Blížiace sa župné voľby nechávajú Slovač chladnou, hoci by nemali. Župani držia v hrsti veľké peniaze a ak sú schopní, môžu formovať podobu kraja, v ktorom vládnu, podľa svojich predstáv, v ideálnom prípade aj podľa predstav občanov.
Spoločným menovateľom kampane je zatiaľ nuda. Z plagátov na nás padajú bezvýrazné tváre ozdobené buď štipkou sebavedomia dodaného politickou príslušnosťou, prípadne solídnym rozpočtom na kampaň, alebo kopou naivity dodanej štatútom „nezávislosti“. Z tvárí niektorých adeptov na župana je znateľné, že nedokážu presvedčiť ani seba samého, že oni sú tou najlepšou voľbou. (Zaujímavé, že ani jedného nenapadlo zapózovať na bilboardoch v ozajstnom župane.)
Tragikomický kolorit dopĺňajú tragikomické hesla. (znížim počet úradníkov o 15 percent!, viac zelene, menej drog!, atď.), no a nad všetky tie panské sľuby na zajačom chvoste sa majestátne týči smelý plán zaviesť v hlavnom meste verejnú dopravu zadarmo (chýbalo už len dodať „pre proletárov všetkých krajín“). O jediný malý vzruch sa postaral premiér, ktorý škrtol banskobystrického župana zo zoznamu chránencov, čím zároveň škrtol aj jeho šance na znovuzvolenie. Tento krok nepochybne zocelí vnútrostranícku disciplínu a smerom k verejnosti aj povesť strany, ktorá dokáže oddeliť kúkoľ od pšenice. Tak čo, chystáte sa voliť?
