TOTO nie je žart: Lucia je prvou slepou pilotkou! Už má nalietaných stovky hodín

Keď bola Lucia ešte dieťa, lietadlá pre ňu predstavovali čosi takmer magické. Vyrastala neďaleko vojenského letiska Fortunato Cesari v meste Galatina na juhu Talianska a zakaždým, keď začula hukot motorov, vybehla do záhrady. Stroje prelietavajúce nad jej domovom nikdy nevidela, no ich zvuk v nej vyvolával predstavy o svete, v ktorom neexistujú prekážky. Práve vtedy sa zrodila túžba, ktorá ju sprevádzala ďalšie desaťročia.

„Keď som ako malá počula lietadlá, utekala som do záhrady. Priťahoval ma ten mohutný hukot, akoby ma chcel odtrhnúť od zeme,“ zaspomínala si Lucia pre taliansku agentúru ANSA. Jej detské predstavy však boli trochu iné než sny ostatných detí. „Vždy hovorím, že ako dieťa som chcela byť lietadlom, nie pilotkou, pretože lietadlo lietalo vyššie a rýchlejšie než vtáky,“ vysvetlila.

Lucia sa narodila 6. mája 1970 v juhotalianskom mestečku Salice Salentino. Od narodenia je nevidiaca v dôsledku dystrofie sietnice, ochorenia, ktoré postihuje svetlocitlivé bunky oka. Svet preto od detstva spoznávala predovšetkým prostredníctvom zvukov, dotykov a ďalších zmyslov. Lietanie pre ňu predstavovalo slobodu, ktorú si na zemi často nedokázala dopriať.

„Predstavovala som si tú obrovskú, slobodnú oblohu, zatiaľ čo zem bola pre mňa plná prekážok,“ povedala. Hoci sa jej sen mohol zdať nedosiahnuteľný, nikdy naň celkom nezabudla. Najskôr sa vydala inou profesijnou cestou a pracovala v oblasti informatiky. K lietaniu sa napokon dostala až v dospelosti, keď stretla ľudí ochotných hľadať možnosti tam, kde iní videli iba obmedzenia.

Z pasažierky sa postupne stala žiačka pilotného výcviku

Prvé skúsenosti s lietaním získala približne pred jedenástimi rokmi vďaka združeniam Baroni Rotti a We-Fly Team, ktoré podporujú prístup ľudí so zdravotným znevýhodnením k letectvu. Spočiatku sedela v lietadle iba ako pasažierka a užívala si pocit, ktorý dovtedy poznala len zo svojich predstáv. Postupne však začala objavovať aj samotné ovládanie stroja.

„K lietaniu som sa dostala ako pasažierka a potom som vďaka inštruktorovi pochopila, ako funguje riadenie,“ opísala svoje začiatky. Čím viac času trávila vo vzduchu, tým lepšie spoznávala správanie lietadla. Postupne držala ovládacie prvky čoraz dlhšie a začínala vnímať, ako stroj reaguje na jednotlivé pohyby.

Rozhodujúci okamih prišiel, keď stretla inštruktora, ktorý v nej rozpoznal schopnosti posunúť sa ešte ďalej. Spoločne začali hľadať spôsob, ako jej sprístupniť informácie, ktoré pilot bežne získava pohľadom na prístroje alebo na horizont. Výsledkom bola hmatová metóda, pri ktorej inštruktor Lucii sprostredkúva údaje o polohe lietadla a jeho prístrojoch, zatiaľ čo ona pracuje s riadením.

„Vymysleli sme hmatovú metódu, aby som pochopila polohu lietadla a dokázala pracovať s údajmi z prístrojov. Naučila som sa, čo mám robiť a kedy,“ vysvetlila Lucia. Zároveň však zdôraznila, že bez pomoci skúseného človeka by lietať nemohla. „Inštruktor je vždy vedľa mňa a predstavuje moje oči.“

Od roku 2016 sa jej letecké skúsenosti postupne rozširovali. Začínala na dvojmiestnych ultralightoch Sky Arrow a Tecnam P-92, neskôr si vyskúšala aj lietadlá Cessna 152 a 172 či akrobatický stroj Extra EA-200. Dostala sa dokonca aj do vrtuľníka, no sama priznáva, že klasické lietadlá jej prirástli k srdcu oveľa viac.

Dnes má podľa talianskej organizácie riadenia letovej prevádzky ENAV za sebou vyše 200 hodín letových skúseností. Lucia však nie je držiteľkou oprávnenia na samostatné pilotovanie. Je žiačkou pilotného výcviku a počas letu má vždy po svojom boku inštruktora, ktorý zabezpečuje potrebnú vizuálnu kontrolu a bezpečnosť.

Po rokoch lietania spoznala aj riadiacu vežu

V utorok 10. novembra zažila Lucia ďalší okamih, na ktorý bude zrejme dlho spomínať. Po prvý raz v živote vstúpila do riadiacej veže veľkého medzinárodného letiska. Pozvanie dostala na rímske letisko Fiumicino, kde mohla spoznať prácu ľudí, ktorí každý deň dohliadajú na bezpečný pohyb lietadiel.

Návštevu pripravila talianska organizácia ENAV s podporou združenia leteckých dispečerov ANACNA. Luciu sprevádzala aj talianska ministerka pre osoby so zdravotným postihnutím Alessandra Locatelliová. Na letisku ich privítali prezident ENAV Sandro Pappalardo a vedúci riadiacej veže Aldo Crisafulli.

Pre Luciu to bola príležitosť spoznať ďalšiu stránku sveta, ktorý ju fascinoval už ako dieťa. Tentoraz nešlo o samotný let, ale o technológie, komunikáciu a prácu dispečerov, ktorí koordinujú pohyb lietadiel na jednom z najrušnejších talianskych letísk.

Ministerka Locatelliová pri tejto príležitosti zdôraznila, že Luciin príbeh nie je iba rozprávaním o odhodlaní jednej ženy. Podľa nej ukazuje aj to, aké dôležité je vytvárať príležitosti pre ľudí, ktorých schopnosti spoločnosť často podceňuje.

„Príbeh Lucie Sabriny Papa je mimoriadnym svedectvom vášne, odhodlania a slobody, no predovšetkým nás vyzýva, aby sme prekonávali predsudky a kultúrne bariéry, ktoré ešte aj dnes obmedzujú možnosti ľudí so zdravotným postihnutím,“ uviedla ministerka podľa oficiálnej správy ENAV.

Lucia svoje skúsenosti opísala aj v autobiografickej knihe Volando nell'invisibile, čo možno voľne preložiť ako Lietanie v neviditeľnom svete. Rozpráva v nej o svojej ceste k lietaniu aj o ľuďoch, ktorí jej pomohli premeniť detskú predstavu na skutočnosť.

Žena, ktorá kedysi vybiehala do záhrady len preto, aby počúvala hukot lietadiel, dnes sama drží ich riadenie. Naďalej potrebuje pomoc inštruktora, no práve vďaka ich spolupráci môže zažívať niečo, čo si ako malé dievča dokázala iba predstavovať. Obloha, ktorú nikdy nevidela, sa tak stala miestom, kde si splnila svoj dávny sen.