Klimatológ Faško zo SHMÚ: Budúce generácie nám budú vytýkať nečinnosť. Zimy bez trvalého snehu zmenia našu krajinu

Máme pri pohľade na aktuálne klimatické dáta dôvod na obavy? Je čas prejsť od teoretizovania ku konkrétnym opatreniam?

Tohtoročné leto nám v súvislosti s udalosťami z predchádzajúcich rokov jednoznačne ukázalo, že nejde o náhodnú epizódu, ktorá okolo nás prehrmí a všetko sa vráti do pôvodného stavu. Ide o systémovú záležitosť. S takýmito situáciami sa budeme musieť vysporiadavať aj v budúcnosti. Prežiť tohtoročné leto v zdraví nebolo jednoduché pre ľudí, a to nehovorím o rastlinných ekosystémoch či zvieratách, ktoré trpeli ešte viac.

Aké konkrétne teplotné rekordy sme počas tohto leta zaznamenali?

Veľmi dôležitý bol vysoký počet dní s maximálnou dennou teplotou nad 35 °C. Extrém prišiel na konci júna a začiatkom augusta, keď teplota vzduchu na Slovensku počas piatich dní presiahla 40 °C. Pre porovnanie: do tohto leta sme mali historickú skúsenosť s teplotou nad 40 °C len z rokov 2007, 2013 a 2022 – dokopy išlo iba o štyri namerané hodnoty v histórii pozorovania. Teraz sme takýchto dní zažili päť počas jediného leta.

Budeme hranicu 40 °C prekonávať už každé leto?

V našich zemepisných šírkach nie je jednoduché dosiahnuť takúto vysokú teplotu. Kľúčovú úlohu zohralo extrémne sucho. V suchom prostredí dochádza k výraznému prehrievaniu zemského povrchu, od ktorého sa následne prehrievajú prízemné vrstvy vzduchu. Ak by bolo viac zrážok, energia by sa spotrebovala na výpar a vzduch by sa tak nezohrial. Sucho bolo hlavným spúšťačom tohto javu.

Rástli rekordne aj nočné teploty?

Áno, najmä na západnom Slovensku v teplých svahových zónach, ale aj na Záhorí. Keď pri určitých poveternostných situáciách fúka juhovýchodný vietor, vzduch v prízemnej vrstve sa v noci nemôže ochladzovať tak, ako keď je bezvetrie. Zaznamenali sme preto tropické noci, keď minimálna teplota vzduchu neklesla pod 25 °C.

Extrémne horúčavy často striedajú prudké búrky a lejaky. Je to priamy dôsledok klimatickej zmeny?

Jedným z hlavných prejavov klimatickej zmeny je práve pribúdanie extrémnych výkyvov počasia. Dlhotrvajúci slnečný svit a horúci vzduch najprv extrémne vysušia krajinu. Keď sa potom vytvoria podmienky na tvorbu oblačnosti, v teplom vzduchu je obsiahnuté obrovské množstvo vodných pár. Ich skondenzovanie vedie k mimoriadne výdatným búrkovým lejakom, ktoré často spôsobujú škody.

Ktoré oblasti boli poslednými búrkami zasiahnuté najviac?

Nedávno to bola juhovýchodná časť Bratislavy, kam búrkový systém postupoval z Rakúska na severovýchod. Následne podobný systém zasiahol juh stredného Slovenska, kde okrem lejakov zaznamenali aj veľmi silné nárazy vetra. Problémom je, že lokálne povodne vznikajú aj preto, lebo vysušený a tvrdý zemský povrch nedokáže nárazové množstvo vody prijať. Voda potom nekontrolovane odteká po povrchu do nižších polôh a spôsobuje škody.

Ktoré regióny Slovenska sú v súčasnosti najviac ohrozené suchom?

Sucho trvá na Slovensku s prestávkami už od konca roka 2025 a zasiahlo prakticky celé územie, možno s výnimkou najvyšších horských polôh. Najkritickejšia situácia bola v najteplejších oblastiach – na juhozápadnom Slovensku, na juhu stredného Slovenska a na Východoslovenskej nížine, kde dlhodobo chýbali zrážky.

Stane sa z tohto extrémneho sucha náš nový normál?

V posledných piatich rokoch pozorujeme striedanie dvoch extrémnych polôh. Buď je zrážok mimoriadne málo a čelíme dlhotrvajúcemu suchu, alebo je zrážok nadnormálne veľa, ako to bolo v roku 2023 či v druhej polovici roka 2024. Pohybujeme sa od jedného okraja k druhému a tieto obdobia trvajú veľmi dlho. Taktiež zažívame týždne, keď spadnú len nemerateľné úhrny zrážok.

Dokážu letné búrkové lejaky doplniť vlahu v prírode?

Každý drahocenný dážď prírode trochu pomôže, no búrková voda často odtečie bez väčšieho úžitku a narobí škody. V minulosti prevládali plošné, dlhotrvajúce dažde, ktoré pôda dokázala sať. Dnes v lete dominujú krátke a intenzívne búrky. Našou úlohou do budúcnosti musí byť naučiť sa túto vodu v krajine zachytávať a využívať.

Hrozí Slovensku v budúcnosti nedostatok pitnej vody pre bežnú spotrebu?

Záleží od konkrétneho zdroja. Oblasti ako Žitný ostrov, kde sú zásoby podzemnej vody dopĺňané prietokom Dunaja, problém nemali. Avšak v regiónoch závislých od povrchových zdrojov alebo plytších studní dochádzalo k vyschýnaniu korýt riek a poklesu podzemných vôd. Na mnohých miestach tak vznikal reálny problém s prístupom k vode.

Ako sa pod vplyvom otepľovania menia slovenské zimy?

Úbytok snehovej pokrývky je už veľmi nápadný. Aj keď sa bez snehu lepšie šoféruje, vlaha z topiaceho sa snehu nám potom kriticky chýba na jar. V minulosti bývalo sucho záležitosťou konca leta alebo jesene. Dnes sa objavuje už na jar, keď vegetácia potrebuje vodu na štart rastu. Taktiež miznú silné mrazy – napríklad na Orave či Spiši boli teploty pod -20 °C či -30 °C cez zimu bežné, dnes sú skôr raritou.

Ako bude vyzerať slovenská zima o 20 rokov?

Zimy budú mať skôr charakter, na aký sú zvyknutí ľudia na juhu Európy. Bude prevažovať dážď alebo mrznúce zrážky. Sneh síce padať bude, ale snehová pokrývka vydrží v nižších polohách len dva či tri dni a roztopí sa. Trvalá kumulácia snehu počas celej zimy bude veľkou výnimkou.

Čo je dnes z pohľadu klimatológov najväčšou neznámou?

Veľmi ma znepokojujú správy o rekordne teplej povrchovej vrstve morí a oceánov, ktoré tvoria dve tretiny povrchu Zeme. Teplota morskej vody a prípadná destabilizácia morských prúdov výrazne ovplyvňujú globálnu klímu. To, ako sa bude vyvíjať stav v oceánoch, bude mať priamy dopad aj na naše podnebie.

Ako sa musíme na túto novú realitu prispôsobiť?

Musíme prestať brať tieto zmeny ako prechodný stav. Vlny horúčav sa môžu v budúcnosti začínať už v máji a trvať s malými prestávkami až do septembra. Budeme musieť prispôsobiť naše žitie, pracovné procesy aj poľnohospodárstvo – zmeniť skladbu pestovaných plodín a lesných drevín. Rovnako musíme pomáhať zvieratám a ekosystémom, ktoré na takéto rýchle zmeny reagujú ťažko.

Aké Slovensko odovzdáme nasledujúcej generácii?

Naši následníci budú mať plné právo vytýkať nám nečinnosť. Hoci sme informácie mali, reálne kroky sme odkladali. Keby sme konkrétne opatrenia urobili pred desaťročiami, nemali by sme dnes také obrovské škody. Nastupujúca generácia bude musieť tieto problémy aj finančne zatiahnuť, takže si nie som istý, či na nás budú spomínať v dobrom.

Zaujíma vás, ako klimatické zmeny, ochrana prírody či udržateľné riešenia ovplyvňujú náš každodenný život? Viac zaujímavých tém, odborných pohľadov a inšpiratívnych rozhovorov prináša relácia Pravda o klíme. Jednotlivé epizódy si môžete pozrieť TU alebo vypočuť ako podcast vo všetkých obľúbených podcastových aplikáciách.

Relácia Pravda o klíme vzniká v spolupráci O2 Športovej akadémie Mateja Tótha a spoločnosti Veolia Energia Slovensko.

- reklamná správa -