BRATISLAVA - Vláda na svojom stredajšom zasadnutí odsúhlasila Dohodu o posilnenom partnerstve a posilnenej spolupráci medzi Európskou úniou (EÚ) a jej členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej. Vnútroštátny schvaľovací proces zavŕši po súhlase Národnej rady SR podpis prezidenta.
„Zmluva vymedzuje spoluprácu v oblasti zdravia, životného prostredia a zmeny klímy, energetiky, daní, vzdelávania a kultúry, práce, zamestnanosti a sociálnych vecí, vedy, technológií a dopravy, ako aj v oblasti právnej spolupráce, právneho štátu, boja proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a korupcii. Obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa obchodu a regulačného rámca pre hospodárske subjekty EÚ,“ vysvetlilo v predkladacej správe Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR. Zmluva má nahradiť Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej z 90. rokov.
SR otvorí tému telesných trestov detí, v hre je ich úplný zákaz v zákone
Slovensko prehodnotí legislatívu v oblasti telesných trestov detí, čím otvorí možnosť doplniť ich jednoznačný zákaz do právneho poriadku. Je to jedna z úloh v akčnom pláne, ktorý vychádza z národnej stratégie na ochranu detí pred násilím na roky 2027 až 2029. Plán, ktorý v stredu schválila vláda, obsahuje aj zámer preložiť vybrané zákony do detskej reči alebo vybudovanie domov komplexnej pomoci pre detské obete a detských páchateľov.
„Zlepšenie ochrany detí pred domácim násilím si vyžaduje jednoznačný a explicitný zákaz telesných trestov v právnom poriadku. Štát má jasne a zrozumiteľne deklarovať, že akákoľvek forma násilia voči deťom je neprípustná - bez výnimiek a bez ohľadu na intenzitu či
deklarovaný ,výchovný‘ zámer,“ vysvetlilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktoré akčný plán predložilo.
S návrhom úlohy prišila v rámci medzirezortného pripomienkového konania komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská, ktorá zároveň upozornila na zvýšený výskyt tohto „výchovného prostriedku“ u detí so zdravotným postihnutím. „Je nelogické a hodnotovo neudržateľné tvrdiť, že určitá intenzita násilia môže byť akceptovateľná, špeciálne vo vzťahu k deťom z dôvodu ich zraniteľnosti a odkázanosti, ak zároveň deklarujeme nulovú toleranciu voči násiliu v spoločnosti,“ uviedla komisárka v pripomienke.
archívne video
Činnosť domov komplexnej pomoci pre detské obete a detských páchateľov by podľa akčného plánu mohla byť spustená v roku 2029. Úloha zahŕňa tiež zefektívnenie fungovania špeciálnych výsluchových miestností pre deti. Ďalšou z úloh akčného plánu je preklad troch kľúčových zákonov do „detskej reči“ s cieľom zlepšiť postavenie detí pred orgánmi činnými v trestnom konaní. V roku 2027 má ísť o Trestný zákon, v roku 2028 Trestný poriadok a v roku 2029 zákon o obetiach trestných činov.
Vláda schválila akčný plán iniciatívy pre otvorené vládnutie, zahrňuje 38 úloh
Vládny kabinet na svojom stredajšom zasadnutí schválil Akčný plán iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na roky 2026 - 2028. Obsahuje 15 záväzkov zahrňujúcich 38 úloh týkajúcich sa napríklad dobrovoľných záchranných zložiek, strategického plánovania či vzdelávania o otvorených dátach na vysokých školách. Vyplýva to zo zverejneného materiálu.
„Hlavnými cieľmi akčného plánu sú posilnenie princípov otvoreného vládnutia prostredníctvom podpory a rozvoja dobrovoľníctva, rozvoja vzdelávania v oblasti otvoreného vládnutia, zlepšenia zapájania neštátnych aktérov do tvorby verejných politík a zefektívnenia používania otvorených dát,“ uviedlo v materiáli ministerstvo vnútra, ktoré ho na rokovanie vlády predložilo. „Akčný plán má nadrezortný prierezový charakter - ukladá úlohy jednotlivým ministrom a predstaviteľom verejnej správy,“ dodal predkladateľ.
Pri tvorbe plánu boli podľa rezortu zastúpení predstavitelia štátnej správy, územnej samosprávy a občianskej spoločnosti vrátane akademického sektora. „Znenie materiálu možno považovať za konsenzuálny výsledok formovaný širokým okruhom zainteresovaných skupín,“ tvrdí rezort. Materiál nadväzuje na Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na roky 2024 - 2026, ktorý schválila vláda v septembri 2023.
Splnomocnenkyňa vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová po schválení bodu pripomenula, že otvorené vládnutie je postavené na partnerstve medzi štátom a občanmi. „Schválený akčný plán je výsledkom spolupráce verejnej správy, samospráv, akademickej obce a občianskej spoločnosti a vytvára priestor na to, aby sa občania mohli aktívnejšie podieľať na verejnom dianí a rozhodovacích procesoch,“ zvýraznila. Pripomenula, že SR patrila medzi prvé krajiny na svete, ktoré sa v roku 2011 zapojili do iniciatívy OGP. „Schválením Akčného plánu OGP 2026 - 2028 Slovenská republika potvrdzuje svoj záväzok pokračovať v budovaní otvorenejšej, transparentnejšej a participatívnejšej verejnej správy v prospech občanov,“ dodala Zacharová.
Akčný plán stratégie k riadeniu azylu a migrácie stojí na troch pilieroch
Akčný plán konkretizujúci Národnú stratégiu SR k riadeniu azylu a migrácie je koncipovaný ako integrovaný a komplexný rámec založený na troch vzájomne sa dopĺňajúcich pilieroch - bezpečnosť a kontrola hraníc, podpora legálnej migrácie a integrácie a medzinárodná ochrana. Vyplýva to z návrhu akčného plánu opatrení a úloh do roku 2030, ktorý v stredu schválila vláda.
Piliere akčného plánu sú ďalej rozpracované do tematických celkov so stanovenými desiatimi strategickými cieľmi a indikátormi, ktoré budú napĺňané prostredníctvom konkrétnych opatrení. Na príprave sa podieľala aj Medzinárodná organizácia pre migráciu a ďalšie slovenské ministerstvá aj úrady. „Akčný plán systematicky rozpracúva strategické ciele národnej stratégie do tematických oblastí a obsahuje súbor opatrení doplnených o určenie zodpovednosti, časový rámec ich realizácie a indikátory plnenia,“ uviedlo ministerstvo v materiáli.
Dokument identifikoval desať cieľov. Medzi nimi je okrem iného kontrola vonkajších hraníc a boj proti nelegálnej migrácii, efektívny návratový mechanizmus a readmisná spolupráca, pripravenosť a plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí, riadenie migrácie, či komunikácia o azyle a migrácii. K daným cieľom sú priradené úlohy na ich dosiahnutie.
Ministerstvo v materiáli neopomenulo ani riziká, ktorým je realizácia akčného plánu vystavená. Sú medzi nimi legislatívne i inštitucionálne riziká. Uvedomuje si aj finančné riziká. „Realizáciu plánovaných opatrení akčného plánu môže ohroziť nedostatok financovania. Toto riziko vyplýva z kombinácie viacerých faktorov, ako sú neistota dostupných zdrojov zo štátneho rozpočtu, respektíve z vlastných existujúcich zdrojov financovania jednotlivých rezortov a inštitúcií. Ďalším faktorom je potreba spolufinancovania z externých zdrojov, ako sú napríklad fondy EÚ, kde sa riziko zvyšuje možnými zmenami v programovaní, prioritách alebo štruktúre programov poskytujúcich financie,“ uviedol rezort vnútra v materiáli.
Jednou zo schválených úloh, ktoré dostal v rámci uznesenia kabinetu minister vnútra, je do konca novembra v spolupráci s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí a ministrom financií vypracovať a na rokovanie vlády predložiť Národnú stratégiu európskeho integrovaného riadenia hraníc na roky 2027 - 2030 v súlade s akčným plánom.
MZ mení najvyššie prípustné expozičné limity pre olovo a diizokyanáty
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR mení najvyššie prípustné expozičné limity (NPEL) pre olovo a diizokyanáty v pracovnom ovzduší. Zároveň sprísňuje NPEL prachu z azbestu. Reaguje tak na európske smernice. Vyplýva to z troch nariadení vlády z dielne rezortu, ktoré schválila vláda na svojom stredajšom zasadnutí.
Olovo a jeho anorganické zlúčeniny môžu byť príčinou nepriaznivých účinkov na pohlavné funkcie a plodnosť dospelých mužov a žien, ako aj na vývoj plodu. „Z dôvodu vážnych a nezvratných účinkov na zdravie zamestnancov sa pre olovo a jeho anorganické zlúčeniny sprísňuje NPEL v pracovnom ovzduší,“ doplnil rezort. Zároveň chce znížiť povolené množstvo olova, ktoré môžu mať zamestnanci v krvi, ak pracujú v prostredí, kde s ním prichádzajú do kontaktu.
Diizokyanáty a zmesi s obsahom diizokyanátov sú klasifikované ako kožný senzibilizátor a respiračný senzibilizátor. Expozícia zamestnancov spôsobuje ochorenia dýchacích ciest a kožné ochorenia. „Z dôvodov vážnych a nezvratných účinkov na zdravie zamestnancov smernica (EÚ) 2024/869 zavádza pre všetky diizokyanáty priemerný NPEL v pracovnom ovzduší pre osemhodinovú expozíciu vrátane krátkodobej NPEL,“ priblížil rezort. Dodal, že zároveň sa zavádza prechodné obdobie do 31. decembra 2028, počas ktorého sa bude uplatňovať menej prísny NPEL v pracovnom ovzduší.
Azbest je klasifikovaný ako karcinogén kategórie 1A (dokázaný karcinogén pre ľudí) a má bezprahový účinok. „Účelom návrhu nariadenia vlády je zlepšiť ochranu zdravia zamestnancov pri práci s azbestom alebo materiálmi obsahujúcimi azbest tým, že sa v súlade so smernicou (EÚ) 2023/2668 dopĺňajú opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov vrátane revidovaných prísnejších najvyššie prípustných expozičných limitov prachu z azbestu v pracovnom ovzduší,“ uviedol rezort. Doplnil, že návrh definuje aj náležitosti posudku o riziku, upresňuje ochranné opatrenia na obmedzenie prachu obsahujúceho azbest a stanovuje požiadavky na odbornú prípravu a pravidelnú aktualizačnú odbornú prípravu zamestnancov. Ďalej upravuje požiadavky na meranie koncentrácie azbestu v pracovnom ovzduší, zdravotný dohľad u zamestnancov a vedenie príslušnej evidencie zamestnávateľom.
