Keď budeme reálne ohrození, ochrana vojsk NATO tu už má byť
Od hlasovania o predsunutej prítomnosti vojsk NATO na východnej hranici Slovenska po ich reálne etablovanie v určených lokalitách uplynie čas, ktorý by v prípade bezprostredného ohrozenia Slovensko nemuselo mať. Odsúhlasenie prítomnosti aliančných vojsk parlamentom preto považuje publicista Juraj Hrabko za správne. Povedal to v diskusii v TASR TV.
Reagoval tým na argumenty poslancov opozičného Smeru-SD, z ktorých predsunutú prítomnosť vojsk NATO v parlamente podporil iba Jaroslav Baška. Ostatní sa zdržali hlasovania s tým, že by to podporili len v prípade bezprostredného ohrozenia Slovenska. "To je zo strany Smeru len politická výhovorka," tvrdí Hrabko.
Aj poslanci Smeru-SD však 24. februára hlasovali za uznesenie, ktorým parlament odsúdil ruský útok na Ukrajinu a žiadala bezodkladné stiahnutie ruských vojsk z územia Ukrajiny. "Vyhlásenie parlamentu, ktoré získalo širší konsenzus, je iba deklaráciou. Ale predsunutá prítomnosť, to už sú skutky, ktoré súvisia s obranou SR," upozornil Hrabko. Skutočnosť, že Európska únia, vrátane Slovenska, nakupuje ruský plyn a ropu aj v čase, keď Ruská federácia útočí na Ukrajinu, je podľa Hrabka dôsledkom nedostatočnej snahy o diverzifikáciu zdrojov v uplynulých rokoch. "Na Ukrajine prichádza k masakru, ruská armáda tam ničí infraštruktúru a ide to aj z našich peňazí," upozornil.
Európsky plán na vytvorenie alternatívy k ruským zdrojom v priebehu piatich rokov Hrabka prekvapil. "Netušil som, že sa to dá urobiť tak skoro. Keď si spomenieme na udalosti na Kryme v roku 2014 a ešte predtým na plynovú krízu, tak keby vtedy EÚ reagovala tak ako mala, dnes už máme vymaľované. Ale nekonali sme," konštatoval. Migračná vlna z Ukrajiny podľa Hrabka úplne zvládnutá nie je. "Ak príde k väčším vlnám, zvládnutá nebude vôbec. Štát sa začal starať až tri týždne potom, čo prepukla odídenecká vlna," upozornil publicista.
