BRATISLAVA - Na Slovensku stále chýba zákon o zmene klímy, ktorý by jasne stanovoval povinnosti a ciele pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Nová legislatíva by taktiež mala prispieť k posilneniu sankčných mechanizmov pri nedodržiavaní cieľov v oblasti národných klimatických politík. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR na základe ostatnej kontroly preto odporúča poslancom parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby uznesením zaviazali Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR obnoviť prípravu klimatického zákona. Informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
Vzhľadom na prierezový charakter problematiky kontrolóri tiež výboru odporúčajú zaviazať všetky rezorty podieľajúce sa na dosahovaní a financovaní znižovania emisií CO2, aby tak proaktívne vstúpili do spolupráce s rezortom životného prostredia. Audit zameraný na opatrenia na ochranu klímy v slovenských podmienkach realizovala národná autorita pre oblasť externej kontroly s použitím medzinárodnej metodiky Climate Scanner, ktorú v rokoch 2023 - 2024 vytvorila pracovná skupina zástupcov najvyšších kontrolných inštitúcií združených v celosvetovej kontrolórskej organizácii INTOSAI. Na vypracovaní tejto metodiky sa od začiatku podieľalo 18 krajín a Európsky dvor audítorov. Minulý rok už testovalo hodnotenie podľa metodiky Climate Scanner 100 kontrolných úradov z celého sveta.
MŽP začalo pracovať na zákone o zmene klímy
NKÚ pripomína, že MŽP začalo pracovať na zákone o zmene klímy v roku 2021. V súlade s dobrou praxou vybraných krajín mal okrem iného zvýšiť aj právnu vymáhateľnosť všetkých cieľov Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR (NUS), ako aj cieľov z oblasti adaptácie krajiny na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Zároveň mal stanoviť povinnosti miestnej samosprávy, a tým odstrániť istý stupeň právnej neistoty. Definoval sankčný mechanizmus, zakotvoval právo klimatickej žaloby a odstraňoval nejednoznačnosť povinností v oblasti prijímania adaptačných opatrení a opatrení na znižovanie emisií skleníkových plynov pre mestá a obce. Kontrolou bolo zistené, že príprava návrhu zákona o zmene klímy bola zastavená po medzirezortnom pripomienkovom konaní a po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady v roku 2023.
„Neprijatie zákona je negatívny signál vo vzťahu k medzinárodnej reputácii Slovenska. Chýbajúci zákon môže našej krajine sťažovať prijímanie opatrení v dosahovaní cieľov pri znižovaní emisií CO2,“ upozornil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Poukázal aj na to, že Slovensko netransponovalo v plnom rozsahu smernicu o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, za čo nám môže hroziť infringement zo strany Európskej komisie.
