VYŠNÉ NEMECKÉ - Scény, o ktorých sme si mysleli, že ich v 21. storočí už nikdy viac neuvidíme. Napriek tomu sme svedkami záplavy utečencov z Ukrajiny, ktorú napadlo Rusko. Solidárnosť Slovákov sa ukazuje aj v týchto krutých, pohnutých časoch a nezaháľajú ani dobrovoľníci z verejného života. Pomocnú ruku podal aj bývalý novinár a aktuálny poradca v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) František Múčka. V rozhovore nám ukázal, ako vyzerá bežný deň dobrovoľníka na hranici s Ukrajinou a čo boli najväčšie výzvy aj prekvapenia.
archívne video
Ste jedným z dobrovoľníkov na hranici s Ukrajinou. Je to vaša prvá takáto skúsenosť, alebo ste si už niečím podobným prešli v minulosti?
Je to moja prvá skúsenosť tohto typu.
Skúste čitateľom stručne popísať, ako prebieha jeden pracovný deň počas tejto vojnovej krízy.
Dobrovoľníci pracujú väčšinou na 12 hodinové smeny, denné a nočné, každý deň. Na niektorých miestach sa to už mení na maximálne 4 či 5 služieb za týždeň. Na začiatku služby ste pridelený na jeden zo sektorov, kde sa zodpovedáte šéfovi. Môže ísť o pomoc pre prichodiacich, koordinácia dopravy, varenie, sanita, organizácia ľudí v stanoch a podobne. Počas služby sa vaše zaradenie môže meniť podľa potreby. Ak máte pokojnejšiu službu a necítite sa dostatočne vyťažený, rýchlo si viete prácu pridať, ak sa poobzeráte okolo, vždy sa niečo nájde.
Koľko ľudí podľa vašej skúsenosti prejde hranicou denne? Mení sa tento počet zo dňa na deň?
Veľmi zhruba povedané, denne je to asi 10-tisíc ľudí. Výrazne to kolíše nielen medzi dňami, ale aj hodinami, napríklad podľa režimu na ukrajinskej strane hranice a spojoch, ktoré prichádzajú do Užhorodu a k ostatným miestam na hraniciach. Stalo sa, že v krátkom čase niekoľkých hodín prišlo aj niekoľko tisíc ľudí, ale potom sa situácia rýchlo upokojila, ako keby sa nič nedialo.
Predpokladáte, že už máme tú najväčšiu vlnu za sebou alebo nás čaká ešte väčší nárazový počet utečencov? Čo v takom prípade? Nie je tlak na hranicu, kde ste robili dobrovoľníka už teraz priveľký?
Nevieme, ako sa konflikt vyvinie, medzinárodné organizácie hovoria, že v prípade jeho predĺženia môžeme byť teraz asi v tretine utečeneckej vlny. Našťastie, postupne sa mení aj systém, ako sa s tým vysporiadavame. Hneď v prvé dni po začatí vojny sa zaktivizovali samosprávy, neziskové organizácie a dobrovoľníci, ktorým môžeme ďakovať za to, že tam nevypukla humanitárna kríza a neutŕžili sme obrovskú hanbu. Zorganizovali tam systém prvého kontaktu, hygieny, stravy, vyhrievaných veľkokapacitných stanov a organizáciu hromadnej dopravy.
Postupne sa to mení, zapája sa aktívnejšie štát, ambíciou je, aby sa pri hraniciach zbytočne nikto nezdržiaval, aby sa dočasné ubytovanie či dopravné uzly posunuli od hranice ďalej, aby bola teplá strava zabezpečená profesionálnejšie, zabezpečila sa okamžitá registrácia a celé to malo vyššiu úroveň. Ale stále to bude závislé na dobrovoľníkoch, keďže prioritne ide o kontakt a komunikáciu, či už na hranici, alebo v centrách dočasného ubytovania, pri doprave a pod. To štát nebude vedieť zabezpečiť.
Stalo sa, že by niekto z utekajúcich z Ukrajiny ani nepotreboval pomoc našich dobrovoľníkov a pomáhajúcich a rovno utekal preč bez ďalšieho čakania?
Najmä na začiatku bola takáto väčšina prichádzajúcich, teraz je ich menej, ale stále relatívne veľa. To sú najmä tí, ktorí už majú dohodnutý odvoz, často až do západnej Európy. Tí nepotrebujú žiadnu asistenciu. Aktuálne je to menšia časť, povedzme štvrtina ľudí.
Okrem humanitárneho pohľadu je to dôležité aj z hľadiska vývoja konfliktu. Po minuloročných udalostiach na poľsko-bieloruskej hranici zrejme vznikol predpoklad, že východoeurópske štáty sa zablokujú a na hraniciach dôjde k humanitárnemu kolapsu, ktorý bude súčasťou vojenskej taktiky. Ak s tým niekto rátal, musí byť mimoriadne prekvapený, čo sa teraz aj na našich na hraniciach deje. Pomáhať zvládnuť utečeneckú situáciu preto znamená priamo podporovať Ukrajinu v jej postavení.
Ako ste komunikovali s utečencami? Viete po ukrajinsky, alebo ste sa narýchlo naučili len pár fráz? Komunikovali aj v angličtine?
S angličtinou pochodíte maximálne pri štvrtine ľudí, aj to tam rátam už veľmi lámanú angličtinu. Neziskovým organizáciám sa podarilo zabezpečiť slušné množstvo dobrovoľníkov, ktorí hovoria rusky či ukrajinsky. Naučiť sa pár základných fráz ukrajinsky trvá pár minút, tak, aby ste vedeli od toho človeka zistiť, či má zabezpečený odvoz, vie, kam chce ísť, potrebuje jesť, piť, chce SIM kartu, kde má batožinu a podobne. Vznikajú už aj krátke slovníky s týmito frázami, zídu sa každému dobrovoľníkovi, aj tomu, kto napríklad robí pri výdaji jedla či nosí batožinu.
Ako sa logisticky vyrieši problém, keď príde niekto pešo s batožinou ťažšou, než akú je schopný ďalej nosiť? Vtedy si zrejme daný človek musí podstatne dlhšie oddýchnuť...
Je to veľmi častý problém. Aj preto, že na hranicu ich často niekto dovezie, čiže ani nevedia, koľko toho reálne vládzu zobrať. Iným dôvodom je, že možno polovica prichádza s malými deťmi, ktoré sú už unavené a musia ich buď niesť, alebo ťahať za ruku. Nemalý podiel tvoria aj dôchodcovia. Dobrovoľníci tak denne prenášajú tony batožiny od hraníc k stanom či autobusom. V colnom priestore, kde je obmedzený vstup, do veľkej miery pomáhajú colníci, resp. pridelení vojaci.
Čo s utečencami, ktorí neprídu autom, ale len "po vlastných"? Majú odvozy? Ak nemajú, ako sa dostávajú ďalej?
Ak nemajú odvoz, záleží, či vedia, kam chcú ísť, mnohí majú známych v Česku, Poľsku, Nemecku či inde. Podľa toho, ako je to pre nich najvýhodnejšie, sa nasmerujú do Košíc, Bratislavy, Žiliny, chodia priame spoje aj do Česka či Nemecka, občas sa objaví možnosť ísť priamo do Talianska, Francúzska, Beneluxu.
Aká je atmosféra v dobrovoľníckom tíme? Ako si udržiavate pozitívneho ducha aj napriek depresívnym dňom spôsobených vojnou?
Väčšinou sú to ľudia, ktorí už sú namotivovaní a pozitívne naladení. Niekedy vidno, že to na všetkých dolieha a objaví sa nervozita, najmä keď niekto potrebuje špecifickú pomoc a neviete mu hneď vyhovieť. Ale atmosféra je tam pokojná a prívetivá. No faktom je, že sa tam veľmi nežartuje. Ako to zhodnotil jeden môj známy, keď je človek tam, teší sa, kedy už odtiaľ pôjde domov. A keď príde domov, chcel by ísť ešte naspäť. V každom prípade odporúčam tým, ktorí majú takú možnosť, sa prihlásiť ako dobrovoľník.
Objavil sa na hranici niekto, kto by bol imobilný či postihnutý? Ako sa o takýchto a podobných ľudí starajú na hranici?
Objavujú sa ľudia s barlami či na vozíku. Zvláda sa to dobre, sú tam k dispozícii aj invalidné vozíky či barle.
Sú na hranici aj dostupné nejaké lieky, ktoré sa teraz na Ukrajine nedajú alebo sa len ťažko dajú zohnať?
Vo Vyšnom Nemeckom boli k dispozícii dva mobilné ambulancie s lekármi, ktorí poskytovali potrebnú pomoc, občas bolo potrebné zavolať sanitku.
Neobjavili sa za týždeň dobrovoľníčenia na hranici nejakí podvodníci alebo tzv. zneužívači týchto smutných udalostí?
Objavili sa, hlavne na začiatku, keď tam bol prístup úplne voľný, až neskôr začala polícia s nejakým typom kontroly pri vstupe, ale nie je to jednoduché odlíšiť takýchto ľudí od tých, ktorí chcú reálne pomôcť a prišli napríklad ponúknuť dopravu zadarmo. Treba tiež povedať, že utečenci nie sú väzni, môžu sa pokúsiť zorganizovať si veci po svojom, dôležité je, aby vedeli, že nie sú odkázaní na špekulantov. S tým, ako sa celá organizácia tých vecí posúva na vyššiu úroveň, ako sa čakanie posúva z prihraničných stanov ďalej od hraníc do ubytovní a pod., tak by takýchto prípadov malo byť minimum.
