BRATISLAVA - Materstvo si predstavovala úplne inak, realita ju však poriadne zaskočila. Známa modelka Kristína Krajčírová otvorene prehovorila o vyčerpávajúcich začiatkoch, obavách o synov vývin aj o tom, že pre jeho správanie museli vystriedať až štyri škôlky. Do toho sa pridali aj nevyžiadané komentáre okolia a podozrenia na autizmus. Čo ukázala odborná diagnostika a ako vyzerá ich každodenný život?
Materstvo je pre mnohé ženy jednou z najkrajších životných skúseností. Nie vždy však vyzerá tak, ako si ho pred narodením dieťaťa predstavovali. Svoje o tom vie aj modelka Kristína Krajčírová, ktorá priznala, že pred príchodom synčeka nemala o každodennej starostlivosti takmer žiadnu predstavu.„Pred narodením syna som bola niekto, kto absolútne netušil, čo obnáša materstvo. Absolútne,“ priznala v markizáckom rozhovore v relácii Na káve.
Spočiatku očakávala, že ju potrápia najmä prebdené noci či bežné detské choroby. Postupne však zistila, že ich každodenný život je oveľa náročnejší, než si dokázala predstaviť. „Myslela som si, že všetky deti sú viac-menej rovnaké. Očakávala som, že problémom bude spánok a nejaké choroby, ale normálne pôjde do škôlky, normálne pôjde do školy a všetko bude v poriadku. A zistila som, že vôbec to tak nie je,“ opísala svoju skúsenosť. Každodenný kolotoč starostlivosti, neustály pohyb a minimum oddychu si postupne začali vyberať svoju daň. Kristína spočiatku netušila, že jej syn môže potrebovať odlišný prístup. Až pri kontakte s inými deťmi si začala všímať rozdiely.„Ja som bola stále v tom istom kolobehu. Proste stále od rána do noci, každý deň. Ja už som si veľakrát myslela, že to neskončí,“ priznala úprimne.
Zlom prišiel aj vďaka situáciám, keď videla, ako sa hrajú ostatné deti a ako odlišne reaguje jej syn. Jeho správanie si začalo všímať aj okolie, čo v nej postupne vyvolávalo ďalšie otázky. Namiesto podpory sa stretla aj s predčasnými závermi. Niektorí ľudia začali jeho správanie spájať s autizmom, hoci nemali k dispozícii odborné vyšetrenia. Kristínu zasiahlo najmä to, že si niekto trúfol vysloviť takúto domnienku na základe jedinej situácie či krátkeho videa. „A ja že, ako mi tu niekto môže dať takto diagnózu, že to je toto, keď niekto to musí sledovať niekoľko hodín až dní,“ opísala svoje pocity.
Sama pritom vedela, že potrebuje predovšetkým odpovede od odborníkov. So synom preto absolvovali diagnostiku u psychologičky, ktorá im priniesla viac jasno v tom, čo sa môže za jeho správaním skrývať. „Nemáme to ešte potvrdené, ale vyzerá to tak, že autizmus to nebude. Ale vyzerá to na oneskorený vývin, narušenú komunikačnú schopnosť a s veľkou pravdepodobnosťou ADHD,“ otvorene uviedla Kristína.
Náročné obdobie sa odrazilo aj na hľadaní vhodného predškolského zariadenia. Kristína priznala, že so synčekom museli meniť škôlku až štyrikrát. Pre mamu nebolo jednoduché zmieriť sa s tým, že nie všade dokázali jeho potreby prijať. „Myslela som si, že to pôjde ako po masle a zrazu, oni ho tam nechceli, v ďalšej sa naňho sťažovali. A ja som bola taká, že moje dieťa nechcú v škôlke,“ opísala bolestivé chvíle.
Obavy má aj o jeho bezpečnosť. Spomenula napríklad situáciu, keď sa jej syn na odrážadle vzdialil natoľko, že ho zastavila až cudzia pani pri križovatke. Aj takéto chvíle jej pripomínajú, aké náročné môže byť zvládanie každodenných situácií. Napriek všetkému sa snaží hľadať spôsoby, ako synovi čo najlepšie porozumieť a pomôcť mu napredovať. Jej príbeh zároveň pripomína, že rodičia detí s odlišnými potrebami sa môžu stretávať s nepochopením a unáhlenými súdmi.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%