BRATISLAVA - Po politicky turbulentom lete, kedy Slovensko zažilo prvú veľkú vládnu krízu a škandál s eurofondami na ministerstve školstva, poslanci opäť zasadnú do parlamentu. Po prázdninách ich čaká veľa práce. Už pozajtra bude totiž opozícia vyslovovať nedôveru ministrovi práce Jánovi Richterovi.
Parlament by mal definitívne rozhodnúť o niekoľkých vládnych aj poslaneckých návrhoch. Napríklad o sérii opatrení, ktorými chce štát motivovať súkromných investorov, aby stavali nájomné byty či o štátnych cenách, ktoré by po novom mali udeľovať aj predseda vlády a predseda parlamentu. Plénum čaká aj množstvo nových vládnych návrhov, ktoré má posunúť do ďalšieho legislatívneho procesu.
VIDEO z prvej poprázdninovej schôdze parlamentu
Na poslancov parlamentu čaká 91 bodov programu.
Darina Gabániová zo Smeru-SD zložila poslanecký sľub a ujala sa mandátu. Urobila tak v úvode 19. schôdze Národnej rady (NR) SR. Nahradila Ľubomíra Jahnátka, ktorý je od 25. júla šéfom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
Odvolávanie Richtera
Vo štvrtok 7. septembra poslanci riadnu schôdzu prerušia mimoriadnou, na ktorej sa opozícia pokúsi o vyslovenie nedôvery ministrov práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi (Smer-SD).
Mimoriadna schôdza sa začne o 15:00. Zvolanie mimoriadnej schôdze iniciovali opozičné strany Sloboda a Solidarita (SaS), hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Sme rodina.
Ako vo štvrtok zdôraznila predsedníčka poslaneckého klubu za SaS Natália Blahová, sú presvedčení, že Richter je nekompetentný minister, ktorý permanentne a systematicky poškodzoval najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva a ak zostane vo funkcii, ohrozenie bude pretrvávať.
Pozrite si poslancov parlamentu na prvej poprázdninovej schôdzi
Predĺžená archivácia účtovníctva bude zrejme len v elektronickej forme
Podnikatelia budú musieť zrejme účtovné záznamy archivovať dvojnásobne dlhý čas oproti súčasnosti. Predpokladá to návrh novely zákona o účtovníctve, ktorý dnes posunuli poslanci NR SR do druhého čítania. Pozitívnou správou však je, že povinnosť archivovať účtovné doklady bude zrejme iba v elektronickej forme, ak vôbec. Minister financií Peter Kažimír totiž nie je ochotný podporiť zdvojnásobenie archivačnej lehoty dokumentov v papierovej podobe.
"To nejde, to sú obrovské peniaze. Máme čas, keď sa rozhodneme, posunieme tento zákon až na decembrovú schôdzu. Ale zhodnime sa, že do výborov toto vyriešime. A musí spolupracovať aj rezort vnútra, ktorý má na starosti spisovú službu štátu a podobne. V tomto prípade nemôžeme ísť princípom kolektívnej viny," povedal pri prerokúvaní návrhu zákona v prvom čítaní v parlamente. Návrh pritom predkladal jeho rezort. Kažimír však hovorí, že tento paragraf sa do návrhu dostal na základe žiadosti ďalších štátnych orgánov, ktorým sa mala zosúladiť premlčacia doba s dobou archivácie dokumentov.
Návrh pritom počíta s povinnosťou firiem od budúceho roka archivovať namiesto piatich rokov až desať rokov aj účtovné doklady, účtovné knihy a účtovné záznamy. V súčasnosti sa desaťročná archivačná doba aplikuje iba na účtovné závierky a výkazy vybraných údajov z účtovných závierok.
Okrem predĺženia obdobia archivácie je súčasťou navrhovanej novely, ktorej účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2018, aj možnosť pre novovzniknutú nástupnícku účtovnú jednotku zvoliť veľkostnú štruktúru na účely účtovania a vykazovania individuálnej účtovnej závierky. Navrhujú sa tiež úpravy na odstránenie technických problémov pri zmene právnej formy najmä účtovných jednotiek v oblasti školstva.
„Predmetom návrhu zákona sú aj úpravy v oblasti ukladania účtovných dokumentov do registra účtovných závierok pri zanikajúcej účtovnej jednotke a aj možnosť daňového úradu vyzvať účtovnú jednotku na odstránenie nedostatkov, ak účtovná jednotka neuložila účtovné dokumenty, nevyplnila všeobecné náležitosti správne, doručené podanie bolo neúplné alebo podľa nesprávneho vzoru,“ píše v predkladacej správe k návrhu ministerstvo financií. Novela má tiež zjednodušiť administratívu a účtovné postupy pre európske spoločnosti, ktoré premiestnia svoje sídlo na územie Slovenskej republiky. Súčasťou novely je aj zavedenie inštitútu osobitne závažného porušenia zákona o účtovníctve. Za opakované nevedenie účtovníctva by tak hrozilo zrušenie živnosti.
Cieľom návrhu novely colného zákona, ktorý poslanci taktiež posunuli do druhého čítania, je okrem iného zosúladenie miesta predloženia tovaru a výkonu colnej kontroly s príslušnými ustanoveniami Colného kódexu Únie, ustanovenie osobitnej úpravy o ručiteľskom vyhlásení pri ručení vo forme jednotlivej záruky podaného v elektronickej podobe, úprava podmienok nakladania s tovarom, ktorý bol zaistený alebo prenechaný v prospech štátu, ako aj ďalšie technické zmeny.
Poslanci v prvom čítaní schválili zmeny v spotrebných daniach
Návrhy na zmeny v sadzbách spotrebných daní z benzínu a nafty prešli v parlamente prvým čítaním. Poslanci dnes totiž odhlasovali, že návrh novely zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja prerokujú v druhom čítaní. Podľa návrhu sa má pritom zvýšiť základná sadzba dane za motorový benzín a naftu bez obsahu biopaliva a zároveň sa majú stanoviť podiely biopalív v benzíne a nafte, pri ktorých sa bude v nasledujúcich rokoch pre tieto pohonné látky uplatňovať zvýhodnená sadzba. Minister financií Peter Kažimír sa odvoláva na požiadavky Európskej únie.
Benzín bez pridaného biopaliva sa má podľa návrhu ministerstva po novom zdaňovať sadzbou 554 eur na tisíc litrov oproti súčasným 550,52 eura. Základná sadzba spotrebnej dane pre motorovú naftu bez biopaliva má zase stúpnuť zo súčasných 386,40 eura na tisíc litrov na 394 eur. Zvýhodnené sadzby sa výraznejšie meniť nemajú. Pri benzíne sa navrhuje jej zníženie o 50 centov na 514 eur na tisíc litrov a pri nafte má zostať bez zmeny na úrovni 368 eur.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2018 okrem ustanovení týkajúcich sa problematiky obchodovania s pohonnými látkami v daňovom voľnom obehu. Tie nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2018. Na účinnosť majú vplyv aj ustanovenia týkajúce sa daňového zvýhodnenia biopalív.
Kabinet schválil aj novelu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Cieľom je nastaviť zmeny systému označovania spotrebiteľského balenia cigár v prípade zmeny sadzby dane. Cieľom je aj doplnenie oslobodení od dane z tabakovej suroviny a vrátenia dane z tabaku v bezdymovom tabakovom výrobku odobratých ako vzorka alebo zničených colným úradom, či úprava sankcií ukladaných správcom dane za daňové delikty a priestupky. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2018 okrem vybraných ustanovení, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2018, resp. 1. júla 2018.
V praxi to podľa ministra financií Petra Kažimíra znamená ústupok v prípade cigár pri zmene spotrebnej dane, vďaka ktorému sa bude na nich za určitých okolností meniť kolok a nedopredané zásoby tak nebudú musieť byť zneškodnené. "Je to druh tovaru, kde je problém s obrátkovosťou. Pri dozore finančnej správe sa budú nahrádzať kolky pri zmene sadzby dane. Nebudú sa musieť zlikvidovať, ale pod daňovým a colným dozorom ich bude možné preceniť," povedal v utorok Kažimír.
Štát by mal zverejňovať všetky vratky DPH bez ohľadu na ich výšku
Prvé údaje o uplatnených nadmerných odpočtoch dane z pridanej hodnoty (DPH) by mala finančná správa zverejniť najneskôr v máji alebo júni budúceho roka. Mali by to byť údaje o vratkách DPH za prvý štvrťrok 2018. Predpokladá to návrh novely daňového poriadku, ktorý dnes posunuli poslanci do druhého čítania. Hoci podľa návrhu by mal sumu, od ktorej by sa mali vratky DPH zverejňovať, stanoviť rezort financií vyhláškou, podľa ministra financií Petra Kažimíra sa budú zverejňovať všetky nadmerné odpočty bez ohľadu na ich výšku.
Navrhovaná novela zákona o správe daní, teda spomínaného daňového poriadku, má tak priniesť zmenu inštitútu daňového tajomstva, okrem toho tiež zavádza index daňovej spoľahlivosti a ďalšie opatrenia proti daňovým únikom. Jedným z cieľov reformy daňového tajomstva je podľa ministerstva zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňovníkov. Už v súčasnosti zverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojej webstránke napríklad zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH, platiteľov DPH, či zoznam daňových dlžníkov a ďalšie. Tieto zoznamy prispievajú k lepšej informovanosti verejnosti, čo môže viesť k väčšej transparentnosti podnikateľského prostredia a v konečnom dôsledku pomôcť v boji proti daňovým únikom.
Podobný výsledok si rezort financií sľubuje aj od navrhovaného zoznamu daňových subjektov s výškou ich uplatneného nadmerného odpočtu, alebo dodatočne uplatneného nadmerného odpočtu. „Zverejňovanie týchto informácií môže zúžiť priestor pre podvody, pretože má platiť rovnaký princíp ako pri zverejňovaní zmlúv. Tam, kde je verejná kontrola, je obava z odhalenia protiprávneho konania jednoznačne vyššia. Zoznamy by mali mať teda aj psychologický efekt, pričom by slúžili ako ďalší nástroj pre verejnú kontrolu vykonávanú napr. tretím sektorom,“ uvádza rezort financií.
Ďalším opatrením, ktoré novela daňového poriadku prináša, je index daňovej spoľahlivosti. Jeho cieľom je vytvoriť objektívne, nezávislé a legálne hodnotenie daňových subjektov. „Inak povedané, finančná správa bude interne 'známkovať' firmy na základe toho, ako si plnia svoje daňové povinnosti. Opatrenie bude mať najmä motivačný a preventívny charakter. K tým, ktorí si svoje povinnosti plnia včas a riadne, bude finančná správa pristupovať inak ako k subjektom, ktoré si svoje povinnosti neplnia tak, ako majú,“ tvrdí ministerstvo.
Ďalšou zaujímavou témou novely zákona o správe daní je aj povinnosť pre všetkých živnostníkov komunikovať s finančnou správou iba elektronicky. Pôvodne mala táto povinnosť vzniknúť už k 1. januáru 2018, napokon po rokovaniach zainteresovaných strán bol termín účinnosti posunutý o pol roka na 1. júla 2018. V praxi tak budú musieť živnostníci daňové priznanie elektronicky prvýkrát povinne posielať až za rok 2018 v roku 2019.
Poslanci zároveň v prvom čítaní schválili aj návrh novely zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice. V tomto materiáli chce finančná správa zaviesť evidenciu tržieb v elektronickej registračnej pokladnici s on-line prepojením na finančnú správu. So samotným technickým riešením elektronickej evidencie tržieb by mal štát prísť do roka a je možné, že jej povinné zavádzanie bude postupné podľa rizikovosti jednotlivých sektorov.
