BRATISLAVA - Volebná účasť však bola v porovnaní s predchádzajúcimi prezidentskými voľbami, ktoré sa konali v roku 2009, nižšia až takmer o 29 percent.
Dovedna sa v deň volieb v sobotu 29. marca 2014 nachádzalo v 18 slovenských väzniciach, vrátane väzenskej nemocnice v Trenčíne, 1497 obvinených a 8666 odsúdených. Z nich malo právo voliť 1394 obvinených a 7320 odsúdených. Najvyššia volebná účasť až 80,88 percenta bola v Ústave na trest odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou a najnižšia len 3,93 percenta zas vo väzení v Ružomberku. Informoval o tom riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž.
Aj pre druhé kolo prezidentských volieb platili rovnaké pravidlá ako pri kole prvom. Voliť mohli teda tak obvinení, ako aj právoplatne odsúdení. Ale nemohli voliť neplnoletí, cudzinci, nespôsobilí na právne úkony a väzni odsúdení za obzvlášť závažné trestné činy.
Účasť väzňov, ktorí mali v prvom kole volieb 15. marca právo odovzdať svoj hlas, bola 29,39 percenta. Najvyššia volebná účasť bola rovnako ako túto sobotu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou - takmer 67 percent, najnižšia rovnako v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku - len 2,89 percenta.
Len v štyroch slovenských väzniciach z 18 ústavov na výkon trestu odňatia slobody a ústavov na výkon väzby a väzenskej nemocnice boli v sobotu 29. marca zriadené osobitné volebné okrsky. Okrsky boli zriadené tak ako aj pri prvom kole v Košiciach-Šaci, Leopoldove, Želiezovciach a v Hrnčiarovciach nad Parnou. Do ostatných ústavov vrátane väzenskej nemocnice v Trenčíne priniesli členovia volebných komisií pre odsúdených a obvinených volebné urny, kde odvolili väzni na základe voličského preukazu.
Na rozdiel od iných typov volieb bývala účasť na prezidentských voľbách v slovenských väzeniach značne vysoká. Napríklad v roku 2009 v prvom kole voľby prezidenta Slovenskej republiky bola účasť väznených osôb 58,64 percenta a v druhom kole až 59,36 percenta.
