragédiou zmieriť. „Veľmi ho ľúbim a chýba mi. Stále na neho myslím,“ zdôveril sa uplakaný Šakal.
A ako ďalej povedal, nemal ľahký osud: „Mal som tragický život, keď som mal začať žiť, umieral som. Stíhali ma veľké tragédie. Zakaždým, keď som sa začal zo života tešiť, prišla rana,“ priznal smutne. Prvý novembrový deň, keď sa mu vrátili spomienky na syna i nedávno zosnulú sestru, Šakala skutočne „zobral“.
Kľakol si na dvor do „dušičkového“ kruhu vytvoreného zo sviečok a kvetín a so slzami v očiach sa modlil. „Veľa ľudí, ktorých som mal rád, mi odišlo na jeseň a veľmi mi chýbajú. Neviem v sebe potlačiť to, čo normálni ľudia prejavujú plačom. Ja som vtedy nervóznejší,“ ospravedlňoval sa
Šakal na margo svojich nedávnych výstupov vo vile. Možno si Šakal myslel, že vo vile zabudne na tragické rany osudu a príde na iné myšlienky. Ako je však zrejmé, zatiaľ sa mu to nedarí...
Ani VyVolení nezabudli na tých, ktorí tento svet už opustili. Pálili sviečky, vilou zneli modlitby a tiché spomínanie na blízkych, ktorých už stratili. Vládla pokojná, ale smutná atmosféra a všetci sa ponorili do vlastných myšlienok. Ani jeden súťažiaci však neprežíval tento deň tak bolestivo ako Šakal. Prvýkrát spomenul svojho syna, o ktorom predtým nikto nevedel. Rozhovoril sa o tragédii, ktorá sa stala pred takmer tridsiatimi rokmi, keď navždy stratil svojho prvorodeného potomka. Zbytočnú a krutú smrť dvoj ročného chlapčeka zapríčinila Šakalova psychicky narušená manželka.
V záchvate zlosti chytila a odhodila dieťa tak nešťastne, že v tú chvíľu vydýchlo naposledy. Finalista sa dodnes nedokáže s tou to tragédiou zmieriť. „Veľmi ho ľúbim a chýba mi. Stále na neho myslím,“ zdôveril sa uplakaný Šakal.
A ako ďalej povedal, nemal ľahký osud: „Mal som tragický život, keď som mal začať žiť, umieral som. Stíhali ma veľké tragédie. Zakaždým, keď som sa začal zo života tešiť, prišla rana,“ priznal smutne. Prvý novembrový deň, keď sa mu vrátili spomienky na syna i nedávno zosnulú sestru, Šakala skutočne „zobral“.
Kľakol si na dvor do „dušičkového“ kruhu vytvoreného zo sviečok a kvetín a so slzami v očiach sa modlil. „Veľa ľudí, ktorých som mal rád, mi odišlo na jeseň a veľmi mi chýbajú. Neviem v sebe potlačiť to, čo normálni ľudia prejavujú plačom. Ja som vtedy nervóznejší,“ ospravedlňoval sa
Šakal na margo svojich nedávnych výstupov vo vile. Možno si Šakal myslel, že vo vile zabudne na tragické rany osudu a príde na iné myšlienky. Ako je však zrejmé, zatiaľ sa mu to nedarí...
