BRATISLAVA - Dali sme definitívne zbohom finančnej kríze? Ako sa bude dariť slovenskej ekonomike? Premietnu sa makroekonomické ukazovatele do našich peňaženiek alebo sa všetko zostane po starom. Toto sú otázky, ktoré si pred začiatkom nového roka, kladie asi každý. Topky oslovili slovenských ekonómov, aby ponúkli prognózu ekonomického vývoja, domáceho aj svetového, v roku 2016.
Martin Filko, Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií
Niektoré potraviny mierne zlacnejú
Parlament schválil nižšiu sadzbu DPH na vybranú stovku potravín. Kým ľudia obľubujúci mäso pri nákupoch ušetria, ľudia, ktorým chutí najmä zelenina, si v novom roku skôr priplatia.
Hypotéky aj naďalej s nízkymi úrokmi
Európskej centrálnej banke sa zatiaľ v boji proti stagnácii cien nedarí a tak možno očakávať, že úrokové sadzby na úvery budú aj v nasledujúcom roku veľmi nízke.
Kúpiť si budeme môcť o čosi viac
Hoci zrkadlovým obrazom pomalého rastu cien bude aj miernejší rast platov, množstvo tovarov a služieb, ktoré si za platy budeme môcť kúpiť, sa aj budúci rok zvýši. Očakávame, že rast reálnych miezd v 2016 presiahne 2 percentá.
Utiahnutie rozpočtu bez utiahnutia opaskov
Hoci sme po kríze dostali pod kontrolu verejný deficit, a dlh Slovenska bude v roku 2016 klesať už tretí rok po sebe, na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu prvýkrát v histórii Slovenska potrebujeme ešte kus disciplíny a úsilia. Na ministerstve financií tvrdo pracujeme na hodnotení užitočnosti verejných výdavkov, a na novej vlne boja proti daňovým podvodom. Aby sme politikom, ktorí prídu po voľbách v marci, ponúkli reálnu možnosť prejsť poslednú míľu rozpočtovej cesty úsporami na štátnych výdavkoch a získaním peňazí od podvodníkov.
Analytici VÚB Banky
Svetová ekonomika porastie v roku 2016 pomaly, hoci výhľad pre eurozónu, ktorá ťaží z oživujúceho sa domáceho dopytu, je relatívne dobrý, podobný aktuálnemu roku 2015.
Čína kľúčovým faktorom vývoja globálnej ekonomiky
Kľúčovým rizikom pre globálnu ekonomiku je vývoj v rozvíjajúcich sa ekonomikách, zvlášť v Číne. Tá sa podieľa viac ako polovicou na celkovom dlhu rozvíjajúcich sa krajín a zároveň vytvára tretinu celkového rastu svetovej ekonomiky. Prípadné spľasnutie tamojšej úverovej bubliny by preto malo veľký globálny dopad.
Migrácia aktuálna aj v roku 2016. Dokáže ju Európa využiť vo svoj prospech?
V Európe ostane migrácia veľkou témou aj v budúcom roku. Podľa Európskej komisie príde do EÚ aj v roku 2016 zhruba rovnaký počet migrantov ako v roku 2015. A podľa našich kolegov v Intesa Sanpaolo research je dokonca pravdepodobné, že podobné čisté prílevy migrantov budú do Európy prúdiť počas najbližších 10 rokov. Z krátkodobého hľadiska je imigrácia záťažou na verejné financie, no z dlhodobého hľadiska môže byť plusom vďaka pozitívnemu dopadu na dynamiku pracovného trhu. Bez imigrácie by totiž pracovná sila EÚ klesla najbližších 10 rokov o takmer 20 miliónov ľudí, z toho v Nemecku o viac ako 5 mil. a v Taliansku o 2,5 mil. ľudí.
Demografia: Slovensko – krajina starých ľudí
So starnutím obyvateľstva a úbytkom pracovnej sily bude mať problém aj Slovensko. Iste, aktuálne cítime ako problém skôr nedostatok pracovných miest a vysokú mieru nezamestnanosti. Zamestnanosť však v tomto roku konečne dosiahla predkrízové maximum a miera nezamestnanosti pomerne prudko klesá už dva roky. A aktuálne sa dokonca dostala na priemer eurozóny, s perspektívou ďalšieho poklesu v budúcom roku. To, že nás demografia a starnutie obyvateľstva zatiaľ až tak netrápi je dané ešte stále pomerne priaznivou vekovou skladbou populácie, ktorá ťaží z generácie „husákových“ detí. Podľa odhadov Eurostatu sa však o dve generácie stane zo Slovenska krajina starých ľudí, v ktorej podiel populácie nad 65 rokov
k populácii v pracovnom veku bude najvyšším v celej EÚ.
Výrazné demografické zmeny však na Slovensku nastanú už v horizonte najbližších 5 až 10 rokov. Vskutku, podľa našich odhadov sa počet ľudí v poproduktívnom veku (65 - 80 rokov) v najbližších piatich rokoch zvýši o takmer 100 tisíc (15%) a v najbližšej dekáde o viac ako 150 tisíc (25%). Zároveň klesne počet mladších produktívnych ľudí (od 25 do 39 rokov) v najbližších piatich rokoch o takmer 115 tisíc ľudí a v najbližšej dekáde dokonca o 270 tisíc ľudí. Navyše ich nebude mať kto nahradiť, pretože mladých ľudí výrazne ubúda. Počas najbližšej dekády počet mladých ľudí od 19 do 25 rokov na Slovensku klesne takmer o štvrtinu, 118 tisíc, z toho 90 tisíc už za najbližších 5 rokov. Takéto výrazné demografické zmeny budú mať dopad nielen na domáci pracovný trh, dôchodkové a sociálne zabezpečenie, ale aj na potenciálny rast a štruktúru ekonomiky ako takej.
Slovenská ekonomika porastie aj v roku 2016
V každom prípade, v najbližšom roku by si slovenská ekonomika mala udržať pomerne silné tempo rastu, hoci o niečo pomalšie ako v roku 2015 kedy ťaží z výrazného, no dočasného nárastu verejných investícií, ktoré sú financované doznievajúcim programovacím obdobím pre EU fondy. V roku 2016 očakávame rast ekonomiky na úrovni 3,0%, ktorý by mal byť pomerne rovnomerne ťahaný domácim ako aj zahraničným dopytom. Pracovný trh by si mal pripísať ďalšie zlepšenie a o niečo by mal zrýchliť aj nominálny rast miezd. Čo sa inflácie týka, tá je – pre nás prekvapujúco - už druhý rok v mínuse, no v budúcom roku očakávame obrat späť do plusu s tým ako doznejú špeciálne faktory, ktoré ju držali v mínuse ešte tento rok.
No a čo sa týka úrokového prostredia, to začína byť na Slovensku extrémne nielen z historického hľadiska, ale aj z komparatívneho. Aktuálne sú slovenské dlhopisy úročené najnižšie v eurozóne, s výnimkou Nemecka. A od toho nás delí už len nejakých 10 bodov (pri 10-ročných výnosoch). Pred rokom to bolo 60 bodov.
Za vývojom úrokov stojí najmä politika ECB
Podľa nášho názoru za týmto vývojom úrokového prostredia stojí predovšetkým nekonvenčná menová politika ECB, ktorá nielenže zrazila oficiálne úrokové sadzby k nule, ale navyše od marca tohto roku nakupuje dlhopisy všetkých krajín eurozóny v snahe rozhýbať jej ekonomiku a infláciu. Politika ECB je však šitá uniformne, predovšetkým na pomery väčších členských krajín a nie s ohliadnutím na špecifiká tých menších. A tak v podmienkach malého slovenského dlhopisového trhu sa kroky ECB de facto javia ako kroky slona v porceláne. Vhodných dlhopisov na kúpu ECB je málo, ich cena preto stúpa a úmerne s ňou klesajú ich výnosy.
Napriek deformáciám na trhoch, ktoré tieto nákupy prinášajú, nepredpokladáme odklon ECB od terajšej politiky, práve naopak, čakáme skôr ďalšie uvoľňovanie a navýšenie objemu nákupov dlhopisov. To by znamenalo ešte väčší tlak na ceny slovenských dlhopisov a teda ďalší pokles ich výnosov s následným dopadom na úrokové sadzby pre klientov. Faktom však je, že už terajšie ceny dlhopisov, nielen slovenských ale aj tých nemeckých, sú nadhodnotené z pohľadu ekonomických fundamentov a v strednodobom horizonte sa očakáva skôr ich pokles a teda nárast výnosov, hoc mierny. Z tohto pohľadu by vývoj domáceho úrokového prostredia mal byť skôr stabilizovaný ako smerujúci k ďalším výrazným poklesom výnosov a konečných sadzieb pre klientov.
Analytici Poštovej banky
Domáca situácia
Aj v budúcom roku očakávame pokračovanie pozitívneho vývoja domáceho hospodárstva. Ekonomika Slovenska bude aj v roku 2016 rásť solídnym tempom, ktoré by mohlo dosiahnuť v priemere úroveň 3,5 %. S tým ide ruka v ruke pozitívny vývoj aj na trhu práce. V rastovom trende by totiž mali pokračovať aj mzdy. Predpokladáme, že miera nezamestnanosti sa bude naďalej znižovať a postupne približovať k 10 – percentnej hranici.
Slovákov aj v budúcom roku bude môcť tešiť len pomalý cenový rast, ktorý podľa našich odhadov nedosiahne v priemere ani celé jedno percento. Pod klesajúce, resp. stagnujúce ceny sa vo veľkej miere podpisuje výrazne lacnejšia ropa, ktorej ceny sú medziročne o viac ako 40 % nižšie. Už na prelome rokov však tento efekt začne pomaly miznúť, keďže sa bude meniť báza.
Ceny ropy sa totiž v januári 2015 pohybovali už pod úrovňou 50 USD za barel. Inflácia však môže byť pre zmenu mierne tlmená nižšou sadzbou DPH na vybrané druhy potravín alebo znížením regulovaných cien. Na druhej strane, vplyvom slabšieho eura si infláciu takpovediac budeme dovážať. Vývoj v našom hospodárstve bude naďalej ovplyvňovaný nastavením menovej politiky Európskej centrálnej banky. Aj to sa bude podpisovať pod spotrebiteľské správanie u nás.
ECB bojuje s chýbajúcou infláciou, okrem iného, prostredníctvom nízkych úrokových sadzieb. Od tých sú odvodené aj úrokové sadzby na Slovensku. Práve nízke úrokové sadzby majú podporiť úverovanie. Slováci si od bánk skutočne požičiavajú viac. V kombinácii s pozitívnym vývojom miezd a nezamestnanosti tak majú vytvorené podmienky na rast spomenutej spotreby. ECB k sprísneniu svojej menovej politiky nepristúpi ani budúci rok. Úrokové sadzby by sa tak zásadne meniť nemali a spotreba domácností by sa mala aj vplyvom tohto faktora vyvíjať pozitívne. To samozrejme bude môcť tešiť domácich obchodníkov a tak aj celé naše hospodárstvo.
