Roman Kukumberg mladší je talentovaný slovenský hokejista a syn známeho reprezentanta Romana Kukumberga. V rozhovore hovorí nielen o hokeji, ale aj o hejtoch, s ktorými sa ako mladý hráč pravidelne stretáva. Na akú radu svojho otca nikdy nezabudne a čo odkazuje mladším fanúšikom?
S hokejom začal ako trojročný, ešte v Rusku, kde jeho otec vtedy hrával. Aj keď má z toho obdobia len matné spomienky, pamätá si, ako ho hokej okamžite chytil za srdce. Keď sa vrátili na Slovensko, pokračoval v mládežníckych kategóriách Slovana. V seniorskom tíme prvýkrát nastúpil ako 17-ročný. Potom nasledoval rok v Kanade a teraz je opäť v Slovane.
Byť synom známeho reprezentanta – je to skôr výhoda alebo tlak?
Určite oboje. Otec mi vždy dobre poradí, pretože si všetkým už prešiel. Zároveň však ľudia od teba očakávajú viac. Uvedomujem si to, a snažím sa to brať skôr ako motiváciu než ako tlak.
Patríš k novej hokejovej generácii, ktorá vyrastá so smartfónmi a sociálnymi sieťami. Ako to zvládaš zladiť s tréningovým režimom?
Keď prídem na štadión, telefón ide bokom – sústredím sa na tréning či zápas. Keď potom prídem domov a mám čas, chytím mobil, niekomu zavolám alebo si píšem s kamarátmi. Je to taký prirodzený balans.
Taktiež sociálne siete môžu pomôcť budovať značku, ľudia nás sledujú, a to nám môže pomôcť v kariére, či nám priniesť rôzne spolupráce. No na druhej strane, ak sa tímu nedarí – veľmi ľahko natrafíš na hejty či nepríjemné komentáre. Vidím v tom však veľké pozitívum aj pre tímy, ktoré vedia vďaka sociálnym sieťam skvelo pracovať so svojimi fanúšikmi.
Ako zvládaš negatívne komentáre či hejty?
Verím, že mladým ľudom a deťom to môže poriadne podkopať psychiku. Ja som si zvykol, že hejty občas prídu. Raz za čas sa nájde niekto, kto si potrebuje vyliať emócie. Snažím sa neprilievať olej do ohňa a ísť ďalej. Niekedy to ľudia píšu počas zápasu v zápale hnevu. Človek musí byť v online priestore ostražitý, no nemôže sa mu to dostať pod kožu.
Ako sa dnešná príprava mladých hráčov líši od čias tvojho otca?
Tá generácia bola úplne iná, riešili sa iné veci. Dnes napríklad na mládežníckych majstrovstvách IIHF už povinne absolvujeme prednášky o integrite a na každom kroku sú QR kódy, prostredníctvom ktorých môžeme nahlásiť problémy, napríklad aj s hejtmi. Dnes sa všetko rieši otvorenejšie a do detailov, aby sme vedeli, čo môžeme na sociálnych sieťach očakávať a ako na to reagovať. V otcovej dobe to neexistovalo.
Máš mladšieho brata. Si preňho viac ochranca alebo parťák? Radíš mu aj v tom, ako sa správať v online svete?
Snažím sa ho usmerňovať, aby nevymýšľal hlúposti, no zároveň si spolu radi aj zasrandujeme. Občas je medzi nami cítiť ten šesťročný rozdiel, no teším sa, keď bude starší a budeme sa baviť aj o vážnejších veciach. No vysvetlil som mu, že online by mal rozlišovať, čo patrí len jemu a čo je v pohode ukázať svetu. Na sociálnych sieťach je veľa cudzích ľudí, netreba sa s nimi deliť o všetko. Nájsť si ten balans je podľa mňa kľúčové.
Nedávno si dokonca účinkoval v reklame Orangeu na Online ochranu. Aká to bola skúsenosť?
Páčilo sa mi, ako sa tam prepojil môj svet – hokej – s témou digitálnej bezpečnosti. Dnes mnohí žijeme veľkú časť dňa online, a mňa bavila myšlienka „obrany domácich“ nielen fyzicky, ale aj v digitálnom prostredí. V reklame som tak mal možnosť ukázať, že rovnako ako v hokeji, potrebuješ dobrú obranu proti nástrahám online sveta.
Čo by si odporučil svojim mladším spoluhráčom alebo fanúšikom, ktorí trávia veľa času online?
Určite by som im odporučil, aby občas jednoducho vypli telefón a vybehli von – s kamarátmi niečo podniknúť, zahrať si futbal, ísť na vzduch. Toto sú aktivity, z ktorých má potom mladý človek reálne spomienky a zážitky, nie z tých hodín strávených na mobile. Netreba byť stále zavretý doma, pozerať do displeja. Treba si užívať reálny život aj mimo online sveta.
Čo najdôležitejšie ťa naučil hokej?
Jednoznačne disciplínu. Práve disciplína drží človeka nad vodou, keď stratí motiváciu. Táto vlastnosť pomáha nielen v športe, ale aj v každodennom živote.
Tvoj otec je legendou slovenského hokeja. Čo si na ňom najviac vážiš a ako ťa ovplyvnil?
Otec aj celá rodina mi dávajú obrovskú podporu, sledujú každý môj zápas. Odmalička som videl, ako žil hokejom, a to ma motivovalo vydať sa rovnakou cestou. Pre mňa sú mnohé situácie nové, no on si tým už prešiel a vie mi skvelo poradiť. Často mi hovorí, že hokej mám robiť pre radosť. Aj keď sa začnete brať príliš vážne, je fajn spomenúť si, prečo ste ten šport milovali odmalička. Je to krásna robota a treba si to aj užívať.
Ovplyvňuje podľa teba digitalizácia aj hokejové prostredie?
Výrazne. Tímy využívajú technológie, robia videá, analýzy, a to všetko pomáha hráčom rásť. Tiež používajú sociálne siete pre budovanie základne fanúšikov. Aj u nás v Slovane využívame digitálne technológie – od tímových skupín na WhatsAppe až po detailné video analýzy zápasov. Je to praktické a šetrí to čas, bez toho by to dnes asi išlo ťažšie.
Digitálna bezpečnosť aj podpora mladých hokejových talentov sú oblasti, ktorým sa Orange venuje dlhodobo. Novou iniciatívou, ktorá tieto témy prepája, je For Good Connections (v preklade Pre dobré spojenia), ktorú skupina Orange prináša vo viac ako 20 krajinách, v ktorých pôsobí. V jej duchu bol Orange aj hlavným partnerom Orange Mládežníckych majstrovstiev Slovenska 2025, ktoré sa konali začiatkom apríla v Regionálnej hokejovej akadémii v Trenčíne.
„Podpora mladej generácie hokejistov je jedným z pilierov nášho dlhoročného partnerstva so slovenským hokejom. Zároveň vidíme veľký zmysel v tom, že popri športe prinášame mladým ľuďom aj poznatky z oblasti digitálnej bezpečnosti a budovania mentálnej odolnosti – na ľade aj mimo neho. Práve to je cieľ platformy For Good Connections,“ hovorí Tomáš Palovský, riaditeľ komunikácie a značky spoločnosti Orange Slovensko.
- reklamná správa -
