BRATISLAVA – Rádioaktívny mrak, ktorý sa prehnal Európou, vydesil aj Slovákov. Experti vzápätí upozornili, že stopové množstvá rádioktívneho izotopu jódu namerané v niektorých krajinách naše územie nezasiahli. Ako však Topkám prezradil odborník na rádioaktivitu Petr Škrabálek, v skutočnosti by odborníci mali hovoriť, že len neboli detekované.
„Rádiojódový oblak obchádzajúci Európu je smutnou realitou radiačnej ochrany riadenej Euratomom a IAEA, lebo sa k úniku rádioaktivity nikto neprihlásil,“ myslí si Petr Škrabálek, odborník na rádioaktivitu zo Štiavnických Baní. Prekáža mu, že informácie o rádioaktivite ovzdušia nad Európou na verejnosť prenikajú len cez pochybné zdroje, akými sú sociálne sieti.
Pred 40 rokmi došlo k vážnej havárii v Jaslovských Bohuniciach: Únik rádioaktivity tajili
„Stačilo prebehnúť pár stránok na Facebooku a dozvedáme sa, že vybuchla atómová elektráreň vo Francúzsku. Podľa druhej správy to bolo v Rusku a mohlo ísť aj o utajovaný jadrový pokus. Ďalšia špekulácia hovorí, že unikal jód z reaktorov starých potopených sovietskych atómových ponoriek. Kde sa berú takéto fantázie?“ uvažuje Škrabálek, ktorý sa zamyslel nad tým, komu a ako by mohla podozrivá radiačná situácia v Európe vyhovovať.
Dôvod na obavy?
Aktuálna radiačná situácia fyzické zdravie ľudí neohrozuje, ale vyvoláva psychickú ujmu, najmä, keď oficiálne úrady podľa Škrabáleka mlčia a facebookoví „odborníci” odporúčajú rázne ochranné opatrenia. „Prvé informácie o rádioaktívnom mraku sa objavili už 9. januára 2017 z Poľska a staníc na strednom a severnom Fínsku. V západnej Európe bol oslabený oblak rádiojódu pozorovaný od 16. do 30. januára. V južnom Fínsku, kde sú navyknutí na úniky z elektrárne Sosnovy Bor, zaznamenali jód až 30. januára a 7. februára 2017. Najvyššiu aktivitu, 6 mikro Bq/m3 , oznámilo Poľsko 9. januára 2017,“ spresnil odborník, podľa ktorého je na odber vzoriek na meranie takých nízkych aktivít potrebné špeciálne zariadenie, ktoré prefiltruje 700 – 900 m3 za hodinu. „Nie som si istý, či také zariadenie na Slovensku máme,“ doplnil.
Podľa Škrabáleka došlo kdesi vo východnej Európe k dosť masívnemu úniku rádiojódu určenému pre lekárske účely, a to aj napriek tomu, že informácie, ktoré dostala verejnosť, hovoria niečo iné. Vo vzorkách neboli nájdené žiadne izotopy, ktoré by nasvedčovali tomu, že jód pochádza z jadrového paliva. V mieste a čase úniku musela byť objemová aktivita jódu z hľadiska ohrozenia zdravia významná, lebo stále merateľný rádioaktívny oblak obchádza Európu už vyše mesiaca, teda približne 5 polčasov, myslí si Škrabálek. „Niekde v Európe došlo k skutočnej významnej radiačnej udalosti, ktorá mala ostať utajená, alebo, naopak vyvolať paniku,“ varuje odborník. „K podobnej udalosti došlo už v roku 2015, ale vtedy ušla pozornosti sociálnych sietí,“ dodal.
