Veľký prehľad zo zasadnutia vlády: Tieto zmeny odobrili ministri

„Zmluva vymedzuje spoluprácu v oblasti zdravia, životného prostredia a zmeny klímy, energetiky, daní, vzdelávania a kultúry, práce, zamestnanosti a sociálnych vecí, vedy, technológií a dopravy, ako aj v oblasti právnej spolupráce, právneho štátu, boja proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a korupcii. Obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa obchodu a regulačného rámca pre hospodárske subjekty EÚ,“ vysvetlilo v predkladacej správe Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR. Zmluva má nahradiť Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej z 90. rokov.

SR otvorí tému telesných trestov detí, v hre je ich úplný zákaz v zákone

Slovensko prehodnotí legislatívu v oblasti telesných trestov detí, čím otvorí možnosť doplniť ich jednoznačný zákaz do právneho poriadku. Je to jedna z úloh v akčnom pláne, ktorý vychádza z národnej stratégie na ochranu detí pred násilím na roky 2027 až 2029. Plán, ktorý v stredu schválila vláda, obsahuje aj zámer preložiť vybrané zákony do detskej reči alebo vybudovanie domov komplexnej pomoci pre detské obete a detských páchateľov.

„Zlepšenie ochrany detí pred domácim násilím si vyžaduje jednoznačný a explicitný zákaz telesných trestov v právnom poriadku. Štát má jasne a zrozumiteľne deklarovať, že akákoľvek forma násilia voči deťom je neprípustná - bez výnimiek a bez ohľadu na intenzitu či
deklarovaný ,výchovný‘ zámer,“ vysvetlilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktoré akčný plán predložilo.

S návrhom úlohy prišila v rámci medzirezortného pripomienkového konania komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská, ktorá zároveň upozornila na zvýšený výskyt tohto „výchovného prostriedku“ u detí so zdravotným postihnutím. „Je nelogické a hodnotovo neudržateľné tvrdiť, že určitá intenzita násilia môže byť akceptovateľná, špeciálne vo vzťahu k deťom z dôvodu ich zraniteľnosti a odkázanosti, ak zároveň deklarujeme nulovú toleranciu voči násiliu v spoločnosti,“ uviedla komisárka v pripomienke.

archívne video

Činnosť domov komplexnej pomoci pre detské obete a detských páchateľov by podľa akčného plánu mohla byť spustená v roku 2029. Úloha zahŕňa tiež zefektívnenie fungovania špeciálnych výsluchových miestností pre deti. Ďalšou z úloh akčného plánu je preklad troch kľúčových zákonov do „detskej reči“ s cieľom zlepšiť postavenie detí pred orgánmi činnými v trestnom konaní. V roku 2027 má ísť o Trestný zákon, v roku 2028 Trestný poriadok a v roku 2029 zákon o obetiach trestných činov.

Vláda schválila akčný plán iniciatívy pre otvorené vládnutie, zahrňuje 38 úloh

Vládny kabinet na svojom stredajšom zasadnutí schválil Akčný plán iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na roky 2026 - 2028. Obsahuje 15 záväzkov zahrňujúcich 38 úloh týkajúcich sa napríklad dobrovoľných záchranných zložiek, strategického plánovania či vzdelávania o otvorených dátach na vysokých školách. Vyplýva to zo zverejneného materiálu.

„Hlavnými cieľmi akčného plánu sú posilnenie princípov otvoreného vládnutia prostredníctvom podpory a rozvoja dobrovoľníctva, rozvoja vzdelávania v oblasti otvoreného vládnutia, zlepšenia zapájania neštátnych aktérov do tvorby verejných politík a zefektívnenia používania otvorených dát,“ uviedlo v materiáli ministerstvo vnútra, ktoré ho na rokovanie vlády predložilo. „Akčný plán má nadrezortný prierezový charakter - ukladá úlohy jednotlivým ministrom a predstaviteľom verejnej správy,“ dodal predkladateľ.

Pri tvorbe plánu boli podľa rezortu zastúpení predstavitelia štátnej správy, územnej samosprávy a občianskej spoločnosti vrátane akademického sektora. „Znenie materiálu možno považovať za konsenzuálny výsledok formovaný širokým okruhom zainteresovaných skupín,“ tvrdí rezort. Materiál nadväzuje na Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na roky 2024 - 2026, ktorý schválila vláda v septembri 2023.

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová po schválení bodu pripomenula, že otvorené vládnutie je postavené na partnerstve medzi štátom a občanmi. „Schválený akčný plán je výsledkom spolupráce verejnej správy, samospráv, akademickej obce a občianskej spoločnosti a vytvára priestor na to, aby sa občania mohli aktívnejšie podieľať na verejnom dianí a rozhodovacích procesoch,“ zvýraznila. Pripomenula, že SR patrila medzi prvé krajiny na svete, ktoré sa v roku 2011 zapojili do iniciatívy OGP. „Schválením Akčného plánu OGP 2026 - 2028 Slovenská republika potvrdzuje svoj záväzok pokračovať v budovaní otvorenejšej, transparentnejšej a participatívnejšej verejnej správy v prospech občanov,“ dodala Zacharová.

Akčný plán stratégie k riadeniu azylu a migrácie stojí na troch pilieroch

Akčný plán konkretizujúci Národnú stratégiu SR k riadeniu azylu a migrácie je koncipovaný ako integrovaný a komplexný rámec založený na troch vzájomne sa dopĺňajúcich pilieroch - bezpečnosť a kontrola hraníc, podpora legálnej migrácie a integrácie a medzinárodná ochrana. Vyplýva to z návrhu akčného plánu opatrení a úloh do roku 2030, ktorý v stredu schválila vláda.

Piliere akčného plánu sú ďalej rozpracované do tematických celkov so stanovenými desiatimi strategickými cieľmi a indikátormi, ktoré budú napĺňané prostredníctvom konkrétnych opatrení. Na príprave sa podieľala aj Medzinárodná organizácia pre migráciu a ďalšie slovenské ministerstvá aj úrady. „Akčný plán systematicky rozpracúva strategické ciele národnej stratégie do tematických oblastí a obsahuje súbor opatrení doplnených o určenie zodpovednosti, časový rámec ich realizácie a indikátory plnenia,“ uviedlo ministerstvo v materiáli.

Dokument identifikoval desať cieľov. Medzi nimi je okrem iného kontrola vonkajších hraníc a boj proti nelegálnej migrácii, efektívny návratový mechanizmus a readmisná spolupráca, pripravenosť a plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí, riadenie migrácie, či komunikácia o azyle a migrácii. K daným cieľom sú priradené úlohy na ich dosiahnutie.

Ministerstvo v materiáli neopomenulo ani riziká, ktorým je realizácia akčného plánu vystavená. Sú medzi nimi legislatívne i inštitucionálne riziká. Uvedomuje si aj finančné riziká. „Realizáciu plánovaných opatrení akčného plánu môže ohroziť nedostatok financovania. Toto riziko vyplýva z kombinácie viacerých faktorov, ako sú neistota dostupných zdrojov zo štátneho rozpočtu, respektíve z vlastných existujúcich zdrojov financovania jednotlivých rezortov a inštitúcií. Ďalším faktorom je potreba spolufinancovania z externých zdrojov, ako sú napríklad fondy EÚ, kde sa riziko zvyšuje možnými zmenami v programovaní, prioritách alebo štruktúre programov poskytujúcich financie,“ uviedol rezort vnútra v materiáli.

Jednou zo schválených úloh, ktoré dostal v rámci uznesenia kabinetu minister vnútra, je do konca novembra v spolupráci s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí a ministrom financií vypracovať a na rokovanie vlády predložiť Národnú stratégiu európskeho integrovaného riadenia hraníc na roky 2027 - 2030 v súlade s akčným plánom.

MZ mení najvyššie prípustné expozičné limity pre olovo a diizokyanáty

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR mení najvyššie prípustné expozičné limity (NPEL) pre olovo a diizokyanáty v pracovnom ovzduší. Zároveň sprísňuje NPEL prachu z azbestu. Reaguje tak na európske smernice. Vyplýva to z troch nariadení vlády z dielne rezortu, ktoré schválila vláda na svojom stredajšom zasadnutí.

Olovo a jeho anorganické zlúčeniny môžu byť príčinou nepriaznivých účinkov na pohlavné funkcie a plodnosť dospelých mužov a žien, ako aj na vývoj plodu. „Z dôvodu vážnych a nezvratných účinkov na zdravie zamestnancov sa pre olovo a jeho anorganické zlúčeniny sprísňuje NPEL v pracovnom ovzduší,“ doplnil rezort. Zároveň chce znížiť povolené množstvo olova, ktoré môžu mať zamestnanci v krvi, ak pracujú v prostredí, kde s ním prichádzajú do kontaktu.

Diizokyanáty a zmesi s obsahom diizokyanátov sú klasifikované ako kožný senzibilizátor a respiračný senzibilizátor. Expozícia zamestnancov spôsobuje ochorenia dýchacích ciest a kožné ochorenia. „Z dôvodov vážnych a nezvratných účinkov na zdravie zamestnancov smernica (EÚ) 2024/869 zavádza pre všetky diizokyanáty priemerný NPEL v pracovnom ovzduší pre osemhodinovú expozíciu vrátane krátkodobej NPEL,“ priblížil rezort. Dodal, že zároveň sa zavádza prechodné obdobie do 31. decembra 2028, počas ktorého sa bude uplatňovať menej prísny NPEL v pracovnom ovzduší.

Azbest je klasifikovaný ako karcinogén kategórie 1A (dokázaný karcinogén pre ľudí) a má bezprahový účinok. „Účelom návrhu nariadenia vlády je zlepšiť ochranu zdravia zamestnancov pri práci s azbestom alebo materiálmi obsahujúcimi azbest tým, že sa v súlade so smernicou (EÚ) 2023/2668 dopĺňajú opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov vrátane revidovaných prísnejších najvyššie prípustných expozičných limitov prachu z azbestu v pracovnom ovzduší,“ uviedol rezort. Doplnil, že návrh definuje aj náležitosti posudku o riziku, upresňuje ochranné opatrenia na obmedzenie prachu obsahujúceho azbest a stanovuje požiadavky na odbornú prípravu a pravidelnú aktualizačnú odbornú prípravu zamestnancov. Ďalej upravuje požiadavky na meranie koncentrácie azbestu v pracovnom ovzduší, zdravotný dohľad u zamestnancov a vedenie príslušnej evidencie zamestnávateľom.

Modernizáciu trate na Liptove rozšíria o objekty pre novú vlakovú stanicu

Územie pripravovanej modernizácie železničného traťového úseku Liptovský Hrádok - Paludza (Liptovský Mikuláš) rozšíria pre realizáciu stavebných objektov zabezpečujúcich obslužnosť novej železničnej stanice v Liptovskom Mikuláši. O zmenu osvedčenia strategickej investície na uvedený projekt z tohto dôvodu požiadali Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) ako investor. Návrh v stredu schválila vláda, na rokovanie ho predložil minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD).

„Navrhované úpravy zahŕňajú výstavbu nových prístupových komunikácií, chodníkov, cyklistických prepojení a súvisiaceho technického a technologického vybavenia. Tieto stavebno-technické prvky zlepšia obslužnosť novej železničnej stanice zo strany mesta Liptovský Mikuláš a okolitých obcí a zvýšia jej využiteľnosť,“ uviedlo v materiáli Ministerstvo dopravy (MD) SR.

To vydalo osvedčenie o strategickej investícii pre modernizáciu úseku na Liptove 23. júla 2024 na základe uznesenia vlády z 10. júla 2024. Predmetné stavebné objekty sú súčasťou aktualizovanej projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby, spracovanej na základe záverov z posudzovania vplyvov na životné prostredie a aktuálnych požiadaviek na dopravnú obslužnosť.

„Okrem uvedeného rozšírenia územia sa rozsah investície mení aj v ďalších úsekoch trate, a to najmä v dôsledku spresnenia technického riešenia stavby, úprav trasovania inžinierskych
sietí, doplnenia ochranných pásiem, optimalizácie dopravného a stavebno-technického riešenia, ako aj zapracovania požiadaviek dotknutých správcov infraštruktúry,“ dodalo MD. Ide o lokálne úpravy zväčšením alebo zmenšením záberov územia investície. Významná časť úprav sa týka pozemkov vo vlastníctve SR v správe ŽSR.

Modernizácia úseku Liptovský Hrádok - Paludza (Liptovský Mikuláš) v dĺžke vyše 20 kilometrov zahŕňa prestavbu existujúcej železničnej trate vrátane jej preložiek. V pláne je zrušenie úrovňových križovaní a ich náhrada mimoúrovňovými riešeniami (nadjazdmi, podchodmi), výstavba železničných mostov, protihlukových stien a ďalších stavebno-technických prvkov. Návrh modernizácie úseku súčasne zohľadňuje zvýšenie traťovej rýchlosti do 160 kilometrov za hodinu s parametrami do 200 kilometrov za hodinu.

Projekt je 5. etapou modernizácie železničnej trate Žilina - Košice v úseku Liptovský Mikuláš - Poprad–Tatry. ŽSR obstarávajú zhotoviteľa modernizácie úseku Liptovský Hrádok - Paludza (Liptovský Mikuláš) od januára 2025. Po vyhodnotení ponúk 18. mája 2026 určili za úspešného uchádzača Združenie TSS-HT Železnica Liptov zložené zo spoločností TSS Grade (vedúci člen) a Hochtief SK. Spomedzi troch uchádzačov predložili najnižšiu ponuku vo výške zhruba 534,5 milióna eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). ŽSR informovali o výsledku vyhodnotenia ponúk v informačnom systéme Josephine, prostredníctvom ktorého zabezpečujú verejné obstarávanie.

Oproti pôvodnej predpokladanej hodnote stavebných prác za vyše 862 miliónov eur bez DPH je predložená najnižšia cena bez DPH nižšia takmer o 328 miliónov eur alebo o 38 %. ŽSR pri vyhlásení súťaže plánovali trvanie prác na 1644 dní, teda 4,5 roka. Investíciu by chceli financovať plne alebo čiastočne zo zdrojov Európskej únie.

Vláda schválila zníženie finančných aktív pre nevymožiteľnosť pohľadávok štátu

Vláda na svojom stredajšom rokovaní schválila návrh Ministerstva financií (MF) SR na zníženie stavu štátnych finančných aktív z dôvodu nevymožiteľnosti niektorých pohľadávok štátu a práv z cenných papierov. Uložila ministrovi financií znížiť štátne finančné aktíva do 31. augusta 2026.

Predmetom predkladaného materiálu sú podľa MF pohľadávky Slovenskej republiky voči právnickým osobám, ktoré vznikli z titulu realizovaných štátnych záruk alebo poskytnutých návratných finančných výpomocí či v súvislosti s deblokovaním pohľadávok voči zahraničiu alebo vznikli z barterových obchodov s Čínou a práva z cenných papierov.

Vo všetkých prípadoch ide podľa MF o pohľadávky po lehote splatnosti a väčšina príslušných právnických osôb, voči ktorým sú tieto pohľadávky vedené, je vymazaná z obchodného registra. „To znamená, že vymáhanie predmetných pohľadávok je nereálne a v prípade existujúcich právnických osôb už boli vyčerpané možnosti ich efektívneho vymáhania,“ zdôraznil rezort financií. MF dodalo, že vzhľadom na uvedené dôvody nemožnosti vymôcť predmetné pohľadávky, by bola ich ďalšia správa neefektívna a neboli by splnené požiadavky na účtovnú evidenciu pohľadávok ako o aktívach, ktoré sú výsledkom minulých udalostí.

Na zabezpečenie októbrových volieb je vyčlenených takmer 23,2 milióna eur

Na zabezpečenie prípravy a vykonania októbrových samosprávnych volieb vyčlenili takmer 23,2 milióna eur. Vyplýva to z Harmonogramu organizačno-technického zabezpečenia volieb do orgánov samosprávy obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov v roku 2026, ktorý v stredu schválila vláda.

V rozpočtovej kapitole Ministerstva vnútra (MV) SR sú na voľby alokované prostriedky vo výške 20.094.250 eur a v rozpočtovej kapitole Štatistického úradu (ŠÚ) SR vo výške 3.080.560 eur. „Prostriedky MV budú použité na zabezpečenie úhrady náhrady mzdy členom volebných komisií a odmien členom a zapisovateľom volebných komisií, rovnako na zabezpečenie činnosti komisií, vybavenie, prevádzku i nevyhnutné úpravy volebných miestností a tiež na ich elektronické komunikačné spojenie,“ informovalo MV. Dodalo, že prostriedky pokryjú i náklady na úhradu tlače hlasovacích lístkov, metodických a informačných materiálov a volebných tlačív na ochranu verejného poriadku v deň konania volieb. Finančné prostriedky určené pre ŠÚ SR zahŕňajú výdavky na spracovanie výsledkov volieb.

Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať 24. októbra. Termín volieb vyhlásil v utorok 23. júna predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD). Voliči si budú v jeden deň vyberať starostu, respektíve primátora, poslancov obecného, respektíve mestského zastupiteľstva, ako aj predsedu samosprávneho kraja a poslancov krajského zastupiteľstva. V prípade Bratislavy a Košíc sa budú voliť aj starostovia mestských častí a poslanci miestnych zastupiteľstiev.

SR vykazuje vysokú úroveň jadrovej bezpečnosti, výzvou bude nový blok

Slovensko vykazuje vysokú úroveň jadrovej bezpečnosti, pričom hlavnou výzvou do budúcna zostáva udržanie tohto štandardu pri dostavbe štvrtého bloku v Mochovciach. Vyplýva to zo správy o 10. zasadnutí zmluvných strán Dohovoru o jadrovej bezpečnosti, ktorú v stredu vláda vzala na vedomie. Zasadnutie sa konalo 13. až 24. apríla vo Viedni.

Medzinárodné spoločenstvo v rámci hodnotenia Slovenska identifikovalo dve oblasti takzvaného dobrého výkonu s pozitívnymi výsledkami. Prvou je prenos skúseností z výstavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce do zvýšenia bezpečnosti už prevádzkovaných blokov v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach. Druhou oceňovanou oblasťou je vysoký počet absolvovaných medzinárodných misií v uplynulých rokoch.

Na zasadnutí sa zmluvné strany dohodli aj na témach, ktorým sa majú venovať v národných správach v roku 2028. Ide napríklad o ľudské zdroje, extrémne počasie, vplyv umelej inteligencie, havarijnú pripravenosť a zabezpečenie spoľahlivých dodávateľských reťazcov.

Nový partner nájomného bývania bude podielový fond Tatra Asset Management

Novým investičným partnerom v štátom podporovanom nájomnom bývaní bude podielový fond správcovskej spoločnosti Tatra Asset Management - Fond nájomného bývania. Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB) s ním podpíše investičnú zmluvu. Návrh na uzavretie investičnej zmluvy s uvedeným podielovým fondom v stredu schválila vláda, na rokovanie ho predložil minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD).

Návrh pripravila štátna agentúra podľa zákona o štátnej podpore nájomného bývania s tým, že navrhovaný partner splnil všetky kritéria výberu investičných partnerov. Splnenie kritérií nadobudnutia postavenia investičného partnera agentúra vyhodnotila v máji na základe žiadosti a predložených dokladov.

Podľa návrhu investičnej zmluvy má nový partner záujem o realizáciu projektov nájomného bývania cez svojich prenajímateľov, ktorí budú založení na Slovensku. V dlhodobom horizonte má ambíciu postaviť, nadobudnúť a prevádzkovať na Slovensku spolu minimálne 1000 bytov. Partner má zabezpečiť, aby jeho čisté aktíva po dosiahnutí ich minimálnej hodnoty neklesli pod 50 miliónov eur.

AŠPNB podpísala investičné zmluvy doposiaľ s piatimi partnermi - Kooperativa poisťovňa - Vienna Insurance Group, Slovak Affordable Living SICAV, BWSG, Hestia SICAV a realitný fond správcovskej spoločnosti 365.invest. Dlhodobým zámerom agentúry je prostredníctvom partnerov zabezpečiť výstavbu alebo odkúpenie 100.000 nájomných bytov na Slovensku.

Podmienky územného plánovania sa zmenia pre vydávanie záväzných stanovísk

Reformu územného plánovania, účinnú od 1. apríla 2024, po viacerých úpravách od 1. apríla 2025 pre účinnosť nového stavebného zákona čakajú ďalšie zmeny. Návrh novely zákona o územnom plánovaní, ktorý v stredu schválila vláda na návrh Ministerstva dopravy (MD) SR, súvisí so skúsenosťami pri vydávaní záväzných stanovísk. Upravuje aj rozbehnuté procesy územného plánovania. Zmeny by po schválení mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.

„Cieľom návrhu je upresniť a precizovať právnu úpravu tak, aby vytvárala jasný rámec pre úpravu vo vykonávacích predpisoch na základe splnomocňovacích ustanovení. Precizuje sa územie určené územnoplánovacou dokumentáciou na zastavania, ktoré je stavebným pozemkom v zmysle stavebného zákona,“ uviedlo v predkladacej správe k novele MD. Úprava postupu pri vydávaní záväzného stanoviska reaguje na nevydávanie záväzného stanoviska pre neúplnú žiadosť.

Ministerstvo navrhuje vytvoriť regulačný rámec pre aplikáciu územnoplánovacích zmlúv ako jedného z inštitútov územného plánovania, na základe ktorých budú môcť orgány územného plánovania navrhovať využitie území, ktoré inak pre vysoké investičné náklady ostávajú nevyužívané. Nové má byť aj konanie o vymedzení zastavaného územia obce. „V tomto konaní budú môcť obce, ktoré nemajú schválený územný plán, rozhodnúť o novej hranici zastavaného územia obce, ktorým zohľadnia objektívny stav ku dňu rozhodnutia podľa zákonom ustanovených pravidiel. Odstráni sa tým deformácia v právnom poriadku, ktorá vznikala dlhé roky z dôvodu, že nebol zladený proces zápisu v katastri s procesmi územného plánovania, respektíve výstavby,“ priblížilo MD.

Novela územného plánovania mení a dopĺňa aj zákony o pozemných komunikáciách (cestný zákon), hlavnom meste SR Bratislave, autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, správnych poplatkoch, vodách a priestupkoch (vodný zákon), dráhach, ochrane pred povodňami, vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim aj o miestnom poplatku za rozvoj.

Návrh nadväzuje na novelu stavebného zákona. Obidva zákony spolu úzko súvisia. „Pre zefektívnenie a plynulý postup procesov územného plánovania je nutné, aby obidva právne predpisy nadobudli účinnosť v čím skoršom termíne a súčasne,“ dodalo MD. Novela stavebného zákona už v parlamente prešla prvým čítaním. Jej hlavná časť by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027, menšia časť už 1. novembra 2026.

Poskytovanie podpory v sektore včelárstva sa ustanoví nariadením

Vláda na svojej stredajšej schôdzi schválila návrh nariadenia z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory na vykonávanie opatrení Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky v sektore včelárstva.

„Cieľom návrhu nariadenia vlády je implementácia zistení auditu Európskej komisie z roku 2025, ktoré sa týkali nedostatkov v ustanovených paušálnych sadzbách a definícii konečného prijímateľa podpory (včelára),“ priblížil v predkladacej správe agrorezort. Rovnako je podľa ministerstva pôdohospodárstva cieľom návrhu zefektívnenie a sprehľadnenie procesu administrácie podpory na vykonávanie opatrení Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky v sektore včelárstva z pohľadu Pôdohospodárskej platobnej agentúry, schválených žiadateľov a konečných prijímateľov podpory.

V návrhu nariadenia vlády sa podľa MPRV odstraňujú viaceré doterajšie podopatrenia, navrhuje sa zavedenie viacerých nových podopatrení a pri niektorých podopatreniach sa zvyšuje miera podpory. Implementuje sa tiež 6. modifikácia Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre opatrenia v sektore včelárstva.

Vláda schválila katastrálne územia pre začatie pozemkových úprav na rok 2027

Vláda na stredajšej schôdzi schválila návrh katastrálnych území pre začatie pozemkových úprav na rok 2027. Na prerokovanie ho predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Zoznam 120 katastrálnych území, uvedený v prílohe návrhu, je podľa MPRV spracovaný na základe preukázanej naliehavosti vykonania pozemkových úprav pre začatie pozemkových úprav na rok 2027 s predpokladanou odhadovanou potrebou finančných prostriedkov na úrovni 69.218.939 eur s daňou z pridanej hodnoty (DPH) hradenou zo štátneho rozpočtu.

„Je potrebné zdôrazniť, že počas priemernej dĺžky trvania konania pozemkových úprav päť až sedem rokov bude táto suma čerpaná postupne, vždy po odovzdaní etáp a ucelených častí projektu pozemkových úprav. Táto suma je vyššia, ako priemerné hodnoty uvádzané v materiáli, čo je ale logické vzhľadom na to, že jednak ide v poradí o ďalšie najnaliehavejšie, teda aj najzložitejšie a najprácnejšie katastrálne územia. Rovnako je potrebné uviesť, že priemerné ceny projektov pozemkových úprav pri vypracovaní materiálu vychádzali z obvyklých cien v roku 2019,“ doplnil v predkladacej správe k návrhu agrorezort.

MPRV dodalo, že úloha vypracovania zoznamu katastrálnych území s najväčšou naliehavosťou pre začatie pozemkových úprav vyplýva z uznesenia vlády z augusta 2019, ktorým bol schválený nelegislatívny materiál Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR počas 30 rokov.

Finančný príspevok na prevádzku sociálnej služby bude od 131 po 546 eur

Výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na rok 2027 sa bude pohybovať podľa druhu zariadenia od 131 po 546 eur mesačne na jedno zriadené miesto. Vyplýva to z návrhu nariadenia, ktoré v stredu schválila vláda, pričom najnižšia suma sa týka denných stacionárov a najvyššia špecializovaných zariadení pri ambulantnej forme sociálnej služby.

„Predkladaný návrh nariadenia vlády ustanovuje výšku finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na rok 2027 tak, aby boli vytvorené právne podmienky na zabezpečenie udržateľnosti poskytovania sociálnych služieb a ich dostupnosti pre fyzické osoby odkázané na pomoc inej fyzickej osoby pri sebaobsluhe a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,“ uviedlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v dôvodovej správe. Návrh nariadenia vlády zohľadňuje medziročný vývoj výdavkov sociálnych služieb a potrebu zabezpečenia stabilného financovania poskytovateľov sociálnych služieb.

Zariadenia podporovaného bývania dostanú 311 eur mesačne na miesto, zariadenia pre seniorov 332 eur, zariadenia opatrovateľskej služby 332 eur, rehabilitačné stredisko 449 eur pri pobytovej forme sociálnej služby a 395 eur mesačne na miesto pri ambulantnej forme sociálnej služby. Ešte vyššie príspevky dostanú domovy sociálnych služieb, a to v sume 449 eur mesačne na miesto pri pobytovej forme sociálnej služby a 395 eur mesačne na miesto pri ambulantnej forme sociálnej služby. Špecializované zariadenia pri pobytovej forme sociálnej služby majú mať príspevok v sume 521 eur mesačne na miesto a na domácu opatrovateľskú službu materiál ráta s príspevkom 4,6 eura na hodinu.

Návrh nariadenia podľa rezortu zohľadňuje medziročný vývoj oprávnených výdavkov poskytovateľov sociálnych služieb, rast cien energií, tovarov a služieb, rast prevádzkových nákladov poskytovateľov sociálnych služieb, ako aj potrebu zabezpečenia stability systému sociálnych služieb. Návrh reflektuje potrebu zachovania dostupnosti sociálnych služieb najmä pre fyzické osoby odkázané na pomoc inej fyzickej osoby pri sebaobsluhe a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili vek potrebný na nárok na starobný dôchodok.

Vláda schválila návrh medzivládnej dohody s Alžírskom

Slovensko by malo spolu s Alžírskom založiť spoločnú medzivládnu komisiu pre hospodársku spoluprácu. Tá by mala identifikovať oblasti, o ktoré môže byť rozšírená spolupráca, a navrhovať opatrenia a odporúčania na ich realizáciu. Vyplýva to z návrhu dohody, ktorý v stredu schválila vláda.

Komisia bude zasadať striedavo v oboch krajinách raz za dva roky alebo v prípade potreby na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán. Jej úlohou bude pripravovať návrhy na zdokonalenie spolupráce hospodárskych subjektov oboch štátov zmluvných strán; výmena informácií o hospodárskej situácii v oboch krajinách, o predpisoch a nariadeniach, hospodárskych programoch a ďalších informáciách spoločného záujmu. Tiež by mala identifikovať prekážky brániace hospodárskej spolupráci a navrhovať opatrenia na ich odstránenie.

Na termínoch a programe zasadnutí komisie sa musia dohodnúť obe zmluvné strany. Hostiteľská zmluvná strana vyhotoví zápisnicu zo zasadnutia, ktorú na konci zasadnutia podpíšu vedúci oboch delegácií. V prípade potreby môžu byť k účasti prizvaní aj zástupcovia iných inštitúcií verejného alebo súkromného sektora.

Vláda zároveň na podpis dohody splnomocnila podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas-SD) a ako alternáta ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára (Smer-SD) alebo štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR alebo štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR alebo vedúceho zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Alžíri.

SAV dostane tento rok 1,7 milióna eur na prevádzku superpočítačov

Slovenská akadémia vied (SAV) získa tento rok 1,7 milióna eur na prevádzku a chod superpočítačov Devana a Perun. V roku 2027 by mala na tento účel dostať 1,9 milióna eur a v roku 2028 ďalšie dva milióny eur. Presun finančných prostriedkov z rozpočtu Úradu podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku (ÚPPV) v stredu schválila vláda. 

„Stabilné a systematické financovanie prevádzky národnej superpočítačovej infraštruktúry na pôde SAV, reprezentovanej systémami Devana a novým superpočítačom Perun, predstavuje podstatný krok pre ochranu a udržateľnosť verejných investícií a rozvoj výskumného inovačného ekosystému,“ vysvetlil ÚPPV v materiáli.

Obstaranie hardvéru Perun bolo pokryté zo zdrojov plánu obnovy, pričom tieto zdroje riešili výhradne investičné náklady. Aktuálne schválené prostriedky tak poslúžia na zabezpečenie prevádzkových nákladov, medzi ktoré patria najmä výdavky na energie, chladenie, licenčné poplatky či mzdy expertného personálu.

Vláda uvoľnila vyše 2,3 milióna eur na opatrenia počas mimoriadnych situácií

Vláda SR uvoľnila vyše 2.326.933 eur na úhradu výdavkov súvisiacich s úlohami a opatreniami civilnej ochrany počas 45 mimoriadnych situácií v územnej pôsobnosti viacerých okresných úradov. Rozhodla o tom na svojom stredajšom rokovaní. Riešilo sa sedem druhov mimoriadnych udalostí. Išlo o zosuv pôdy, požiar, snehovú kalamitu, dlhodobé sucho, hromadný prílev cudzincov na územie SR, haváriu a ohrozenie verejného zdravia druhého stupňa.

Uhradené tak budú výdavky súvisiace s úlohami a opatreniami civilnej ochrany počas mimoriadnych situácií v územnej pôsobnosti okresných úradov Banská Štiavnica, Brezno, Čadca, Gelnica, Hlohovec, Ilava, Kežmarok, Kysucké Nové Mesto, Nová Baňa, Prievidza, Rimavská Sobota, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves, Vranov nad Topľou, Žarnovica, Žiar nad Hronom a Žilina.

Rómsky splnomocnenec bude od roka 2027 predkladať správu až v septembri

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity bude od roka 2027 svoju výročnú správu o činnosti predkladať do konca septembra. Vyplýva to z návrhu zmeny štatútu splnomocnenca, ktorý upravuje súčasný marcový termín na predloženie výročnej správy. Úpravu schválila vláda na svojom stredajšom zasadnutí, jej rozhodnutím zároveň nadobudla účinnosť.

Úrad vlády SR v odôvodnení vysvetľuje, že zmenou sa zosúladí termín na predkladanie výročnej správy s termínom predkladania Monitorovacej správy plnenia akčných plánov Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na rokovanie vlády. „Zosúladením termínov sa odstráni duplicitný zber podkladových dát a eliminuje sa aj administratívna záťaž pre dotknuté rezorty,“ dodáva ÚV.

MV bude koordinačným orgánom pre Fond solidarity EÚ a nástroj EU Facility

Ministerstvo vnútra (MV) SR bude národným koordinačným orgánom pre Fond solidarity Európskej únie a nástroj EU Facility na programové obdobie 2028 až 2034. Schválila to vláda na stredajšom rokovaní. „Navrhovaný finančný nástroj EU Facility má umožniť Európskej únii pružne a efektívne financovať nové priority a reagovať na nepredvídané udalosti bez potreby zdĺhavých zmien rozpočtu,“ uviedol rezort. Finančný nástroj má zároveň slúžiť na podporu opatrení zameraných najmä na reakciu na prírodné katastrofy, posilňovanie solidarity medzi členskými štátmi, pripravenosť na krízy a budovanie odolnosti, ako aj na financovanie nových iniciatív Európskej únie podľa aktuálnych potrieb.

MV tvrdí, že jeho určenie za národný koordinačný orgán pre EU Facility nadväzuje na jeho zákonom ustanovenú pôsobnosť v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva, krízového riadenia, integrovaného záchranného systému a ochrany kritickej infraštruktúry. Nadväzuje tiež na existujúce administratívne, odborné a koordinačné kapacity rezortu pri implementácii nástrojov Európskej únie zameraných na riešenie následkov mimoriadnych udalostí a posilňovanie odolnosti štátu.

Materiál zároveň vytvára rámec pre zabezpečenie včasnej prípravy SR na nové programové obdobie Európskej únie 2028 - 2034 vrátane prípravy strategických dokumentov, vytvorenia implementačných mechanizmov a zabezpečenia disponibilných finančných zdrojov určených na financovanie opatrení v oblasti civilnej ochrany, krízového riadenia a ochrany kritickej infraštruktúry.

Vláda schválila návrh na organizačné zabezpečenie osláv 82. výročia SNP

Vláda na svojom poslednom rokovaní vlády pred letnou prestávkou schválila návrh na organizačné zabezpečenie osláv 82. výročia Slovenského národného povstania (SNP). Uskutočniť sa majú 29. augusta v Banskej Bystrici. Hlavným organizátorom osláv je Ministerstvo obrany SR, spoluorganizátori budú Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo zdravotníctva SR. Podujatie sa má predbežne začať o 10.00 h pietnym aktom kladenia vencov, nasledovať majú príhovory a slávnostná vojenská prísaha. Pripravené budú aj statické ukážky a prezentačné stánky ministerstiev, sprievodný a kultúrny program.

Ako uvádza predkladateľ - Ministerstvo obrany SR, SNP je pre Slovákov sviatkom, „ktorým preukazujeme úctu základným hodnotám, na ktorých stojí moderná slovenská štátnosť, ako aj všetkým predkom, ktorí za tieto hodnoty bojovali a v mnohých prípadoch priniesli aj najväčšiu obeť - vlastný život“.

Vláda schválila zonácie štyroch národných parkov

Vláda v stredu schválila zonácie štyroch národných parkov - Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Polonín a Malej Fatry. Schválenie materiálov je súčasťou míľnika v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR. Dokončenie procesu zonácie prijatím nariadení vlády SR je cieľom plánu obnovy pre vyplatenie ôsmej žiadosti o platbu. Návrhy zonácií v pripomienkovom konaní kritizovala opozícia, vedci aj ochranári z rôznych enviroorganizácií.

Vláda schválila zonáciu TANAP-u, v najprísnejšie chránenej zóne bude 61 percent

Vláda v stredu schválila zonáciu Tatranského národného parku (TANAP). Jeho celková výmera bude 74.606 hektárov. V najprísnejšie chránenej zóne A bude 46.163 hektárov, čo predstavuje vyše 61 percent výmery. Vyplýva to z materiálu, ktorý predložilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Do zóny B so štvrtým stupňom ochrany sa zaradí 10.695 hektárov národného parku. Zónu C s tretím stupňom ochrany bude tvoriť 17.011 hektárov a zóna D s druhým stupňom ochrany bude mať 735 hektárov, priblížilo ministerstvo.

„Pri vymedzovaní zón sa zohľadňovala prítomnosť biotopov, ich zachovalosť a vzácnosť, intenzita lesníckeho a poľnohospodárskeho využívania, rekreačno-športové a iné využívanie územia, výskyt zastavaných plôch, infraštruktúry, verejných zariadení a priestorov s iným funkčným zameraním,“ uviedol envirorezort v predloženom materiáli.

Vyhlásenie zonácie TANAP-u prispeje podľa MŽP k odstráneniu nedostatkov uvedených v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z júna 2022. Tatranský národný park je súčasťou jadrovej populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku a výmera biotopov tohto druhu v bezzásahovom režime by sa zonáciou zvýšila z 10.198 na 18.791 hektárov. „Dôvodom tejto úpravy je potreba zabezpečiť priaznivý stav biotopov a predmetov ochrany nachádzajúcich sa na území národného parku,“ skonštatovalo ministerstvo. Doplnilo, že toto ustanovenie zároveň umožňuje vykonávať reguláciu raticovej zveri a vybraných druhov srstnatej zveri v lokalitách výskytu hlucháňa hôrneho a tetrova hoľniaka.

Dôvodom zonácie je aj konanie o porušení pravidiel, ktoré vedie Európska komisia voči SR vo vzťahu k územiam európskeho významu. TANAP a jeho ochranné pásmo sa po zonácii bude prekrývať so 14 územiami európskeho významu. Cieľom zonácie je takisto podľa MŽP zabezpečenie priaznivého stavu 42 biotopov európskeho významu a ôsmich biotopov národného významu, 74 druhov rastlín európskeho a národného významu, 56 druhov živočíchov európskeho a národného významu či 28 druhov vtákov. Materiál nadobudne účinnosť 15. júla 2026, niektoré časti 15. júla 2036.

Celková výmera NAPANT-u po zonácii bude 78.840 hektárov

Celková výmera Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) po zonácii bude 78.840 hektárov. Zo štyroch zón najprísnejšia chránená zóna A, v ktorej platí piaty stupeň ochrany, bude mať výmeru 36.843 hektárov, čo predstavuje 46,73 percenta. Vyplýva to z návrhu zonácie z dielne Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, ktorý schválila vláda na svojom stredajšom zasadnutí.

„Dôvodom tejto úpravy je potreba zabezpečiť priaznivý stav biotopov a predmetov ochrany nachádzajúcich sa na území národného parku. Nadmerné stavy niektorých druhov zveri môžu mať negatívny vplyv na ekosystémy národného parku, najmä na prirodzenú obnovu lesných porastov a na reprodukčný úspech niektorých druhov vtákov hniezdiacich na zemi vrátane hlucháňa hôrneho,“ uviedol rezort.

Zóna B so štvrtým stupňom ochrany bude mať 13.295 hektárov, čo predstavuje 16,86 percenta výmery. Zóna C s tretím stupňom ochrany bude predstavovať 35,79 percenta. Najmenej, 488 hektárov, bude mať podľa MŽP zóna D s druhým stupňom ochrany. Účelom zonácie je tiež zabezpečenie priaznivého stavu 33 biotopov európskeho významu a šiestich biotopov národného významu, 251 druhov rastlín európskeho a národného významu, 83 druhov živočíchov európskeho a národného významu, 38 druhov vtákov a abiotických javov, uvádza sa v návrhu.

NAPANT sa prekrýva s deviatimi národnými prírodnými rezerváciami, 20 prírodnými rezerváciami, 12 národnými prírodnými pamiatkami a troma prírodnými pamiatkami. Po schválení zonácie národného parku budú tieto chránené územia zrušené s výnimkou jaskýň a národnej prírodnej rezervácie Hnilecká jelšina, tvrdí ministerstvo. Ochranné pásmo národného parku sa zároveň prekrýva s 15 existujúcimi územiami národnej sústavy chránených území.

Vyhlásenie zonácie NAPANT-u prispeje podľa MŽP k odstráneniu nedostatkov, ktoré identifikoval Súdny dvor EÚ v rozsudku z roku 2022 týkajúcom sa nedostatočnej ochrany biotopov hlucháňa hôrneho. Národný park je súčasťou jadrovej populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku. Dôvodom vyhlásenia je aj konanie o porušení pravidiel, ktoré vedie Európska komisia voči SR vo vzťahu k územiam európskeho významu. Zonácia NAPANT-u nadobudne účinnosť 15. júla 2026.

Vláda vzala na vedomie predĺženie rokovaní o prílohe k pandemickej dohode

Vláda na stredajšom rokovaní vzala na vedomie výsledky zo 79. zasadnutia Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA), ktoré sa uskutočnilo v máji v Ženeve. Členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na ňom prijali rozhodnutie o predĺžení rokovaní o prílohe k pandemickej dohode o systéme zdieľania benefitov a prístupu k patogénom (PABS) o ďalší rok. Kabinet zároveň schválil postup SR pri rokovaniach. Sústreďovať sa bude na ochranu biologickej bezpečnosti, ochranu osobných údajov a právne záväzný režim zodpovednosti za škody.

Rokovania o prílohe PABS budú naďalej pokračovať v rámci zasadnutí Medzivládnej pracovnej skupiny (IGWG), pričom jej siedme zasadnutie je plánované v termíne od 6. do 17. júla. V prípade pozitívneho vývoja rokovaní bude možné zvolať mimoriadne zasadnutie WHA do konca roka 2026.

SR na májovom zasadnutí podporila rozhodnutie o pokračovaní rokovaní o prílohe k pandemickej dohode a zdôraznila, že v rámci pokračujúcich rokovaní sa bude sústreďovať na ochranu biologickej bezpečnosti, ochranu osobných údajov a právne záväzný režim zodpovednosti za škody. Predmetný postup SR bude uplatňovaný pri každom ďalšom zasadnutí IGWG, za predpokladu, že rámcové zameranie návrhu prílohy PABS ostane nezmenené.

„SR bude na rokovaniach IGWG postupovať v súlade s Ústavou SR, zásadou suverenity štátu a medzinárodnými záväzkami SR vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná. SR bude zároveň presadzovať, aby pripravovaná príloha PABS k pandemickej dohode bola formulovaná spôsobom zabezpečujúcim právnu istotu členských štátov, jasné vymedzenie práv a povinností jednotlivých aktérov systému prístupu k patogénom a zdieľania prínosov. SR bude zároveň zdôrazňovať potrebu zabezpečenia súladu návrhu prílohy PABS s existujúcimi záväzkami medzinárodného práva tak, aby bola zabezpečená čo najvyššia miera biologickej ochrany a bezpečnosti,“ uvádza ministerstvo zdravotníctva v materiáli.

Slovensko bude zároveň poukazovať na to, že návrh pandemickej prílohy by mal obsahovať jasné určenie právnej zodpovednosti jednotlivých subjektov zapojených do systému PABS za prípadné porušenie pravidiel ochrany údajov alebo neoprávnené využitie genetických alebo biologických informácií a zároveň právne záväzný režim zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti so zberom, prenosom, využívaním alebo komerčným zhodnocovaním patogénov a súvisiacich údajov.

Delegácie členských štátov WHO predĺžili rokovania o chýbajúcej kľúčovej časti pandemickej dohody - systéme PABS už v marci. Systém PABS má vytvoriť spravodlivý mechanizmus na zdieľanie vzoriek patogénov s pandemickým potenciálom a následné zdieľanie prínosov, ktoré z nich vyplývajú, ako sú vakcíny, testy a liečba. Cieľom rokovaní je dohoda na tom, ako bude systém fungovať v praxi. Prelomovú pandemickú dohodu o riešení budúcich zdravotných kríz prijali členské štáty WHO v máji 2025. Ide o výsledok viac ako troch rokov rokovaní vyvolaných pandémiou ochorenia COVID-19. Cieľom dohody je zabrániť tomu, aby budúce pandémie sprevádzala nekoordinovaná reakcia štátov, aká sa prejavila počas krízy spôsobenej koronavírusom SARS-CoV-2.

Členom Dozornej rady Eximbanky SR sa stal Rastislav Chovanec

Novým členom Dozornej rady Exportno-importnej banky (Eximbanky) SR sa 1. júla stal Rastislav Chovanec. Na uvoľnenom poste nahradil Jaroslava Rybánskeho, ktorý sa vzdal funkcie. Návrh ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD) na vymenovanie člena Dozornej rady Eximbanky v stredu schválila vláda. Zároveň vzala na vedomie vzdanie sa Rybánskeho funkcie člena v uvedenom orgáne.

Chovanec je od roku 2023 štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Rovnakú funkciu zastával na Ministerstve hospodárstva SR v rokoch 2014 až 2020. Poradcom predsedu vlády SR pre investície, resp. zahraničné investície na Úrade vlády SR bol v rokoch 2012 až 2014 aj 2006 až 2010. Ako predseda dozornej rady spoločnosti SPP - Distribúcia pôsobil medzi rokmi 2012 až 2020.

Vláda odvolala Rastislava Juhára z funkcie námestníka generálneho riaditeľa SPF

Rastislav Juhár bol odvolaný z funkcie námestníka generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu (SPF). Vyplýva to z materiálu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorý v stredu schválil vládny kabinet. Juhár bol uznesením vlády z 29. novembra 2023 vymenovaný do funkcie námestníka generálneho riaditeľa SPF 30. novembra 2023.

Orgány inšpekcie práce vlani zistili vyše 41.000 nedostatkov

Orgány inšpekcie práce zistili v roku 2025 celkovo 41.338 nedostatkov, čo je o 1638 alebo o 3,8 % menej ako v roku 2024 (42.976). Napriek tomu sa počet aj suma udelených pokút zvýšili na 6,26 milióna eur. Najvyšší počet nedostatkov, viac ako 10.000, zistili inšpektori v oblasti pracovnoprávnych a mzdových predpisov. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu vzala na vedomie vláda. Orgány inšpekcie práce udelili spolu 2549 právoplatných pokút, čo je o 60 viac ako v roku 2024 a nárast sumy o 624.827 eur (+11,1 %). Blokové pokuty uložené na mieste dosiahli 1405 prípadov v sume 152.100 eur. Jednotlivcom bolo uložených 38 pokút v sume 6393,50 eura.

Najvyšší absolútny nárast nedostatkov zaznamenali inšpektori v kategórii Ustanovené pracovné podmienky, kde ich počet vzrástol o 1430 na 8603 (+19,9 %). Medziročný pokles o 19,6 % alebo o 1468 nedostatkov zaznamenali inšpektori v kategórii Prevádzkové budovy a objekty. Pokles počtu nedostatkov o 13 % na 1211 zaznamenali orgány inšpekcie aj v sledovanej kategórii nelegálneho zamestnávania.

V roku 2025 inšpekcia práce zistila celkovo 10.285 nedostatkov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, predpisov upravujúcich štátnozamestnanecké vzťahy, ako aj záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Tento počet je na porovnateľnej úrovni s rokom 2024 (10.286).

Najväčšie zastúpenie mali porušenia týkajúce sa vzniku pracovného pomeru, odmeňovania zamestnancov, ako aj pracovného času a jeho evidencie. Najčastejším porušením pri vzniku pracovného pomeru bolo, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania.

Druhou najpočetnejšou skupinou boli porušenia v oblasti odmeňovania zamestnancov. Najčastejšie sa opakujúcim nedostatkom bolo nepriradenie príslušného stupňa náročnosti práce pracovnému miestu podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon zamestnávateľ od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a neposkytnutie mzdy najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre príslušný stupeň náročnosti práce.

Inšpektoráty práce vykonali celkovo 16.635 kontrol zameraných na preverenie dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, v rámci ktorých bolo skontrolovaných 14.736 subjektov (právnických osôb a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi) a 31.536 fyzických osôb vykonávajúcich prácu na pracoviskách kontrolovaných subjektov. Inšpektoráty práce v roku 2025 zistili nelegálne zamestnávanie 1211 fyzických osôb, z ktorých 687 vykonávalo pre zamestnávateľa závislú prácu bez písomne uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu.

Septembrové cvičenie v oblasti CO preverí pripravenosť krízového riadenia

V dňoch 2. a 3. septembra sa uskutoční cvičenie v oblasti civilnej ochrany (CO) „Tiene v oblakoch“, ktoré má preveriť pripravenosť systému krízového riadenia Slovenskej republiky a súčinnosť orgánov krízového riadenia na všetkých stupňoch riadenia pri riešení mimoriadnej udalosti spôsobenej pádom bezpilotného lietadla. Návrh na prípravu, vykonanie a vyhodnotenie národného cvičenia schválila vláda na svojom stredajšom rokovaní.

Organizáciu a koordináciu cvičenia zabezpečí Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s Úradom vlády SR a ďalšími rezortmi. „Súčasťou cvičenia bude aj overenie pripravenosti na vykonávanie opatrení civilnej ochrany a hospodárskej mobilizácie, posúdenie primeranosti platnej právnej úpravy v oblasti krízového riadenia a preverenie schopnosti štátu reagovať na dezinformačné kampane a zabezpečiť efektívnu strategickú komunikáciu počas krízovej situácie,“ upozornil rezort vnútra.

Cvičenie modelované na územie Košického kraja má preveriť súčinnosť, metodiky a postupy v situácii, ak by vzdušný priestor SR narušil neidentifikovaný vojenský vzdušný prostriedok, ktorý zasiahne „podnik“, v ktorom dôjde k výbuchu a bude potreba zabezpečiť hromadný príjem zranených, vyhlásiť mimoriadnu situáciu, varovať pred ďalším vzdušným útokom, vyhlásiť výnimočný stav, evakuovať časť obyvateľov a napokon odvolať krízový stav.

Náklady vzniknuté s vykonaním cvičenia budú hradené z rozpočtovej kapitoly príslušného ministerstva a ostatného ústredného orgánu štátnej správy a samosprávy. Ministerstvo vnútra pripomenulo, že materiál bol vypracovaný v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády, ktorým sa kabinet zaviazal posilňovať bezpečnosť občanov a odolnosť štátu voči bezpečnostným a hybridným hrozbám zo strany zahraničných aktérov.

Štát poskytne úľavy výmenou za reštart výroby v Slovalcu

Štát sa zaviaže ku kompenzáciám emisií, úľave z odvodu do jadrového fondu a k dodávke elektriny na najbližších desať rokov výmenou za reštart výroby a udržanie zamestnanosti v hlinikárni Slovalco v Žiari nad Hronom. Vyplýva to z dvojice zmlúv, ktoré po stredajšom rokovaní vlády podpísali zástupcovia štátu s hlinikárňou, jej akcionármi a štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba.

„Na prelome augusta a septembra sa začnú zapínať pece v Žiari nad Hronom. Slovensko sa opätovne vráti k výrobe primárneho hliníka. Predpokladom toho, aby sa opätovne mohla otvoriť výroba primárneho hliníka, sú dva významné dokumenty, ktoré sme prerokovali dnes na rokovaní vlády. V podstate sme pripravili úplne novú domácu štátnu schému pre firmy, ktoré pôsobia v energeticky náročných podmienkach. Táto nová domáca štátna schéma, založená výlučne na peniazoch, ktoré dostaneme z emisných povoleniek a nemá nič spoločné s daňami občanov, pomôže nielen Slovalcu, ale aj ďalším podnikom,“ uviedol po podpise zmlúv premiér Robert Fico (Smer-SD).

Prvý dokument, ktorým je zmluva o implementácii opatrení na podporu výroby primárneho hliníka, stanovuje podmienky na obnovu plnej prevádzky v Žiari nad Hronom. Slovalco sa v nej zaväzuje opätovne spustiť výrobu, zabezpečiť udržanie a rast zamestnanosti a investovať do modernizácie a dekarbonizácie fabriky. Finančnú, technickú a organizačnú podporu projektu majú záväzok poskytnúť akcionári podniku - nórsky Hydro Aluminium a slovenský Slovalco Invest.

„Slovalco sa zaväzuje spustiť prvé elektrolyzéry vo štvrtom štvrťroku 2026 a zabezpečiť nové pracovné miesta. Súčasťou záväzkov sú aj výdavky vo výške najmenej 100 miliónov eur potrebné na obnovenie výroby. Ďalšie desiatky miliónov eur spoločnosť plánuje preinvestovať počas nasledujúcich desiatich rokov,“ priblížila firma v tlačovej správe. Výkonná viceprezidentka Hydro Aluminium Metal Hanne Simensen po podpise zmlúv hovorila o vytvorení 200 pracovných miest.

Štát výmenou za to vytvorí pre fabriku stabilné podmienky. Pomôcť jej má najmä kompenzácia nepriamych nákladov na emisie CO2 a zľava z odvodu do Národného jadrového fondu. Tieto opatrenia síce budú mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, sú však rozpočtovo zabezpečené a v súlade s pravidlami Európskej únie o štátnej pomoci.

Druhá schválená zmluva rieši kľúčový problém hlinikárne, ktorým sú vysoké ceny energií. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba zabezpečí pre Slovalco dodávky elektrickej energie na obdobie maximálne desať rokov. Finálna cena za megawatthodinu (MWh) pre Slovalco však nesmie byť nižšia ako skutočné náklady na výrobu elektriny so započítaním primeraného zisku pre štátny podnik. Zároveň platí zákaz špekulatívneho obchodovania - hlinikáreň môže nakúpenú energiu použiť výlučne na výrobu hliníka a nesmie ju ďalej predávať.

Vo februári vláda a spoločnosť Slovalco uzavreli memorandum o spolupráci zamerané na vytvorenie podmienok pre opätovné spustenie výroby hliníka v závode v Žiari nad Hronom. V marci po stretnutí s predstaviteľmi firmy Úrad vlády SR uviedol, že cieľom je začať s čiastočnou obnovou produkcie ešte v roku 2026, pričom v plnom rozsahu má byť výroba obnovená v roku 2027.

Hlinikáreň v Žiari nad Hronom pôvodne prevádzkovala vyše 220 elektrolýznych pecí. Výrobu primárneho hliníka utlmili v lete 2022, posledné pece odstavili začiatkom roka 2023. Slovalco rozhodnutie v tom čase vysvetľovalo vysokými cenami energií a nedostatočnou kompenzáciou zo strany štátu pre energeticky náročný priemysel. Firma mala pôvodne do 500 zamestnancov. V hlinikárni naďalej funguje recyklačné centrum na spracovanie procesného šrotu, v ktorom začiatkom roka pracovalo približne 180 ľudí.

Reťazce pristupujú rozdielne k prenášaniu nákladov na spotrebiteľa

Jednotlivé obchodné reťazce pristupujú rozdielne k prenášaniu nákladov na spotrebiteľa, pričom niektoré preferujú agresívnejšiu cenovú politiku a iné sa orientujú na vyššiu maržu alebo prémiovejší segment. Vyplýva to z analýzy cenového vývoja základných druhov potravín 12/2026 z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý v stredu prerokovala a vzala na vedomie vláda.

„Výsledky analýzy naznačujú, že po zavedení systému zverejňovania cien sa pri sledovanom potravinovom koši na portáli cenyslovensko.sk zmenila dynamika cien z rastu na pokles. Porovnanie s vývojom v Česku ukazuje, že pokles cien za sledované obdobie roku 2026 bol v Česku výraznejší než na Slovensku. Tento rozdiel naznačuje, že slovenské ceny mohli začať reagovať po zavedení systému už v skoršej fáze jeho fungovania, čo podporujú aj predchádzajúce zistenia o poklese cien v druhej polovici roka 2025, zatiaľ čo v Česku v rovnakom období rástli. Poľsko ako alternatívna kontrolná krajina vykazovalo nižšiu podobnosť cenových trendov so Slovenskom a zároveň zaznamenalo miernejší pokles cien než Slovensko,“ spresnil v závere analýzy rezort financií.

MF dodalo, že v období február 2026 až máj 2026 pri sledovaných potravinách prevládala stabilizácia alebo mierny pokles priemerných cien. Najvýraznejšie zlacneli bryndza a čerstvé maslo, pričom mierny pokles sa zaznamenal aj pri bravčovom mäse, kuracom mäse a viacerých kategóriách mlieka. Naopak, rast cien sa evidoval najmä pri hovädzom mäse a jablkách. „Celkový vývoj tak naďalej nenaznačuje plošný rast cien naprieč sledovanými kategóriami,“ uzavrel rezort financií.

V NP Malá Fatra bude piaty stupeň ochrany platiť na 33,6 percenta

Výmera Národného parku (NP) Malá Fatra bude po novom 20.835 hektára. Najprísnejšie chránená zóna bude tvoriť 33,6 percenta výmery. Vyplýva to z návrhu zonácie, ktorú schválila vláda na svojom stredajšom rokovaní. Zóna B so štvrtým stupňom ochrany bude mať podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR 4,05 percenta. Územie s tretím stupňom ochrany bude pokrývať 61,5 percenta národného parku. Zóna D s druhým stupňom ochrany bude mať 166 hektárov.

„Národný park Malá Fatra sa v navrhovanej úprave hraníc prekrýva so 17 existujúcimi územiami národnej sústavy chránených území, a to 12 národnými prírodnými rezerváciami a 5 prírodnými rezerváciami. Celková výmera týchto chránených území predstavuje 4483 hektárov,“ priblížil envirorezort. Dodal, že po schválení zonácie budú tieto chránené územia v národnom parku zrušené s výnimkou jaskýň. Predmetom ochrany je predovšetkým 53 biotopov európskeho významu a národného významu, 72 chránených druhov rastlín, 48 chránených druhov živočíchov a 32 druhov vtákov.

Vyhlásenie NP Malá Fatra má taktiež prispieť k odstráneniu nedostatkov uvedených v žalobe Európskej komisie vo veci nedostatočnej ochrany biotopov hlucháňa hôrneho. V rámci nej Súdny dvor Európskej únie 22. júna 2022 vyhlásil rozsudok, pričom konštatoval porušenie smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. V celom rozsahu tiež MŽP vyhovelo žalobe o nesplnenie povinnosti podanej Európskou komisiou. „Malá Fatra je súčasťou jadrovej populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku a výmera (potenciálnych) biotopov tohto druhu v bezzásahovom režime by sa zonáciou zvýšila z 1668 hektárov na 3059 hektárov,“ uviedol rezort.

Dôvodom vyhlásenia národného parku je tiež konanie o porušení zmlúv, ktoré vedie Komisia voči SR vo vzťahu k územiam európskeho významu. Ide o nedostatočné označovanie území európskeho významu za osobitne chránené územia, ako aj chýbajúce ciele a opatrenia ochrany prírody. Malá Fatra sa má po zonácii prekrývať s ôsmimi územiami európskeho významu, pre ktoré boli v dokumentácii ochrany prírody stanovené ciele ochrany, ozrejmilo ministerstvo. Zonácia Malej Fatry nadobudne účinnosť 15. júla 2026.

Záujmom SR je revitalizovať spoluprácu krajín V4 v štyroch oblastiach

Záujmom Slovenska je revitalizovať spoluprácu krajín Vyšehradskej štvorky (V4) najmä v oblastiach, akými sú konkurencieschopnosť, energetika, či počas kľúčových rokovaní o novom Viacročnom finančnom rámci Európskej únie. Vyplýva to z Programu predsedníctva Slovenskej republiky vo Vyšehradskej skupine od 1. júla 2026 do 30.júna 2027, ktorý vzala vláda na vedomie. „Motívom siedmeho slovenského predsedníctva vo V4 je spoločná snaha o silnejšiu Európu, čo odzrkadľuje aj motto - V4 pre silnejšiu Európu, respektíve ‚V4 a Stronger Europe‘,“ priblížilo ministerstvo zahraničných vecí.

Priority slovenského predsedníctva sú podľa rezortu rozdelené do štyroch hlavných, vzájomne prepojených oblastí, a to konkurencieschopnosť, rozširovanie EÚ, sektorová spolupráca a medziľudská dimenzia. Rozširovanie EÚ je podľa rezortu diplomacie zahraničnopolitickou prioritou všetkých krajín V4. V časti konkurencieschopnosť je hlavná pozornosť venovaná aktuálnym témam európskej politiky, ktoré majú priamy vplyv na konkurencieschopnosť EÚ. Ide o ceny energií, energetickú infraštruktúru, nový rozpočet EÚ, automobilový priemysel a poľnohospodárstvo, ako aj vedu a výskum, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí.

„Vzťahy medzi krajinami V4 sú širokospektrálne a rozvíjajú sa v každej oblasti. Preto je sektorová spolupráca motívom tretej kapitoly programu. Dôraz sa kladie na obrannú spoluprácu, zdravotníctvo, dopravné prepojenia či oblasť spravodlivosti,“ skonštatoval rezort diplomacie. Tvrdí, že štvrtá oblasť je venovaná medziľudskej dimenzii, najmä podpore Medzinárodného vyšehradského fondu, rozvoju turizmu a menšinám a ich inklúzii.

Vláda odobrila aj zonáciu NP Poloniny, bude mať rozlohu 32.809 hektárov

Rozloha Národného parku (NP) Poloniny bude mať po zonácii 32.809 hektárov. Zóna A s piatym stupňom ochrany by mala predstavovať 19,1 percenta územia. Vyplýva to z návrhu zonácie, ktorú vypracovalo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Vláda ho schválila na stredajšom zasadnutí.

Poloniny budú po zonácii rozdelené do štyroch zón. Zóna A bude mať 6293 hektárov. Výmeru 1718 hektárov má mať podľa rezortu zóna B so štvrtým stupňom ochrany, čo predstavuje 5,24 percenta rozlohy národného parku. Zónu C s tretím stupňom ochrany bude tvoriť 68,3 percenta výmery. Druhý stupeň ochrany bude v zóne D, ktorá bude mať 2375 hektárov, priblížil.

„NP Poloniny sa prekrýva so siedmimi národnými prírodnými rezerváciami, s 15 prírodnými rezerváciami a s jednou prírodnou pamiatkou. Po schválení zonácie NP Poloniny budú tieto chránené územia zrušené. Ochranné pásmo NP sa nebude prekrývať s národnou sústavou chránených území,“ skonštatovalo MŽP. Do územia NP Poloniny navrhuje rezort začleniť aj územie prírodnej rezervácie Rydošová, ktorá je v súčasnosti z väčšej časti súčasťou územia Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Envirorezort pripomenul, že Rydošová je súčasťou lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.

„Účelom vyhlásenia národného parku je zabezpečenie ochrany prírodných procesov a zabezpečenie priaznivého stavu predmetov ochrany národného parku, ktorými je 22 (z toho šesť prioritných) biotopov európskeho významu a tri biotopy národného významu, 41 druhov rastlín európskeho a národného významu, 97 druhov živočíchov európskeho a národného významu, 48 druhov vtákov,“ vysvetlilo ministerstvo.

Takmer celé územie NP Poloniny je podľa MŽP súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000. Do NP zasahujú územia európskeho významu Bukovské vrchy, Stinská, Ulička, časť Beskýd, Chránené vtáčie územie Bukovské vrchy a časť Chráneného vtáčieho územia Laborecká vrchovina. Do ochranného pásma Národného parku Poloniny zasahuje Lúky za Karcabou.

Tvrdí, že územie Polonín je prekryté aj viacerými územiami medzinárodného významu. Celý národný park je od roku 1992 súčasťou slovensko-poľsko-ukrajinskej Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty zahrnutej do svetovej siete UNESCO. Od roku 1998 je podľa MŽP rovnaké územie aj držiteľom Európskeho diplomu Rady Európy pre chránené územia. Zonácia Polonín nadobudne účinnosť 15. júla 2026, niektoré ustanovenie 15. júla 2056.

Počet pacientov odoslaných k špecialistovi vlani dosiahol najvyššiu úroveň

Počet pacientov odoslaných na vyšetrenie k špecialistovi vlani dosiahol najvyššiu úroveň a presiahol aj hodnoty spred pandémie. Vyplýva to zo Súhrnnej správy o vývoji v Strategickom rámci starostlivosti o zdravie pre roky 2014 - 2030 za rok 2025, ktorú v stredu vzala vláda na vedomie. „Vplyvom pandémie COVID-19 sa počet pacientov odoslaných na vyšetrenie k lekárovi s príslušnou špecializáciou znížil v rokoch 2020 aj 2021 a od roku 2022 sledujeme postupný nárast,“ skonštatovalo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR. Tvrdí, že celková návštevnosť lekárov v poslednom roku mierne klesla. Z dlhodobého hľadiska zostáva počet návštev relatívne stabilný a vyšší v porovnaní s krajinami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých, ako aj pre deti a dorast, zostáva podľa správy takmer nezmenený aj napriek miernemu poklesu. V roku 2025 dosahoval priemerný vek pri všeobecných lekároch pre dospelých úroveň 56 rokov a pri pediatroch 58 rokov. „To výrazne presahuje stanovený cieľ 40 rokov,“ zhodnotil rezort. Doplnil, že počet sestier sa v sledovanom období prakticky nemenil, zatiaľ čo počet lekárov zaznamenal mierny nárast. Napriek tomu zostáva počet sestier na Slovensku výrazne pod priemerom OECD.

Ďalej uviedol, že vlani rástol aj počet ukončených hospitalizácií a naďalej tak ostáva pod predpandemickou úrovňou. „Zároveň ostáva nad cieľovou hodnotou pre rok 2030, čo poukazuje na pretrvávajúci priestor na znižovanie hospitalizačnej miery,“ píše sa v správe. Ústavná starostlivosť je v posledných rokoch charakterizovaná prevažne stagnáciou alebo len miernym zlepšením, uvádza správa. Zároveň opäť rastie aj počet hospitalizácií na srdcovo-cievne ochorenia po dlhodobom poklese. V poslednom sledovanom roku bol podľa MZ vyšší ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, no stále nižší ako pred pandémiou. Slovensko malo počas väčšiny sledovaného obdobia vyššiu mieru hospitalizácií ako priemer OECD, doplnilo.

Spotreba antibiotík na Slovensku vykazovala od roku 2014 do 2025 kolísavý vývoj s výraznými výkyvmi. „V roku 2023 však došlo k poklesu, pričom spotreba klesla pod úroveň priemeru krajín OECD. Napriek tomuto zlepšeniu zostáva vývoj nestabilný a hodnoty sa od cieľovej úrovne pre rok 2030 dlhodobo odchyľujú,“ skonštatoval rezort. Vysvetlil tiež, že podiel výdavkov na farmaceutické produkty a zdravotnícke pomôcky na Slovensku po predchádzajúcom poklese od roku 2021 opätovne rastie. SR podľa rezortu dlhodobo vynakladá na farmaceutické tovary vyšší podiel výdavkov než väčšina krajín EÚ. „Zatiaľ čo v európskych krajinách bol v sledovanom období zaznamenaný skôr klesajúci trend, na Slovensku sa tento vývoj po roku 2021 obrátil,“ doplnil.

Správa poukazuje aj na ukazovatele využívania elektronického zdravotníctva, ktoré sa v posledných rokoch zlepšujú len veľmi pomaly a vo viacerých oblastiach stagnujú. MZ tvrdí, že podiel poskytovateľov zapojených do e-zdravia sa každým rokom zvyšuje, avšak stále je výrazne vzdialený od stanoveného cieľa, čo je 99 percent. Stagnuje aj počet zápisov do elektronickej zdravotnej knižky. V roku 2025 dosiahol 205 miliónov.

Hodnota rozvojovej pomoci SR v roku 2025 dosiahla takmer 180 miliónov eur

Oficiálna rozvojová pomoc (ODA) Slovenskej republiky v roku 2025 dosiahla hodnotu 179,7 milióna eur a jej podiel na hrubom národnom dôchodku (HND) predstavoval 0,13 percenta. Takmer polovica podporných prostriedkov smerovala do Európy, najväčším prijímateľom bilaterálnej pomoci bola Ukrajina. Vyplýva to zo Správy o rozvojovej spolupráci SR za rok 2025, ktorú v stredu vzala vláda na vedomie. 

„SR prostredníctvom rozvojovej spolupráce pod značkou SlovakAid aj v roku 2025 podporovala rozvoj menej rozvinutých krajín, prispievala k implementácii cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030 a k riešeniu významných globálnych výziev,“ informovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR ako predkladateľ správy.

Skonštatovalo zároveň, že príspevok v porovnaní s rokom 2024 poklesol o vyše 5 miliónov eur. „Tento pokles je spôsobený dôsledkom konsolidácie verejných financií, ktorá mala vplyv na pokles bilaterálnej časti ODA SR,“ vysvetlil rezort diplomacie. „Navyše, v roku 2025 sa nerealizovali nesystémové rozvojové intervencie ako v minulosti, ako napríklad jednorazové darovanie vakcín COVID-19 či odpustenie dlhu. Poklesol tak objem financií vyčlenených na bilaterálnu rozvojovú spoluprácu, ako aj na poskytovanie humanitárnej pomoci do zahraničia,“ dodalo MZVEZ.

Hodnota ODA SR za rok 2025 predstavuje 0,13 percenta, čím sa SR opäť umiestnila na posledných priečkach v rámci zoznamu donorov združených vo výbore OECD/DAC. „V SR naďalej absentuje systémový plán navyšovania ODA, ktorý by SR minimálne približoval k splneniu cieľov, ku ktorým sa zaviazala. Pre porovnanie, priemer členských krajín OECD/DAC v roku 2025 predstavuje 0,26 percenta HND,“ upozornilo ministerstvo.

Na bilaterálnu rozvojovú spoluprácu poskytla SR vlani 26,18 milióna eur (14-percentný podiel na celkovej ODA). Na multilaterálnu rozvojovú spoluprácu prostredníctvom príspevkov do medzinárodných organizácií a medzinárodných finančných inštitúcií poskytla SR 153,49 milióna eur (86-percentný podiel na celkovej ODA).

Z pohľadu regionálneho členenia smerovala v roku 2025 najväčšia časť ODA SR do Európy (43 percent). Najväčším prijímateľom dvojstrannej ODA SR sa aj v roku 2025 stala Ukrajina. Okrem Ukrajiny smerovala v rámci Európy veľká časť pomoci aj do Srbska (poskytovanie vládnych štipendií) a Moldavska (programová krajina). V Afrike bola najväčším prijímateľom bilaterálnej ODA SR v roku 2025 Keňa (programová krajina). V rámci Ázie bol najväčším prijímateľom pomoci Uzbekistan (zvýhodnený vývozný úver), Libanon a Irak (humanitárne intervencie) a v rámci Ameriky bola poskytnutá humanitárna pomoc najmä na Kubu a Jamajku.

UN-NsM má z plánu obnovy rekonštruovať lôžka na oddelení dlhodobo chorých

Univerzitná nemocnica - Nemocnica svätého Michala (UN-NsM) v Bratislave má z plánu obnovy rekonštruovať lôžka na oddelení dlhodobo chorých a vytvoriť nové lôžka následnej starostlivosti oddelenia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Vyplýva to z návrhu na splnenie cieľa Komponentu 11 a zabezpečenie investícií Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý v stredu schválila vláda. Zmenila tým uznesenia z roku 2024 a 2025.

Ďalej odsúhlasila, aby sa Univerzitná nemocnica L. Pasteura (UNLP) v Košiciach stala priamo určeným prijímateľom financií z plánu obnovy pre Komponent 11: Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť. V rámci svojej pôsobnosti má zabezpečiť realizáciu zámeru humanizácie oddelení v ústavnej psychiatrickej starostlivosti, a to pavilóny VII., XIII. a XXVI. UNLP má podľa rezortu zdravotníctva tiež v rámci plánu obnovy rekonštruovať oddelenie urgentného príjmu, urológie, pracovisko intervenčnej endoskopickej rádiológie a chirurgickej jednotky intenzívnej starostlivosti na Triede SNP v Košiciach.

„Obsahom všetkých projektov priamo určených prijímateľov je rozsiahla rekonštrukcia so zameraním na lôžkové časti zdravotníckych zariadení, ktorá prináša okrem stavebných úprav zvýšenie hygienického a technického štandardu, ako aj výrazné zlepšenie komfortu pre pacientov a personál. Cieľ zostáva identický a hodí sa na naplnenie cieľa v K11, Investícii 2 Nová sieť nemocníc - výstavba, rekonštrukcia a vybavenie,“ priblížilo ministerstvo zdravotníctva. Komponent 11 Plánu obnovy a odolnosti SR je zameraný na Modernú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. S celkovou alokáciou približne 1,16 miliardy eur je jeho cieľom vybudovať efektívnu sieť nemocníc, zlepšiť následnú starostlivosť a modernizovať technické vybavenie.