BRATISLAVA - Vyšehradská štvorka (V4) má podľa predsedu Národnej rady (NR) SR Richarda Rašiho (Hlas-SD) predpoklady na to, aby sa z hľadiska svojej výkonnosti a sily vrátila do formátu, ktorý mala pred niekoľkými rokmi. Krajiny V4 - Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko by sa pritom mali sústrediť na oblasti, v ktorých majú spoločné záujmy. Raši to uviedol v pondelok pri otvorení stretnutia výborov pre európske záležitosti parlamentov krajín V4 v Bratislave.
„Podarilo sa nám nájsť zhodu v tom, že formulujeme celý program Vyšehradskej štvorky na základe definovania priorít, kde máme spoločný záujem,“ povedal Raši. Poukázal pritom na potenciál V4 presadzovať spoločné postoje na európskej úrovni.
archívne video
Slovensko si v rámci svojho predsedníctva vo V4 stanovilo štyri priority - konkurencieschopnosť, rozširovanie EÚ, sektorovú spoluprácu a prehlbovanie medziľudských vzťahov. V súvislosti s konkurencieschopnosťou predseda parlamentu upozornil na postavenie európskej ekonomiky. „Bohužiaľ, sme v štádiu, keď Európa nedokáže čeliť ani tlaku ázijských ekonomík a nedokáže čeliť ani opatreniam, ktoré zavádza Trumpova administratíva,“ skonštatoval.
Spolupráca v kľúčových oblastiach
Spoločný postup krajín V4 považuje za dôležitý aj pri ďalších európskych otázkach. Pri rozširovaní EÚ zdôraznil potrebu posunúť integračný proces krajín západného Balkánu. V prípade Ukrajiny a Moldavska Slovensko podľa neho presadzuje prístup založený na splnení podmienok, aké museli plniť aj iné členské štáty. Priestor na spoluprácu vidí tiež v energetike, migrácii či doprave. Za oblasť, v ktorej majú krajiny V4 spoločné záujmy, označil Raši aj pripravovaný viacročný finančný rámec EÚ na roky 2028 až 2034. Zhodu majú podľa neho najmä v otázkach kohéznej a spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Pondelkové stretnutie výborov pre európske záležitosti parlamentov krajín V4 je rozdelené do troch tematických panelov. Delegácie diskutujú o spolupráci V4 v čase politických zmien, zabezpečení cenovo dostupnej energie a budúcnosti ľudí a rodín vo V4 so zameraním na demografickú odolnosť. Rokovanie má zavŕšiť podpísanie Bratislavskej deklarácie.