Francúzska filmová legenda Gérard Depardieu si dnes, 26. júna o 15:00 hod. prevezme vo Festivalovom parku v Trenčianskych Tepliciach ocenenie Hercova Misia.
Gérard Depardieu (1948) patrí k najvšestrannejším hereckým osobnostiam súčasnosti a v jeho filmografii nájdeme množstvo diametrálne odlišných postáv. Nerobí mu problémy psychologicky náročná dráma ani žáner komédie, presvedčivo stvárňuje ľudí na okraji spoločnosti i romantických milovníkov. Vždy sa snažil byť čo najprirodzenejší. „Keď si uvedomím, čo všetko sa dá dnes nafilmovať, že všetky zábery sú vďaka špeciálnym efektom a stále výkonnejšej technike možné, mám len jednu túžbu: pozorovať ľudí na ľudskej úrovni,“ zveril sa herec francúzskemu týždenníku L´Express.
Inšpiráciou pre jeho všestranný herecký prejav i nasledujúci život mu mohlo byť aj jeho detstvo, keďže už ž odmalička mával problémy so zákonom a vo veku dvanásť rokov utiekol z domova a stopom prešiel celú Európu. K hraniu sa dostal vďaka priateľovi, ktorý v Paríži študoval herectvo. Začínal v populárnom divadle Cafe de la Gare, kde pôsobili aj Patrick Dewaere a Miou-Miou. Spočiatku stvárňoval úlohy problematických mladíkov, ale rýchlo sa ukázala jeho výrazová tvárnosť. Po niekoľkých menších úlohách ho v roku 1974 obsadil Bertrand Blier do odvážnej komédie Buzíci. Presvedčivým stvárnením bizarného čudáka a flákača na seba Depardieu výrazne upozornil a odštartoval svoju filmovú kariéru.
Stvárnil mnoho zaujímavých postáv a spolupracoval s mnohými významnými režisérmi. Získal dvoch Cézarov pre najlepšieho herca. Prvého má z roku 1980 za nenapraviteľného sukničkára Bernarda vo filme Posledné metro (r. Francois Truffaut), kde si zahral s Catherine Deneuve. Druhého obdržal za postavu Cyrana z Bergeracu (1990) z rovnomennej snímky Jeana-Paula Rappeneaua, ktorá predstavuje obrovský úspech v jeho kariére. Film mal veľký ohlas u divákov i kritiky a Depardieu za neho získal nomináciu na Oscara, cenu pre najlepšieho herca na festivale v Cannes a množstvo ďalších medzinárodných ocenení. Výkon v romantickej komédii Zelená karta (r. Peter Weir, 1991), kde sa stretol s Andie McDowell, mu zasa priniesol Zlatý glóbus. V roku 1996 bol vyznamenaný najvyšším francúzskym titulom Rytier Rádu Čestnej légie.
Zahral si napríklad vo filme Bernarda Bertolucciho Novecento (1976), Marguerite Duras Baxter, Vera Baxter (1977) Francoisa Truffauta Žena odvedľa (1981), Andrzeja Wajdu Danton (1983), Alaina Corneaua Všetky rána sveta (1991), Ridleyho Scotta 1492: Dobytie raja. Detské publikum ho pozná najmä vďaka postave prerastného Obelixa z obľúbenej komiksovej série o Asterixovi a Obelixovi. Príležitostne sa venuje réžii. V roku 1984 debutoval komédiou Tartuffe a naposledy pôsobil ako herec a režisér v poviedkovom filme Paríž, milujem ťa (2006).
Gérard Depardieu je známy aj ako vášnivý vinár. Je spolumajiteľom renomovaného francúzskeho vinárstva v Condrieu a okrem Francúzska vlastní vinice v Španielsku, Alžírsku, Argentíne, Maroku a v Spojených štátoch.
