Regionálne voľby 2026 
Výsledky komunálnych volieb 
Výsledky VÚC volieb 
Politika 
Vojna na Ukrajine 
BRATISLAVA - Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR vyvíja maximálne úsilie a vytvára podmienky na to, aby aglomerácie, za ktoré priamo zodpovedajú vodárenské spoločnosti a ktorých akcionármi sú mestá a obce, mohli efektívne čerpať finančné prostriedky na zabezpečenie požadovaných stupňov čistenia odpadových vôd. Envirorezort to uviedol v reakcii na štvrtkové rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ), že si SR v prípade čistenia odpadových vôd v niektorých aglomeráciách nesplnila povinnosti. MŽP v ňom vidí aj dôsledky pochybenia predchádzajúcich vlád.
SR si podľa SDEÚ nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice Rady o čistení komunálnych odpadových vôd z roku 1991 tým, že vo vyše 20 aglomeráciách neprijala potrebné opatrenia na to, aby komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prešli pred vypustením adekvátnym čistením.
Do vôd idú stovky miliónov
MŽP v stanovisku zdôraznilo, že budovanie kvalitnej vodárenskej infraštruktúry je vlajkovou loďou súčasného vedenia rezortu. „Do spoľahlivého čistenia odpadových vôd a budovania kanalizačnej a vodovodnej siete smeruje počas troch rokov vyše 800 miliónov eur z eurofondov aj Envirofondu,“ upozornil odbor komunikácie MŽP. Pripomenul aj presun 140 miliónov eur v rámci Programu Slovensko z iných oblastí práve do vodného hospodárstva, rovnako i presadenie legislatívy podporujúcej rozvoj v danej oblasti.
MŽP zároveň tvrdí, že pod rozhodnutím SDEÚ je podpísaná aj činnosť predchádzajúcich vlád. „Svojou nekompetentnosťou dopustili prepadnutie 430 miliónov eur, ktoré mohli a mali byť využité na splnenie záväzkov Slovenska voči EÚ v oblasti čistenia odpadových komunálnych vôd v aglomeráciách spomínaných v rozhodnutí," uviedlo MŽP. Pripomenulo tiež, že SR má dva mesiace na to, aby oznámilo opatrenia s cieľom splnenia rozsudku.
Bývalý štátny tajomník MŽP Michal Kiča z mimoparlamentnej strany Demokrati považuje Tarabovo obvinenie za zavádzanie. Poukazuje pritom na to, že Európska komisia (EK) začala formálne konanie pre nedodržiavanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd už v roku 2017. „Je to vizitka najmä dlhoročných vlád Smeru a SNS, ktoré nedokázali dobudovať kanalizačnú infraštruktúru napriek stámiliónom eur z eurofondov,“ uviedol. Tvrdí ďalej, že manažment ministerstva, ktorého bol súčasťou, začal v roku 2020 okamžite po nástupe na rezort situáciu riešiť. „Z 19 chýbajúcich aglomerácií v roku 2021 sa nám podarilo znížiť za extrémne krátke obdobie toto číslo na šesť. Na vodovody a kanalizácie išlo len za naše obdobie takmer 300 miliónov eur," upozornil.
Kiča tiež spochybnil vyjadrenia o presadenie legislatívy, ktorá mala podporiť budovanie kanalizačnej a vodovodnej infraštruktúry, tvrdí, naopak, že proces skomplikovala. Stámilióny eur na budovanie vodárenskej infraštruktúry boli na tento účel v operačnom programe Slovensko podľa jeho slov vyčlenené ešte v roku 2023.
Problém sa týka vyše 20 miest
Súdny prípad sa týka vyše 20 miest na Slovensku, ktoré nespĺňajú európsku smernicu - 17 miest nezabezpečilo sekundárne čistenie pred vypúšťaním odpadových vôd, v deviatich lokalitách mestské odpadové vody nie sú predmetom dodatočného biologického čistenia s odstraňovaním dusíka alebo fosforu. Z toho jedno mesto nespĺňa ani jednu z požiadaviek.
Komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu vo februári 2017, po ktorej nasledovalo odôvodnené stanovisko v novembri 2019. Napriek určitému pokroku slovenské orgány sťažnosti v plnej miere nevyriešili, a preto EK zažalovala SR v roku 2024 na Súdnom dvore EÚ za nedostatočné čistenie komunálnych odpadových vôd. Vo štvrtok vydanom rozhodnutí SDEÚ konštatuje, že SR si nesplnila povinnosti a musí nahradiť trovy konania.
